Chemický prvok: Rozdiel medzi revíziami
d Revízia 5930715 používateľa 95.103.152.234 (diskusia) bola vrátená |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 37: | Riadok 37: | ||
|width=60% align=right bgcolor=#fffacd|0,044 % |
|width=60% align=right bgcolor=#fffacd|0,044 % |
||
|} |
|} |
||
'''Chemický |
'''Chemický korok''' anebo '''prvek''' je [[látka]] zložená z [[atómof s rovnakým [[Protónové číslo|protónovým číslom]]. V minulosti používaná definícia prvku ako látky, ktorá je nedeliteľná na ďalšie zložky s inými chemickými vlastnosťami bola zamietnutá, nakoľko nebrala do úvahy rozdielné vlastnosti [[izotop]]ov (najmä pri atómoch s nízkym protónovým číslom), ani [[Alotropia|alotropné]] modifikácie niektorých prvkov:D |
||
Rozhodujúcim kritériom odlišnosti jednotlivých prvkov je [[protónové číslo]], štruktúra elektrónových obalov jednotlivých prvkov zasa determinuje ich chemické vlastnosti. Vďaka tomuto [[periodický zákon|periodickému zákonu]] možno prvky usporiadať do [[periodická tabuľka|periodickej tabuľky]]. V súčasnosti poznáme 118 chemických prvkov, z toho 94 sa vyskytuje na Zemi , zvyšných 24 bolo umelo pripravených ([[technécium]] ako prvý umelý prvok v roku [[1937]]). |
Rozhodujúcim kritériom odlišnosti jednotlivých prvkov je [[protónové číslo]], štruktúra elektrónových obalov jednotlivých prvkov zasa determinuje ich chemické vlastnosti. Vďaka tomuto [[periodický zákon|periodickému zákonu]] možno prvky usporiadať do [[periodická tabuľka|periodickej tabuľky]]. V súčasnosti poznáme 118 chemických prvkov, z toho 94 sa vyskytuje na Zemi , zvyšných 24 bolo umelo pripravených ([[technécium]] ako prvý umelý prvok v roku [[1937]]). |
Verzia z 19:35, 8. február 2015
Prvok | Perc. zastúpenie |
---|---|
Vodík | 73,900 % |
Hélium | 24,000 % |
Kyslík | 1,070 % |
Uhlík | 0,460 % |
Neón | 0,134 % |
Železo | 0,109 % |
Dusík | 0,097 % |
Kremík | 0,065 % |
Horčík | 0,058 % |
Síra | 0,044 % |
Chemický korok anebo prvek je látka zložená z [[atómof s rovnakým protónovým číslom. V minulosti používaná definícia prvku ako látky, ktorá je nedeliteľná na ďalšie zložky s inými chemickými vlastnosťami bola zamietnutá, nakoľko nebrala do úvahy rozdielné vlastnosti izotopov (najmä pri atómoch s nízkym protónovým číslom), ani alotropné modifikácie niektorých prvkov:D
Rozhodujúcim kritériom odlišnosti jednotlivých prvkov je protónové číslo, štruktúra elektrónových obalov jednotlivých prvkov zasa determinuje ich chemické vlastnosti. Vďaka tomuto periodickému zákonu možno prvky usporiadať do periodickej tabuľky. V súčasnosti poznáme 118 chemických prvkov, z toho 94 sa vyskytuje na Zemi , zvyšných 24 bolo umelo pripravených (technécium ako prvý umelý prvok v roku 1937).
Chemické značky prvkov
Jednotlivé chemické prvky sa označujú značkami (symbolmi), táto tradícia pochádza už od alchymistov. Súčasný systém značenia zaviedol Berzelius, ktorý použil písmená latinskej abecedy a značky odvodil od latinských názvov prvkov, pričom značky sa uvádzajú veľkými písmenami, v prípade viacpísmenových kombinácií je veľké iba prvé písmeno (napr. Hydrogenium - vodík, Ferrum - železo).
Odlíšenie izotopov jednotlivého prvku sa vyznačuje horným indexom pred prvkom (napr. 235U, 238U). Výnimku tvorí deutérium (symbol D) a trícium (symbol T).
Vznik prvkov
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Vznik a vývoj vesmíru začína podľa dnes všeobecne uznávanej teórie veľkým treskom. Predpokladá sa, že všetka hmota vesmíru bola obsiahnutá v prajadre obrovskej hustoty a teploty, ktoré explodovalo a hmota bola rovnomerne rozdelená do priestoru. Podľa jedného modelu bola na počiatku hustota vesmíru 10^96 g. cm^-3 a teplota 10^32 K. Priestor vtedy obsahoval elementárne častice, ktoré sa vplyvom priaznivých podmienok začali spojovať. Vznikli jadra deutéria a hélia. Tak sa začal proces tvorenia prvkov. Telesá, u ktorých môžeme určiť relatívne zastúpenie aspoň niektorých prvkov, sú:
- - Slnko a hviezdy
- - plynné hmloviny
- - medzihviezdna hmota
- - častice kozmického žiarenia
- - Zem, Mesiac a meteority
- - iné planéty, asteroidy a kométy slnečnej sústavy
- Relatívne rozšírenie prvkov klesá približne exponenciálne so vzrastajúcim hmotnostným číslom A až k hodnote A » 100
- Medzi Z = 23 až 28, kam patria V, Cr , Mn, Fe, Co a Ni, je výrazné maximum u Fe, ktoré je 103 krát rozšírenejšie, než by sa z obecného priebehu očakávalo.
- Deutérium, Li, Be a B sú v porovnaní so susednými prvkami H, He, C a N vzácnejšie.
- Medzi ľahkými jadrami sú rozšírenejšie tie, ktoré majú hmotnostné číslo deliteľné štyrmi, než atómy susedné.
- Atómy s párnym A sú rozšírenejšie ako atómy s A nepárnym.
- Atómy ťažkých prvkov majú sklon byť bohatšie na neutróny
- Maximum s dvoma vrcholmi sa objavuje u A = 80, 90 A = 130, 138 a A = 196, 208
Syntéza prvkov
Na objasnenie vzniku a vývoja rôznych typov hviezd a na vysvetlenie relatívneho zastúpenia prvkov boli navrhnuté tieto druhy jadrových reakcií:
- 1. Exotermické deje, ktoré prebiehajú vo vnútri hviezd a zahrňujú vodíkové, héliové, uhlíkové horenie, a-proces a rovnovážny alebo e-proces.
- 2. Záchyty neutrónov zahrňujúce s-proces (záchyt pomalých neutrónov) a r-proces (záchyt rýchlych neutrónov).
- 3. Rôzne ďalšie procesy, medzi ktoré patrí p-proces (záchyt protónov) a štiepenie vo vnútri hviezd, a x-proces, ktorý zahrňuje štiepenie galaktickými kozmickými lúčmi v medzihviezdnom priestore.
- 1H + 1H → 2H + e+ + ne
- 2H + 1H → 3He + g
- 3He + 3He → 4He + 21H Vodíkové horenie
- 4He + 4He ↔ 8Be
- 8Be + 4He ↔ 12C* → 12C + \gamma žiarenie
- 12C + 12C → 24Mg + \gamma žiarenie
- → 23Na + 1H
- → 20Ne + 4He Héliové a uhlíkové horenie
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chemický prvok