Virológia: Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 89.176.44.234 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Legobot |
d wikilinky |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Virológia''' (z [[Latinčina|latinského]] ''virus'': jed a [[ |
'''Virológia''' (z [[Latinčina|latinského]] ''virus'': jed a [[Grécke jazyky|gréckeho]] ''logos'': učenie) je [[biológia|biologická]] veda. Predmetom jej skúmania sú [[nebunkový organizmus|nebunkové organizmy]] – [[vírus|víry]], a subvirálne častice: [[virusoid]]y a [[viroid]]y. |
||
Zaoberá sa ich štruktúrou, taxanomiou, chorobami ktoré spôsobujú a technológiami ich izolácie a využitia ich vo vede. Vedec zaoberajúci sa virológiou sa volá virológ. |
Zaoberá sa ich štruktúrou, taxanomiou, chorobami ktoré spôsobujú a technológiami ich izolácie a využitia ich vo vede. Vedec zaoberajúci sa virológiou sa volá virológ. |
||
Virológia v mnohých oblastiach hraničí s ďalšími vedami: biochémia, molekulárna biologia, epidemiológia alebo imunológie. |
Virológia v mnohých oblastiach hraničí s ďalšími vedami: biochémia, molekulárna biologia, epidemiológia alebo imunológie. |
||
Riadok 11: | Riadok 11: | ||
Hlavnou obranou tela bunkových organizmov je ich [[imunita]]. V dnešnom svete sa využíva vakcinácia ako účinná metóda ochrany pred chorobami spôsobujucími prvokmi, baktériami a vírusmi. |
Hlavnou obranou tela bunkových organizmov je ich [[imunita]]. V dnešnom svete sa využíva vakcinácia ako účinná metóda ochrany pred chorobami spôsobujucími prvokmi, baktériami a vírusmi. |
||
{{medicínsky výhonok}} |
{{medicínsky výhonok}} |
Verzia z 10:57, 23. máj 2013
Virológia (z latinského virus: jed a gréckeho logos: učenie) je biologická veda. Predmetom jej skúmania sú nebunkové organizmy – víry, a subvirálne častice: virusoidy a viroidy. Zaoberá sa ich štruktúrou, taxanomiou, chorobami ktoré spôsobujú a technológiami ich izolácie a využitia ich vo vede. Vedec zaoberajúci sa virológiou sa volá virológ. Virológia v mnohých oblastiach hraničí s ďalšími vedami: biochémia, molekulárna biologia, epidemiológia alebo imunológie.
Hlavným odvetvím virológie je klasifikácia vírusov. Vírusy môžu byť klasifikované podľa napadnutej hosťovskej bunky: živočíšne vírusy, rastliné vírusy, vírusy napádajúce huby a kvasinky (mykopatogénne vírusy) a tzv. bakteriofágy, ktoré napádajú baktérie. Ďalším kritériom klasifikácie môže byť aj ich tvar. Ale najrozšírenejším kritériom ich klasifikácie je typ nukleovej kyseliny, ktorú využívajú na svoju replikáciu v hostiteľskej bunke: DNA vírusy, RNA vírusy a vírusy so spätnou transkriptázou (napr.retovírusy a onkovírusy). Najnovšia správa Medzinárodnej komisie taxanómie vírusov (ICTV) uviedla 5450 vírusov zoradených do 2000 druhov, 283 rodov, 73 čeľadí a 3 rádov.
Pravdepodobne hlavnou motiváciou virológie je spoznať vírusy a ich nezastupiteľné miesto v ekosystémoch ako aj hlavnou príčinou mnohych chorôb napr. nádcha, chrípka, besnota, žltačka typu A, B,a C, červienka (osýpky), kiahne alebo AIDS a často sú aj jedným z hlavných pôvodcov rakoviny alebo leukémie.
Hlavnou obranou tela bunkových organizmov je ich imunita. V dnešnom svete sa využíva vakcinácia ako účinná metóda ochrany pred chorobami spôsobujucími prvokmi, baktériami a vírusmi.