Monarchia: Rozdiel medzi revíziami
keď to tam chceš mať ... |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 23: | Riadok 23: | ||
== Druhy monarchií == |
== Druhy monarchií == |
||
{{Sekcia bez zdroja}} |
|||
Podľa spôsobu získania moci rozlišujeme monarchie dedičné a volebné. |
Podľa spôsobu získania moci rozlišujeme monarchie dedičné a volebné. |
||
Verzia z 21:08, 25. november 2013
Monarchia je štátne zriadenie resp. štát, na čele ktorého stojí panovník (monarcha – cisár, kráľ, knieža...). Pôvodná forma monarchie mala znaky absolútnej monarchie. Opakom monarchie je republika.
Výraz monachia pochádza z gréckeho slova μοναρχία (monarchía) a je zložené zo slov μονος (monos = „jeden“) a αρχειν (archein = „vládnuť“),[1] znamená doslova jedinovládu, formu vlády jedinej osoby.
Spektrum právomocí monarchu začíná od takmer žiadnych právomocí (parlamentná monarchia) cez (konštitučnú monarchiu), kde je moc panovníka obmedzená ústavou, až po neobmedzenú politickú moc (absolútna monarchia).
Druhy monarchií
Tejto sekcii chýbajú odkazy na použité zdroje, obsah preto nie je možné overiť. |
Podľa spôsobu získania moci rozlišujeme monarchie dedičné a volebné.
Podľa miery obmedzenia moci monarchu a rozsahu jeho právomocí vyskytuje sa monarchia v troch základných podobách:
- neobmedzená monarchia
- despocia
- absolútna monarchia - panovník disponuje nárokom na samostatnú štátnu moc
- autokracia
- lénna monarchia
- obmedzená monarchia
- stavovská
- reprezentatívna
- konštitučná - moc monarchu je obmedzovaná ústavou, o moc sa delí s parlamentom
- parlamentná - panovník je predovšetkým formálnou hlavou štátu a výkonnú moc má predseda vlády
- plebiscitna
Referencie
- ↑ Velký sociologický slovník. 1. vyd. Praha : Karolinum, 1996. 1627 s. ISBN 80-7184-311-3. Heslo monarchie, s. 646-647. (po česky)
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.