Fanariot: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Epikouros (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Epikouros (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 3: Riadok 3:
*b) všetci Gréci v službách Osmanskej ríše (pôvodne najmä šľachtici z Fanaru)
*b) všetci Gréci v službách Osmanskej ríše (pôvodne najmä šľachtici z Fanaru)


Fanarioti vo význame b boli vplyvná grécka [[diaspora]], vrátane [[helénizácia|helénizovaných]] Rumunov a Albáncov. Ich centrom sa stala vtedajšia prominentná [[Konštantínopol (do roku 1453)|konštantínopol]]ská štvrť [[Fanar]] (''slovensky: maják''), kde mal svoje sídlo aj ekumenický [[patriarcha]]. Medzi fanariotmi boli aj potomkovia [[byzantská ríša|byzantskej]] aristokracie.
Fanarioti vo význame b boli vplyvná [[gréci|grécka]] [[diaspora]], vrátane [[helenizácia|helenizovaných]] [[Rumuni|Rumunov]], [[Arumuni|Arumunov]] a ortodoxných [[Albánci|Albáncov]]. Ich centrom sa stala vtedajšia prominentná [[Konštantínopol (do roku 1453)|konštantínopol]]ská štvrť [[Fanar]] (''slovensky: maják''), kde mal svoje sídlo aj ekumenický [[patriarcha]]. Medzi fanariotmi boli aj potomkovia [[byzantská ríša|byzantskej]] aristokracie.


Fanarioti sa už od [[17. storočie|17. storočia]] postupne presadzovali v štátnej správe [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], najviac vo [[Valašsko|Valašsku]] a [[Moldavsko|Moldavsku]], kde zastávali významné úrady. Rodiny fanariotov boli medzi sebou sobášne prepojené. Väčšina z nich stála v opozícii voči [[Grécke povstanie|gréckemu povstaniu]], ktoré prepuklo v 20. rokoch [[19. storočie|19. storočia]]. Dôvodom tohto postoja bol strach zo zhoršenia postavenia gréckeho živlu v rámci Osmanskej ríše. Napriek tomu sa hlavne mladší členovia Fanariotov k tomuto povstaniu aktívne pripojili a v rámci tajného spolku [[Filiki Eteria]] sa zúčastnili aj jeho prípravy (napr. [[Alexandros Ypsilantis]] a [[Dimitrios Ypsilantis]] či [[Alexandros Mavrokordatos]]). Alexandros Ypsilantis stál na čele vôbec prvého veľkého protiosmanského povstania vo [[Valašsko|Valašsku]], zatiaľ čo jeho brat Dimitrios patril medzi najvplyvnejších generálov a politikov počas gréckeho povstania.
Fanarioti sa už od [[17. storočie|17. storočia]] postupne presadzovali v štátnej správe [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], najviac vo [[Valašsko|Valašsku]] a [[Moldavsko|Moldavsku]], kde zastávali významné úrady. Vo svojich rukách však mali, spoločne s ostatnými mistnymi Grékmi aj ceľkový obchod Konštantinopola. Rodiny fanariotov boli medzi sebou sobášne prepojené. Väčšina z nich stála v opozícii voči [[Grécke povstanie|gréckemu povstaniu]], ktoré prepuklo v 20. rokoch [[19. storočie|19. storočia]]. Dôvodom tohto postoja bol strach zo zhoršenia postavenia gréckeho živlu v rámci Osmanskej ríše. Napriek tomu sa hlavne mladší členovia Fanariotov k tomuto povstaniu aktívne pripojili a v rámci tajného spolku [[Filiki Eteria]] sa zúčastnili aj jeho prípravy (napr. [[Alexandros Ypsilantis]] a [[Dimitrios Ypsilantis]] či [[Alexandros Mavrokordatos]]). Alexandros Ypsilantis stál na čele vôbec prvého veľkého protiosmanského povstania vo [[Valašsko|Valašsku]], zatiaľ čo jeho brat Dimitrios patril medzi najvplyvnejších generálov a politikov počas gréckeho povstania.


