Titicaca: Rozdiel medzi revíziami
d revert |
d wikiodkazy |
||
| Riadok 8: | Riadok 8: | ||
| odkaz na autora = |
| odkaz na autora = |
||
| titul = Neživá príroda |
| titul = Neživá príroda |
||
| odkaz na titul = Neživá príroda (kniha) |
|||
| vydavateľ = MAPA Slovakia Bratislava |
| vydavateľ = MAPA Slovakia Bratislava |
||
| miesto = Bratislava |
| miesto = Bratislava |
||
| Riadok 14: | Riadok 15: | ||
| vydanie = 1 |
| vydanie = 1 |
||
| strany = |
| strany = |
||
| jazyk = slovensky |
|||
}}</ref> Je bezodtokové a vulkanického pôvodu. |
}}</ref> Je bezodtokové a vulkanického pôvodu. |
||
Verzia z 13:47, 27. marec 2014
Súradnice: 15°50′11″J 69°20′19″Z / 15,83639°J 69,3386°Z
Titicaca je najväčšie jazero v Južnej Amerike s rozlohou 8 800 km² a s nadmorskou výškou 3 821 m n. m. zároveň najvyššie položené jazero s obchodnou lodnou prepravou na svete a najväčšie sladkovodné jazero v Južnej Amerike.[1] Je bezodtokové a vulkanického pôvodu.
Leží v Andách na hraniciach Peru a Bolívie. Priemerná hĺbka je medzi 140 a 180 m, najväčšia 304 m. Teplota vody dosahuje 13 °C.[1] Ústi do neho viac ako 25 riek a rieka Desaguadero vytvára spojnicu so susedným jazerom Poopó. Má 41 ostrovov, niektoré z nich sú husto obývané.
Obyvateľstvo
Počas rokov 500 až 1200 žila v okolí jazera civilizácia mesta Tiahuanaco. V 13. storočí prišli k jazeru Inkovia, ktorí sa tu usadili až v 15. storočí.[1]
Na jazere žije populácia Urov na 27 umelých ostrovoch, vyrobených z plávajúcich zväzkov trstiny totora (Scirpus californicus).[2]
Referencie
- ↑ a b c ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.
- ↑ The Fantastic Floating Islands of Titicaca, autor R J Evans, 2009 prístup 5.2.2009 (po anglicky)
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Titicaca
|
Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |