Ján II. Žigmund Zápoľský: Rozdiel medzi revíziami
d Bot: Odstránenie 21 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q313396) |
d →Zdroj |
||
Riadok 9: | Riadok 9: | ||
== Zdroj == |
== Zdroj == |
||
* Kol. autorov, ''Encyklopédia Slovenska'', Veda, Bratislava, 1982 |
* Kol. autorov, ''[[Encyklopédia Slovenska]]'', Veda, Bratislava, 1982 |
||
{{DEFAULTSORT:Zápoľský, Ján II. Žigmund}} |
{{DEFAULTSORT:Zápoľský, Ján II. Žigmund}} |
Verzia z 12:15, 18. jún 2013
Ján II. Žigmund Zápoľský (* 7. júl 1540, Budín, † 14. marec 1571, Alba Iulia, Rumunsko) bol uhorský kráľ a sedmohradský vojvoda, syn uhorského kráľa Jána Zápoľského a Izabely Jagelovskej z rodu Zápoľskovcov.
Jeho nároky na kráľovskú korunu po otcovej smrti bránila matka a jej radca L. Utešenič, ktorí dali Jána Žigmunda po narodení dokonca korunovať za uhorského kráľa.
Izabela spolu so synovými prívržencami viedli aj v nasledujúcich rokoch aktívny boj proti zákonitému kráľovi Ferdinandovi I. Izabela povolala na pomoc Turkov, ktorí donútili viedenský dvor v roku 1547 k ponižujúcemu prímeriu a rozdeleniu Uhorska na tri časti, z ktorých Sedmohradsko so Zátisím pripadli Jánovi Žigmundovi ako právoplatné vojvodstvo, vazalsky však závislé od Osmanskej ríše.
Ferdinand I. po upevnení svojej moci v krajine a krátkom zmocnení sa Sedmohradska donútil Izabelu s Jánom Žigmundom opustiť Uhorsko. V roku 1556 povolali sedmohradské stavy Jána Žigmunda z poľského exilu a po matkinej smrti (v r. 1559) sa ujal faktickej moci v Sedmohradsku. Jeho ďalšie snahy o získanie uhorskej koruny však boli bezúspešné a v roku 1570, rok pred svojou smrťou, sa ich definitívne vzdal.
Zdroj
- Kol. autorov, Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava, 1982