Čukotské more: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
úprava kostrbatej formulácie z automatického prekladu, wikilinky |
|||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
'''Čukotské more''' je [[okrajové more]] pri [[Severný ľadový oceán|Severnom ľadovom oceáne]] medzi [[Čukotský polostrov|Čukotkou]] a [[Aljaška|Aljaškou]]. [[Beringov prieliv]] ho spája s [[Beringovo more|Beringovým morom]] a [[Tichý oceán|Tichým oceánon]]. |
'''Čukotské more''' je [[okrajové more]] pri [[Severný ľadový oceán|Severnom ľadovom oceáne]] medzi [[Čukotský polostrov|Čukotkou]] a [[Aljaška|Aljaškou]]. [[Beringov prieliv]] ho spája s [[Beringovo more|Beringovým morom]] a [[Tichý oceán|Tichým oceánon]]. |
||
Jeho rozloha je {{km|595000|m|w}}². |
|||
'''<u>Čukotské more</u> patrí k moriam Severného ľadového oceánu .Je okrajovým morom ,čo |
|||
znamená ,že je čiastočne ohraničené pevninou alebo ostrovmi.More sa nachádza |
|||
medi Aljaškou a Čukotkou. Na východe od Čukotského mora sa nachádza |
|||
Beufartovo more ,tiež patriace do Severného ľadového oceánu, na západ od |
|||
Čukotského mora sa nachádza Východosibírske more a Wrangelov ostrov ,ktorý |
|||
sa nachádza na rozhraní medzi Čukotským a Východosibírskym morom. Beringov |
|||
prieliv spája Čukotské more s Beringovým morom a Tichým oceánom. ''' |
|||
Patrí k plytkým moriam, pretože priemerná hĺbka je len {{m|77|m|w}} a približne polovica z celkovej hĺbky je menšia ako {{m|50|m}}. |
|||
'''Jeho |
|||
rozloha je 595 000 kilometrov štvorcových. ''' |
|||
| ⚫ | |||
'''Priemerná hĺbka je 77 metrov |
|||
,ale polovica z celkovej hĺbky asi okolo 56 percent je menšia ako 50 |
|||
metrov .''' |
|||
V tomto mori sa nachádza [[Wrangelov ostrov]], ktorý bol vyhláseným za najsevernejšie svetové dedičstvo. Je posledným miestom, kde žili mamuty. Ďalším ostrovom je ostrov Herald. Významný je aj [[Čukotský polostrov]] a ostrov Kolčin, kde bola v minulosti dôležitá ruská vedecká základňa. Do mora ústia rieky Kivalina a Kobuk z [[Aljaška|Aljašky]]. V severnej časti sú to rieky Amguema a Chegitun. |
|||
'''Patrí teda k plytkým moriam. ''' |
|||
'''Čukotské more je možné preplávať len |
|||
štyrikrát do roka a to v období od Augusta do Októbra .''' |
|||
'''Čukotské more |
|||
| ⚫ | |||
28 promile. More sa nachádza v nadmorskej výške 0 metrov nad morom.''' |
|||
''' Šelf |
|||
tvorí najvýchodnejšiu časť kontinentálneho šelfu Ruska a najzápadnejšiu |
|||
časť kontinentálneho šelfu Spojených |
|||
štátov Amerických. Hlavným geologickým rysom dna je panva Hope. Spolu |
|||
s ďalšími moriami tvorí najdlhšiu morskú hranicu Ruska dlhú 19 724,1 |
|||
kilometrov. Cez oblasť Čukotského mora vedie najkratšia trasa z Európy do |
|||
Ameriky a Ázie. ''' |
|||
OSTROVY A POLOSTROVY |
|||
'''Oproti iným moriam v Severnom ľadovom oceáne má málo |
|||
ostrov . ''' |
|||
'''Ostrovy v tomto mori sú Wrangelov ostrov ,ktorý bol vyhlásený za |
|||
najsevernejšie svetové dedičstvo .Je to posledné miesto ,kde žili mamuty. |
|||
Ďalším ostrovom je ostrov Herald. Významný je aj Čukotský poloostrov |
|||
a ostrov Kolčin ,ktorý bol v minulosti významnou ruskou vedeckou |
|||
záklaďňou. ''' |
|||
'''Najvýznamnejší |
|||
z prístavov je prístav Uelen .''' |
|||
''' Rieky ,ktoré ústia do Čukotské mora sú |
|||
Kivalina a Kobuk , v Aljaške . V severnej časti sú to rieky Amguyema |
|||
,ktorá je najvýznamnejšou a Chegitun.''' |
|||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
Verzia z 17:39, 5. apríl 2014
Čukotské more je okrajové more pri Severnom ľadovom oceáne medzi Čukotkou a Aljaškou. Beringov prieliv ho spája s Beringovým morom a Tichým oceánon.
Jeho rozloha je 595 000 km².
Patrí k plytkým moriam, pretože priemerná hĺbka je len 77 m a približne polovica z celkovej hĺbky je menšia ako 50 m.
Spolu s Baltským morom patrí k moriam s najnižšou salinitou -- približne 28 promile.
V tomto mori sa nachádza Wrangelov ostrov, ktorý bol vyhláseným za najsevernejšie svetové dedičstvo. Je posledným miestom, kde žili mamuty. Ďalším ostrovom je ostrov Herald. Významný je aj Čukotský polostrov a ostrov Kolčin, kde bola v minulosti dôležitá ruská vedecká základňa. Do mora ústia rieky Kivalina a Kobuk z Aljašky. V severnej časti sú to rieky Amguema a Chegitun.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čukotské more
|
Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
