Karol Adler: Rozdiel medzi revíziami
d kat |
|||
| Riadok 11: | Riadok 11: | ||
== Život == |
== Život == |
||
Pôsobil ako [[zubný technik]] v [[Levoča|Levoči]] ale aj v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]] a [[Poprad]]e. Od vzniku [[prvá Slovenská republika|prvej Slovenskej republiky]] sa angažoval v protifašistickom odboji. V roku [[1944]], keď prevzal moc revolučný národný výbor, utvorila sa milícia, ktorá pod vedením Karola Adlera zaistila exponovaných fašistov. Keď sa v druhej polovici októbra [[1944]] začal mohutný nástup nemeckých jednotiek na všetkých úsekoch frontu, došlo k bojom aj v priestore [[Dobšiná|Dobšinej]]. Nepriateľské jednotky ju obsadili a povstalci ustúpili do hôr. Karol Adler sa stal organizátorom a vedúcim činiteľom [[Partizánska brigáda kapitána Nálepku|partizánskej brigády kapitána Nálepku]]. Koncom roku [[1944]] sa v okolí Dobšinej vyskytovala [[partizánska brigáda Rákosi]]. Do jej stavu patrila aj jednotka Karola Adlera. Po smrti [[Zoltán Grubics|Zoltána Grubicsa]] sa práve on stal veliteľom [[partizánska skupina Sándor Petőfi|partizánskej skupiny Sándor Petőfi]]. Partizáni sa však v polovici decembra [[1944]] dostali do zovretia nemeckými vojskami. Adlerova jednotka sa preto pokúsila uniknúť v oblasti [[Vyšná Slaná|Vyšnej Slanej]] a [[Rejdová|Rejdovej]]. Nemecké vojská ich však obkľúčili a postupne zlikvidovali. [[10. december|10. decembra]] [[1944]] ho zajali po ťažkých bojoch vo [[Vyšná Slaná|Vyšnej Slanej]] a následne ho odovzdali [[Gestapo|Gestapu]]. Po surovom mučení bol [[20. december|20. decembra]] [[1944]] obesený na námestí v Dobšinej. Pri vyšetrovaní sa Karol Adler správal hrdinsky a pred popravou údajne povedal: „Ja umieram, ale vás je veľa.“ Zvyšok jeho partizánskej jednotky, ktorý sa vyhol zničeniu pod vedením [[Jozef Fábry|Jozefa Fábryho]] bojoval ďalej. |
Pôsobil ako [[zubný technik]] v [[Levoča|Levoči]] ale aj v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]] a [[Poprad]]e. Od vzniku [[prvá Slovenská republika|prvej Slovenskej republiky]] sa angažoval v protifašistickom odboji. V roku [[1944]], keď prevzal moc revolučný národný výbor, utvorila sa milícia, ktorá pod vedením Karola Adlera zaistila exponovaných fašistov. Keď sa v druhej polovici októbra [[1944]] začal mohutný nástup nemeckých jednotiek na všetkých úsekoch frontu, došlo k bojom aj v priestore [[Dobšiná|Dobšinej]]. Nepriateľské jednotky ju obsadili a povstalci ustúpili do hôr. Karol Adler sa stal organizátorom a vedúcim činiteľom [[Partizánska brigáda kapitána Nálepku|partizánskej brigády kapitána Nálepku]]. Koncom roku [[1944]] sa v okolí Dobšinej vyskytovala [[partizánska brigáda Rákosi]]. Do jej stavu patrila aj jednotka Karola Adlera. Po smrti [[Zoltán Grubics|Zoltána Grubicsa]] sa práve on stal veliteľom [[partizánska skupina Sándor Petőfi|partizánskej skupiny Sándor Petőfi]]. Partizáni sa však v polovici decembra [[1944]] dostali do zovretia nemeckými vojskami. Adlerova jednotka sa preto pokúsila uniknúť v oblasti [[Vyšná Slaná|Vyšnej Slanej]] a [[Rejdová|Rejdovej]]. Nemecké vojská ich však obkľúčili a postupne zlikvidovali. [[10. december|10. decembra]] [[1944]] ho zajali po ťažkých bojoch vo [[Vyšná Slaná|Vyšnej Slanej]] a následne ho odovzdali [[Gestapo|Gestapu]]. Po surovom mučení bol [[20. december|20. decembra]] [[1944]] obesený na námestí v Dobšinej. Pri vyšetrovaní sa Karol Adler správal hrdinsky a pred popravou údajne povedal: „Ja umieram, ale vás je veľa.“ Zvyšok jeho partizánskej jednotky, ktorý sa vyhol zničeniu pod vedením [[Jozef Fábry|Jozefa Fábryho]] bojoval ďalej. a ine |
||
== Ocenenie == |
== Ocenenie == |
||
Verzia z 12:30, 29. júl 2014
| Karol Adler | |
| protifašistický bojovník, partizánsky veliteľ | |
| Narodenie | 20. marec 1910 Kolta |
|---|---|
| Úmrtie | 20. december 1944 (34 rokov) Dobšiná |
| Odkazy | |
| Commons |  Karol Adler |
Karol Adler (* 20. marec 1910, Kolta – † 20. december 1944, Dobšiná, okres Rožňava) bol vedúcim činiteľom viacerých partizánskych oddielov na juhovýchodnom Slovensku počas SNP.
Život
Pôsobil ako zubný technik v Levoči ale aj v Leviciach a Poprade. Od vzniku prvej Slovenskej republiky sa angažoval v protifašistickom odboji. V roku 1944, keď prevzal moc revolučný národný výbor, utvorila sa milícia, ktorá pod vedením Karola Adlera zaistila exponovaných fašistov. Keď sa v druhej polovici októbra 1944 začal mohutný nástup nemeckých jednotiek na všetkých úsekoch frontu, došlo k bojom aj v priestore Dobšinej. Nepriateľské jednotky ju obsadili a povstalci ustúpili do hôr. Karol Adler sa stal organizátorom a vedúcim činiteľom partizánskej brigády kapitána Nálepku. Koncom roku 1944 sa v okolí Dobšinej vyskytovala partizánska brigáda Rákosi. Do jej stavu patrila aj jednotka Karola Adlera. Po smrti Zoltána Grubicsa sa práve on stal veliteľom partizánskej skupiny Sándor Petőfi. Partizáni sa však v polovici decembra 1944 dostali do zovretia nemeckými vojskami. Adlerova jednotka sa preto pokúsila uniknúť v oblasti Vyšnej Slanej a Rejdovej. Nemecké vojská ich však obkľúčili a postupne zlikvidovali. 10. decembra 1944 ho zajali po ťažkých bojoch vo Vyšnej Slanej a následne ho odovzdali Gestapu. Po surovom mučení bol 20. decembra 1944 obesený na námestí v Dobšinej. Pri vyšetrovaní sa Karol Adler správal hrdinsky a pred popravou údajne povedal: „Ja umieram, ale vás je veľa.“ Zvyšok jeho partizánskej jednotky, ktorý sa vyhol zničeniu pod vedením Jozefa Fábryho bojoval ďalej. a ine
Ocenenie
Je mu venovaná pamätná tabuľa na budove pošty v Dobšinej. V roku 1964 bol In memoriam povýšený na kapitána a vyznamenaný Radom červenej hviezdy. V bratislavskej Dúbravke je po ňom pomenovaná ulica i škola.