Oswald Mathias Ungers

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Oswald Mathias Ungers
nemecký architekt
Narodenie 12. júl 1926
Kaisersesch, Nemecko
Úmrtie 30. september 2007 (81 rokov)
Kolín nad Rýnom, Nemecko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Oswald Mathias Ungers

Oswald Mathias Ungers alebo aj O.M.U. či OMU (* 12. júl, 1926 Kaisersesch, Nemecko – † 30. september, 2007 Kolín nad Rýnom) bol nemecký architekt známy ako predstaviteľ racionalizmu v architektúre. Jeho skratka OMU sa stala synonymom pre jeho vlastný a prísny štýl vyznačujúci jeho práce. Podľa jeho vlastných slov:

V tridsiatich rokoch som vyskúšal všetko, čo ma ohľadom architektúry napadlo. V sedemdesiatich rokoch chcem opustiť všetko, čo k architektúre patrí. Hľadám čistotu, bezpredmetnú formu.
– Oswald Mathias Ungers

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v dedinke Kaisersesch v pohorí Eifel. Vyrastal v meste Mayen a v rokoch 19321947 navštevoval obecnú školu a gymnázium. Od roku 1947 do 1950 študoval na Technickej vysokej škole v Karlsruhe architektúru u Egona Eiermanna. V tom istom roku si založil vlastnú architektickú kanceláriu v Kolíne nad Rýnom a neskôr ďalšie v roku 1964 v Berlíne, v roku 1974 vo Frankfurte nad Mohanom a v roku 1983 v Karlsruhe.

Jeho prvé stavby, odevná továreň a obytný dom v Kolíne nad Rýnom z roku 1951 sú zreteľne poznamenané konfrontáciou s abstraktnými pokusmi klasickej moderny a so stavbami povojnových rokov. Stavby ako Institut zur Erlangung der Hochschulreife (po slovensky: Inštitút pre získanie vedomostí pre nástup na vysokú školu) v meste Oberhausen alebo obytný dom na ulici Hansaring v Kolíne nad Rýnom sa nesú v silne vecnom duchu a je na nich poznať konfrontáciu architekta s plastickými možnosťami pálenej tehly a jej materiálom podmienenou estetickou energiou. V roku 1958 navrhol Ungers pre vlastné súkromné a pracovné účely obytný dom na Belvederestraße 60 v Kolíne nad Rýnom, ktorý sa stal manifestom takzvaného brutalizmu.

V šesťdesiatych rokoch sa intenzívnejšie zaoberal urbanistickými otázkami a projektami v rámci sídlisk. K jeho dielam v tejto súvislosti patria napríklad bytová zástavba Neue Stadt Köln-Chorweiler (1961) a výškový obytný dom v berlínskej mestskej časti Märkisches Viertel (1962 – 67), ktoré médiá dlho kritizovali, ale u obyvateľov si získali značnú obľubu. Pri týchto projektoch si Ungers uvedomil dôležitosť morfológie, ktorá sa ako metóda stala jednou zo zásadných súčastí jeho návrhov. V roku 1963 bol vymenovaný za profesora projektovania na Technickej univerzite v Berlíne, čo začalo obdobie, počas pracoval iba teoreticky. Politizácia vysokého školstva a tendencia k architektúre riadenej hospodárskymi záujmami prinútili Ungersa, aby v roku 1968 odišiel z vysokej školy a prijal miesto na americkej Cornell University v štáte New York.

V tomto období vznikli pojednávania The Urban Block, The Urban Villa a The Urban Garden, na ktorých neskôr spolupracovali aj známi architekti Rem Koolhaas a Jans Kollhoff, ktorí boli na Cornell University Ungersovými žiakmi. Po návrate z USA v roku 1976 sa pre Ungersa začala fáza intenzívnej staviteľskej činnosti.

Realizovanými návrhmi z osemdesiatych rokov ako nemecké múzeum architektúry Deutsches Architekturmuseum (DAM), výškový dom Gleisdreieck, Veľtržná budova Messe Torhaus a vstupná hala vo Frankfurte nad Mohanom, stedajšia hlavná budova pre inštitút pre polárny výskum Alfred-Wegener-Institut v Bremerhavene, Bádenská krajinská knižnica v Karlsruhe a návrhmi z deväťdesiatych rokov dom umenia Kunsthalle v Hamburgu, obytný dom Glashütte a rozšírenie vlastného domu pod názvom Würfelhaus, rezidencia nemeckého veľvyslanectva vo Washingtone D.C., budova súdu pre rodinné záležitosti a zástavba na Köthener Straße v Berlíne sa Ungers zaradil medzi najvýznamnejších svetových architektov.

Oswald Mathias Ungers zomrel 30. septembra 2007 na pľúcnu pneumóniu. Bol ženatý s Liselotte Gabler a mal syna a dve dcéry.

Realizované projekty (neúplné)[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1979 – 1984 Nemecké múzeum architektúry vo Frankfurte nad Mohanom
  • 1980 – 1983 Veľtržný dom a vstupná hala vo Frankfurte nad Mohanom
  • 1983 – 1991 Krajinská knižnica v Karlsruhe
  • 1986 Alfred-Wegener-Institut pre polárny výskum v Bremerhavene
  • 1993 – 1996 Friedrichstadt-Passagen (Quartier 205) v Berlíne
  • 1994 Rezidencia nemeckého veľvyslanca vo Washingtone D.C.
  • 1994 – 1995 Kockový dom v Kolíne nad Rýnom
  • 1995 Kunsthalle v Hamburgu
  • 1998 – 2001 Dorotheenhöfe v Berlíne
  • 2001 Wallraf-Richartz Museum v Kolíne nad Rýnom
  • 2006 Vstup do ruín rímskych kúpeľov v Trieri

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]