Oswald Mathias Ungers: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Legobot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 6 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q67316)
Rudko (diskusia | príspevky)
d →‎Životopis: typografia, formulácia, gramatika, preklepy, wikilinky
Riadok 15: Riadok 15:


== Životopis ==
== Životopis ==
Oswald Mathias Ungers sa narodil v roku 1926 v dedinke Kaisersesch v pohorí [[Eifel]]. Vyrastal v meste Mayen a v rokoch 1932 až 1947 navštevoval obecnú školu a gymnázium. Od roku 1947 do 1950 študoval na Technickej vysokej škole v Karlsruhe architektúru u [[Egon Eiermann|Egona Eiermanna]]. V tom istom roku si založil vlastnú architektickú kanceláriu v [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]] a neskôr ďalšie v roku 1964 v Berlíne, v roku 1974 vo Frankfurte nad Mohanom a v roku 1983 v Karlsruhe.
Oswald Mathias Ungers sa narodil v roku [[1926]] v dedinke Keisersesch v pohorí [[Eifel]]. Vyrastal v Mayene a v rokoch
[[1932]] až [[1947]] navštevoval obecnú školu a gymnázium. Od roku [[1947]] študoval v [[Karlsruhe]] architektúru a štúdium ukončil v roku [[1950]] u Egona Eiermanna. V tom istom roku si založil aj vlastnú architektonickú kanceláriu v [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]].


Jeho stavby z prvých rokov - napr. odevná továreň v Kolíne nad Rýnom ([[1951]]) sú zreteľne poznamenané konfrontáciou s abstraktnými pokusmi klasickej moderny a so stavbami povojnových rokov. Stavby Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie vysokoškolákov v [[Oberhausen]]e a obchodného domu na Hansaringu v Kolíne nad Rýnom sa nesú v silne vecnom duchu a je na nich poznať konfrontácia architekta s plastickými možnosťami pálenej tehly a jej materiálom podmienenou estetickou energiou. V roku [[1958]] navrhol svoj prvý vlastný obytný dom na Belvederstrasse v Kolíne nad Rýnom, ktorý sa stal manifestom takzvaného [[brutalizmus|brutalizmu]].
Jeho prvé stavby, odevná továreň a obytný dom v Kolíne nad Rýnom z roku 1951 sú zreteľne poznamenané konfrontáciou s abstraktnými pokusmi klasickej moderny a so stavbami povojnových rokov. Stavby ako ''Institut zur Erlangung der Hochschulreife'' (po slovensky: Inštitút pre získanie vedomostí pre nástup na vysokú školu) v meste [[Oberhausen]] alebo ''obytný dom na ulici Hansaring'' v Kolíne nad Rýnom sa nesú v silne vecnom duchu a je na nich poznať konfrontáciu architekta s plastickými možnosťami pálenej tehly a jej materiálom podmienenou estetickou energiou. V roku 1958 navrhol Ungers pre vlastné súkromné a pracovné účely obytný dom na Belvederestraße 60 v Kolíne nad Rýnom, ktorý sa stal manifestom takzvaného [[brutalizmus|brutalizmu]].


V šesťdesiatych rokoch sa Ungers stále intenzívnejšie zaoberá urbanistickými otázkami a projektami v rámci veľkých sídlisk. K jeho naj-dôležitejším dielam v tejto súvislosti patrí bytová zástavba Neue Stadt Köln-Chorweiler ([[1961]]), sútaž na Grünzung Süd tiež v Kolíne nad Rýnom a domy pre niekoľko rodín v Märkischen Viertel v [[Berlín]]e (oboje [[1962]]), ktoré médiá dlho kritizovali, ale u obyvateľov si získali a dodnes udržujú značnú obľubu. Pri týchto projektoch si uvedomil dôležitosť morfológie, ktorá sa ako metóda stala jednou zo zásadných súčastí jeho návrhov. V roku [[1963]] bol menovaný ako profesor projektovania na berlínskej Technickej univerzite, čo zahájilo obdobie, počas ktorého nestaval, ale pracoval teoreticky. Politizácia vysokého školstva a tendencia k architektúre riadenej hospodárskymi záujmami prinútili Ungersa, aby v roku [[1968]] odišiel z vysokej školy a prijal miesto na americkej Cornell University v štáte [[New York]].
V šesťdesiatych rokoch sa Ungers intenzívnejšie zaoberal urbanistickými otázkami a projektami v rámci sídlisk. K jeho dielam v tejto súvislosti patria napríklad bytová zástavba ''Neue Stadt Köln-Chorweiler'' (1961) a výškový obytný dom v berlínskej mestskej časti Märkisches Viertel (1962-67), ktoré médiá dlho kritizovali, ale u obyvateľov si získali značnú obľubu. Pri týchto projektoch si Ungers uvedomil dôležitosť morfológie, ktorá sa ako metóda stala jednou zo zásadných súčastí jeho návrhov. V roku 1963 bol vymenovaný za profesora projektovania na Technickej univerzite v Berlíne, čo zahájilo obdobie, počas pracoval iba teoreticky. Politizácia vysokého školstva a tendencia k architektúre riadenej hospodárskymi záujmami prinútili Ungersa, aby v roku 1968 odišiel z vysokej školy a prijal miesto na americkej [[Cornell University]] v štáte [[New York]].