Priezviská hlavných fanariotských rodov:
Priezviská hlavných fanariotských rodov:

Verzia z 12:54, 13. jún 2013

Fanarioti (po grécky: Φαναριώτες - Fanariotes, po rumunsky: Fanarioţi, po bulharsky:Фaнариоти - Fanarioti) sú:

  • a) grécki obyvatelia Fanaru (prípadne celého Konštantínopolu/Istanbulu)
  • b) všetci Gréci v službách Osmanskej ríše (pôvodne najmä šľachtici z Fanaru)

Fanarioti vo význame b boli vplyvná grécka diaspora, vrátane helenizovaných Rumunov, Arumunov a ortodoxných Albáncov. Ich centrom sa stala vtedajšia prominentná konštantínopolská štvrť Fanar (slovensky: maják), kde mal svoje sídlo aj ekumenický patriarcha. Medzi fanariotmi boli aj potomkovia byzantskej aristokracie.

Fanarioti sa už od 17. storočia postupne presadzovali v štátnej správe Osmanskej ríše, najviac vo Valašsku a Moldavsku, kde zastávali významné úrady. Vo svojich rukách však mali, spoločne s ostatnými mistnymi Grékmi aj ceľkový obchod Konštantinopola. Rodiny fanariotov boli medzi sebou sobášne prepojené. Väčšina z nich stála v opozícii voči gréckemu povstaniu, ktoré prepuklo v 20. rokoch 19. storočia. Dôvodom tohto postoja bol strach zo zhoršenia postavenia gréckeho živlu v rámci Osmanskej ríše. Napriek tomu sa hlavne mladší členovia Fanariotov k tomuto povstaniu aktívne pripojili a v rámci tajného spolku Filiki Eteria sa zúčastnili aj jeho prípravy (napr. Alexandros Ypsilantis a Dimitrios Ypsilantis či Alexandros Mavrokordatos). Alexandros Ypsilantis stál na čele vôbec prvého veľkého protiosmanského povstania vo Valašsku, zatiaľ čo jeho brat Dimitrios patril medzi najvplyvnejších generálov a politikov počas gréckeho povstania.

Priezviská hlavných fanariotských rodov:

  • Argyropoulos, pôvodný byzantský rod
  • Filantropenos, pôvodný byzantský rod
  • Kallimachos (Călmaşu), pôvodne bojarský helenizovaný rod z Moldavska
  • Kantakuzinos, byzantský rod pôvodne zo Smyrny
  • Karatheodoros, pôvodom z Východnej Trácie, do tohto rodu patrí aj grécky premiér Antonis Samaras
  • Karatzas (Caragea), byzantský rod
  • Gikas (Ghica, Ghyka či Ghika), pôvodom z Epiru, pôvod bol buď grécky, alebo arumunský, či albánsky.
  • Kavadas (Kavvadas), pôvodom z ostrova Chios
  • Komninos (Komnenos), potomkovia byzantskej cisárskej dynastie
  • Manos, pôvodom Gréci z mesta Kastoria
  • Mavrokordatos (Mavrocordat), pôvodom z ostrova Chios
  • Mavrogenis (Mavrogheni)
  • Mourousis (Moruzi), pôvodom byzantský rod z mesta Trapezunta
  • Musuros, pôvodom z Kréty
  • Paleologos, potomkovia poslednej byzantskej cisárskej dynastie
  • Racovitzas (Racoviţă), helenizovaný valašský šľachtický rod
  • Rosettis (Ruset či Russeti)
  • Sutzos (Suţu či Sutzu), pôvodom Arumuni z Epiru
  • Ypsilantis (Ipsilanti), Gréci pôvodom z Trapezunty
  • Vacarescu (Vakareskos), helenizovaný valašský rod

Literatúra

  • PEČENKA, Marek; LUŇÁK, Petr. Encyklopedie moderní historie. 2. vyd. Praha : Libri, 1998. 631 s. ISBN 80-85983-46-X. S. 135.

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fanarioti na českej Wikipédii.