Lyrika: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.80.33 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Mikulas1
Riadok 1: Riadok 1:
'''Lyrika''' je jeden z troch základných [[literárny druh|druhov]] [[Umelecká literatúra|umeleckej literatúry]] spolu s [[dráma|drámou]] a [[epika|epikou]].


V lyrike sa predvádza autorov vzťah ku skutočnosti ako bezprostredný zážitok, ako záznam faktov, vyjadrovanie subjektívnych reakcií, pocitov, nálad a myšlienok. Narozdiel od epiky a drámy lyrika pri práci s témou nerešpektuje časovú následnosť (je [[sujet|nesujetová]], nedejová). Čas v lyrike sa nepohybuje od minulosti k budúcnosti, nemá príznaky uplývania, lyrický zážitok pociťujeme ako trvale platný. Najvlastnejšou formou lyrického prejavu je [[veršovaná reč|verš]].
Pôvod názvu lyrika je v starom Grécku a súvisí s hudobným nástrojom, ktorý sa volal lýra. V dávnych časoch sa určitý typ poézie prednášal so sprievodom hry na tomto hudobnom nástroji. 


Lyrická poézia je slohovo i tematicky bohato diferencovaná (lyrika subjektívna a lyrika objektívna; lyrika intímna, lyrika spoločenská, lyrika prírodná, lyrika reflexívna a podobne). Medzi lyrikou a ostatnými druhmi nie je príkra hranica, v konkrétnych literárnych dielach sa často jednotlivé druhové princípy prelínajú (napríklad lyrickoepické básnictvo, lyrizovaná próza, lyrická dráma).
Lyrika je teda literárny druh, v ktorom sa zobrazuje subjektívny svet autora. Obvykle sa teda poklasicistická lyrika člení podľa prístupu autora k téme na lyriku náladovú, opisnú, úvahovú. Lyrika sa okrem toho niekedy člení i podľa tematiky na lyriku intímnu, prírodnú a spoločenskú.


Lyrické básne nemajú dej, básnik nimi vyjadruje svoje túžby, myšlienky a pocity.
==== NAJZNÁMEJŠIE LYRICKÉ ŽÁNRE ====


==== Óda ====
== Delenie ==
je rozsiahlejšia lyrická báseň, ktorej základným cieľom bolo osláviť nejakú osobnosť, alebo sa slávnostným spôsobom vysloviť o významnej udalosti, o významnej téme: národ, sloboda ......

==== Dityramb ====
bol pôvodne ódou na oslavu boha vína a rozkoše.

==== Hymna ====
je tematicky a jazykovo tiež blízka óde. Je však kratšia a má pôvod v náboženskej poézii. Pôvodne slúžila na oslavu boha. Neskôr sa jej oslavná funkcia preniesla aj so svetskej, najmä politickej oblasti. Dnes sa názov hymna používa najčastejšie na pomenovanie štátnej hymny.

==== Žalm ====
má podobne ako hymna pôvod v náboženskej piesni. Vznikol v hebrejskej náboženskej literatúre, odkiaľ ho prevzalo i kresťanstvo, kde sa stal súčasťou náboženských obradov.

==== Elégia ====
čiže žalospev je lyrický báseň, v ktorej básnik vyjadruje žiaľ nad nejakou smutnou skutočnosťou.

==== Epigram ====
je krátka báseň, v ktorej básnik vyjadruje satirický vzťah k osobám, javom vonkajšej skutočnosti alebo sebe samému.

==== Alba ====
patrí tematicky do ľúbostnej lyriky. Je to básnické stvárnenie lúčenia milencov na úsvite po spoločne strávenej noci.

==== Epitaf ====
je krátka báseň, ktorá sa dáva na náhrobok básnika.

==== Paškvil ====
je satirická báseň, ktorá nespravodlivo odsudzuje nejakú osobu alebo jav.

==== Pamflet ====
bol pôvodne básňou, v ktorej autor naschvál zatajil všetky kladné črty nejakej osobnosti a vyzdvihol iba jej zápory.

==== Pieseň ====
Piesne sa delia na ľudové a umelé. Umelá pieseň vznikla za súčinnosti básnika (textára) a hudobného skladateľa.

==== Intímna lyrika ====
Do tematického okruhu intímnej lyriky patrí najväčší okruh lyrických básní. Patria sem diela, v ktorých básnici vyslovili pocity, nálady a myšlienky vyvolané ich subjektívnymi potrebami.

==== Prírodná lyrika ====
Básne, ktoré z tematického hľadiska zaraďujeme do okruhu prírodnej lyriky, vznikli pod silným vplyvom pôsobenia prírody.

==== Spoločenská (občianska alebo politická ) lyrika ====

== Zaraďujeme sem básne, v ktorých básnici umelecky stvárnili svoje pocity, nálady, myšlienky, vyvolané spoločenskými príčinami.☁ ==
== ==
podľa tematiky:
podľa tematiky:
#[[spoločenská lyrika]]
#[[spoločenská lyrika]]

Verzia z 07:09, 9. máj 2014

Lyrika je jeden z troch základných druhov umeleckej literatúry spolu s drámou a epikou.

V lyrike sa predvádza autorov vzťah ku skutočnosti ako bezprostredný zážitok, ako záznam faktov, vyjadrovanie subjektívnych reakcií, pocitov, nálad a myšlienok. Narozdiel od epiky a drámy lyrika pri práci s témou nerešpektuje časovú následnosť (je nesujetová, nedejová). Čas v lyrike sa nepohybuje od minulosti k budúcnosti, nemá príznaky uplývania, lyrický zážitok pociťujeme ako trvale platný. Najvlastnejšou formou lyrického prejavu je verš.

Lyrická poézia je slohovo i tematicky bohato diferencovaná (lyrika subjektívna a lyrika objektívna; lyrika intímna, lyrika spoločenská, lyrika prírodná, lyrika reflexívna a podobne). Medzi lyrikou a ostatnými druhmi nie je príkra hranica, v konkrétnych literárnych dielach sa často jednotlivé druhové princípy prelínajú (napríklad lyrickoepické básnictvo, lyrizovaná próza, lyrická dráma).

Lyrické básne nemajú dej, básnik nimi vyjadruje svoje túžby, myšlienky a pocity.

Delenie

podľa tematiky:

  1. spoločenská lyrika
  2. osobná lyrika
  3. prírodná lyrika

podľa prístupu k realite:

  1. opisná lyrika
  2. reflexívna lyrika
  3. ľúbostná lyrika