V tomto období vznikli pojednávania ''The Urban Block, The Urban Villa'' a ''The Urban Garden'', na ktorých neskôr spolupracovali slávni architekti [[Rem Koolhaas]] a Jans Kollhoff, ktorí boli na Cornell University jeho žiakmi. Po návrate z USA ([[1976]]) začala pre Ungersa fáza intenzívnej staviteľskej činnosti. Svojimi realizovanými návrhmi z osemdesiatych rokov (Nemecké múzeum architektúry, výškový dom Gleisdreieck, Veľtržný dom a Galleria vo [[Frankfurt nad Mohanom|Farnkfurte nad Mohanom]], Alfred-Wegener-Institut pre polárny výskum v Bremerhavene, Krajská knižnica a Spolkové zastupiteľstvo v [[Karlsruhe]]) a deväťdesiatych rokov (Kunsthalle [[Hamburg]], obytný dom Glasshütte a Kockový dom v Kolíne nad Rýnom, rezidencia nemeckého veľvyslanectva vo [[Washington D.C.|Washingtone D.C.]], budova Rodinného súdu a zástavba na Köthener Strasse v Berlíne) sa zaradil medzi najvýznamnejších svetových architektov.
V tomto období vznikli pojednávania ''The Urban Block, The Urban Villa'' a ''The Urban Garden'', na ktorých neskôr spolupracovali aj známi architekti [[Rem Koolhaas]] a Jans Kollhoff, ktorí boli na Cornell University Ungersovými žiakmi. Po návrate z USA v roku 1976 sa pre Ungersa začala fáza intenzívnej staviteľskej činnosti.

Realizovanými návrhmi z osemdesiatych rokov ako nemecké múzeum architektúry ''Deutsches Architekturmuseum (DAM)'', výškový dom ''Gleisdreieck'', ''Veľtržná budova Messe Torhaus'' a ''vstupná hala'' vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]], stedajšia hlavná budova pre inštitút pre polárny výskum ''Alfred-Wegener-Institut'' v [[Bremerhaven|Bremerhavene]], ''Bádenská krajinská knižnica'' v [[Karlsruhe]] a návrhmi z deväťdesiatych rokov dom umenia ''Kunsthalle'' v Hamburgu, obytný dom ''Glashütte'' a rozšírenie vlastného domu pod názvom ''Würfelhaus'', ''rezidencia nemeckého veľvyslanectva vo [[Washington D.C.|Washingtone D.C.]]'', ''budova súdu pre rodinné záležitosti'' a ''zástavba na Köthener Straße'' v Berlíne sa Ungers zaradil medzi najvýznamnejších svetových architektov.


Oswald Mathias Ungers zomrel [[30. september|30. septembra]] [[2007]] na pľúcnu pneumóniu. Bol ženatý s Liselotte Gabler a mal syna a dve dcéry.
Oswald Mathias Ungers zomrel [[30. september|30. septembra]] [[2007]] na pľúcnu pneumóniu. Bol ženatý s Liselotte Gabler a mal syna a dve dcéry.

Verzia z 11:29, 17. august 2014

Oswald Mathias Ungers
nemecký architekt
Narodenie12. júl 1926
Kaisersesch, Nemecko
Úmrtie30. september 2007 (81 rokov)
Kolín nad Rýnom, Nemecko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Oswald Mathias Ungers

Oswald Mathias Ungers (O.M.U.) (* 12. júl, 1926 Kaisersesch, Nemecko - † 30. september, 2007 Kolín nad Rýnom, Nemecko) bol nemecký architekt známy ako predstaviteľ racionalizmu v architektúre.

