Adžanta (sídlo): Rozdiel medzi revíziami

Ajanta caves
Ajanta caves*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Štát	India
Typ	kultúrna
Kritériá	i, ii, iii, vi
Identifikačné č.	242
Región**	Ázia a Pacifik
	História zápisu
Zápis	1983 (7. zasadnutie)
	* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.; ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 07:26, 28. august 2013

Svetové dedičstvo UNESCO

Adžanta (po anglicky Ajanta) je neveľká dedina na západnom okraji Dekanskej plošiny v Indii (asi 106 km od mesta Aurangabad v štáte Maháraštra). Za svoje svetové meno vďačí susedstvu sústavy skalných chrámov, ktoré predstavujú jednu z vrcholných pamiatok staroindickej kultúry. Neznámi majstri vybrali pre svoje veľdielo nevedno či z bezpečnostných dôvodov, skrytú, v ústraní ležiacu, ale esteticky mimoriadne pôsobivú krajinu. Je to nízka, hlboká kaňonovitá dolina so skalnými stenami. Vymodelovala ju dravá bystrina, živená monzúnovými lejakmi v lávových pokrovoch Dekanskej plošiny.

V masívnej skale steny kaňonu, vo výške 40 – 60 m nad dnom, vytesali desiatky generácií staroindických umelcov v priebehu deviatich storočí (2. storočia pred Kr. – 7. storočia) 30 chrámových, resp. kláštorných celkov, slúžiacich budhizmu. Napriek dlhému obdobiu, v priebehu ktorého vznikali, majú jednotné poňatie v základných architektonických prvkoch i vo vnútornej výzdobe. Vyznačujú sa bohatou plastickou výzdobou a nástennými maľbami freskami, svojráznou kresbou, farebnou kompozíciou i motívmi. Ich účinnosť zvyšujú ešte svetelné efekty, podmienené vhodnou orientáciou a členením čelných stien chrámov. Vďaka suchej klíme si fresky zachovali dosiaľ mimoriadnu sviežosť farieb. Značná časť z nich je poškodená mechanicky.

Vedúcim motívom fresiek najmä staršieho obdobia sú scény zo života Budhu. Mladšie nástenné maľby sú prevažne ornamentálne s motívmi rastlinnými (lotos), ľudskými a zvieracími skupinami (opice, slony, pávy).

S ústupom budhizmu v Indii (7. storočie) strácali tieto chrámy svoju funkciu, ľudia ich opúšťali, až upadli do zabudnutia. Stráne adžantského kaňonu porástla hustá džungľa a ukryla skalné chrámy pred ľudským zrakom na dlhé stáročia. Až v minulom storočí ich objavil istý anglický dôstojník celkom náhodne pri vojenskom prieskume.

Komplex jaskynných chrámov bol v roku 1983 zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.