Životopis

Oswald Mathias Ungers sa narodil v roku 1926 v dedinke Kaisersesch v pohorí Eifel. Vyrastal v meste Mayen a v rokoch 1932 až 1947 navštevoval obecnú školu a gymnázium. Od roku 1947 do 1950 študoval na Technickej vysokej škole v Karlsruhe architektúru u Egona Eiermanna. V tom istom roku si založil vlastnú architektickú kanceláriu v Kolíne nad Rýnom a neskôr ďalšie v roku 1964 v Berlíne, v roku 1974 vo Frankfurte nad Mohanom a v roku 1983 v Karlsruhe.

Jeho prvé stavby, odevná továreň a obytný dom v Kolíne nad Rýnom z roku 1951 sú zreteľne poznamenané konfrontáciou s abstraktnými pokusmi klasickej moderny a so stavbami povojnových rokov. Stavby ako Institut zur Erlangung der Hochschulreife (po slovensky: Inštitút pre získanie vedomostí pre nástup na vysokú školu) v meste Oberhausen alebo obytný dom na ulici Hansaring v Kolíne nad Rýnom sa nesú v silne vecnom duchu a je na nich poznať konfrontáciu architekta s plastickými možnosťami pálenej tehly a jej materiálom podmienenou estetickou energiou. V roku 1958 navrhol Ungers pre vlastné súkromné a pracovné účely obytný dom na Belvederestraße 60 v Kolíne nad Rýnom, ktorý sa stal manifestom takzvaného brutalizmu.

V šesťdesiatych rokoch sa Ungers intenzívnejšie zaoberal urbanistickými otázkami a projektami v rámci sídlisk. K jeho dielam v tejto súvislosti patria napríklad bytová zástavba Neue Stadt Köln-Chorweiler (1961) a výškový obytný dom v berlínskej mestskej časti Märkisches Viertel (1962-67), ktoré médiá dlho kritizovali, ale u obyvateľov si získali značnú obľubu. Pri týchto projektoch si Ungers uvedomil dôležitosť morfológie, ktorá sa ako metóda stala jednou zo zásadných súčastí jeho návrhov. V roku 1963 bol vymenovaný za profesora projektovania na Technickej univerzite v Berlíne, čo zahájilo obdobie, počas pracoval iba teoreticky. Politizácia vysokého školstva a tendencia k architektúre riadenej hospodárskymi záujmami prinútili Ungersa, aby v roku 1968 odišiel z vysokej školy a prijal miesto na americkej Cornell University v štáte New York.

V tomto období vznikli pojednávania The Urban Block, The Urban Villa a The Urban Garden, na ktorých neskôr spolupracovali aj známi architekti Rem Koolhaas a Jans Kollhoff, ktorí boli na Cornell University Ungersovými žiakmi. Po návrate z USA v roku 1976 sa pre Ungersa začala fáza intenzívnej staviteľskej činnosti.

Realizovanými návrhmi z osemdesiatych rokov ako nemecké múzeum architektúry Deutsches Architekturmuseum (DAM), výškový dom Gleisdreieck, Veľtržná budova Messe Torhaus a vstupná hala vo Frankfurte nad Mohanom, stedajšia hlavná budova pre inštitút pre polárny výskum Alfred-Wegener-Institut v Bremerhavene, Bádenská krajinská knižnica v Karlsruhe a návrhmi z deväťdesiatych rokov dom umenia Kunsthalle v Hamburgu, obytný dom Glashütte a rozšírenie vlastného domu pod názvom Würfelhaus, rezidencia nemeckého veľvyslanectva vo Washingtone D.C., budova súdu pre rodinné záležitosti a zástavba na Köthener Straße v Berlíne sa Ungers zaradil medzi najvýznamnejších svetových architektov.

Oswald Mathias Ungers zomrel 30. septembra 2007 na pľúcnu pneumóniu. Bol ženatý s Liselotte Gabler a mal syna a dve dcéry.

Realizované projekty

  • 1979-1984 Nemecké múzeum architektúry vo Frankfurte
  • 1980-1983 Veľtržný dom a Galleria voFrankfurte
  • 1983-1991 Krajská knižnica a Spolkové zastupiteľstvo v Karlsruhe
  • 1986 Alfred-Wegener-Institut pre polárny výskum v Bremerhavene
  • 1993-1996 Friedrichstadt-Passagen (Quartier 205) v Berlíne
  • 1994 Rezidencia nemeckého veľvyslanectva vo Washingtone D.C.
  • 1994-1995 Kockový dom v Kolíne nad Rýnom
  • 1995 Kunsthalle, Hamburg
  • 1998-2001 Dorotheenhöfe, Berlín
  • 2001 Wallraf-Richartz Museum Kolíne nad Rýnom
  • 2006 Vstup do ruín rímskych kúpeľov, Trier

Galéria

Iné projekty

Externé odkazy