Stredoveké mesto: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Väčšina ľudí žila na vidieku. Ich hlavnou obživou bolo poľnohospodárstvo. Práca roľníka znamenala tvrdú drinu. Na poliach pracovala celá rodina. Najťažšie práce vykonávali muži, no do ostatných sa museli zapojiť všetci. Ženy mali n |
d Revízia 6050735 používateľa 85.159.105.142 (diskusia) bola vrátená |
||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
Stredoveké mestá dlho zostávali uzavreté v starých [[Staroveký Rím|rímskych]] [[hradby|hradbách]]. [[Demografia|Demografická]] explózia [[12. storočie|12.]] – [[13. storočia]] podporovala rozvoj miest. Prekročili hradby a vznikali nové mestá. Aj tak v čase najväčšej expanzie žila v mestách iba 1/10 obyvateľov štátu. V najviac urbanizovaných oblastiach, Flámsku a Taliansku, mali veľké mestá sotva 50 tisíc obyvateľov. [[Paríž]], najväčšie mesto svojej doby, mal na začiatku [[14. storočia]] okolo 200 000 obyvateľov. V Nemecku sa mesto považovalo za veľké ak malo 10 000 obyvateľov. Do týchto miest pravidelne prichádzali roľníci, ktorý tam pracovali. Od [[12. storočia]] si mestá alebo komúny kupovali za vysoké ceny od kráľov alebo zemepánov privilégia. |
Stredoveké mestá dlho zostávali uzavreté v starých [[Staroveký Rím|rímskych]] [[hradby|hradbách]]. [[Demografia|Demografická]] explózia [[12. storočie|12.]] – [[13. storočia]] podporovala rozvoj miest. Prekročili hradby a vznikali nové mestá. Aj tak v čase najväčšej expanzie žila v mestách iba 1/10 obyvateľov štátu. V najviac urbanizovaných oblastiach, Flámsku a Taliansku, mali veľké mestá sotva 50 tisíc obyvateľov. [[Paríž]], najväčšie mesto svojej doby, mal na začiatku [[14. storočia]] okolo 200 000 obyvateľov. V Nemecku sa mesto považovalo za veľké ak malo 10 000 obyvateľov. Do týchto miest pravidelne prichádzali roľníci, ktorý tam pracovali. Od [[12. storočia]] si mestá alebo komúny kupovali za vysoké ceny od kráľov alebo zemepánov privilégia. |
||
Väčšina ľudí žila na vidieku. Ich hlavnou obživou bolo poľnohospodárstvo. Práca roľníka znamenala tvrdú drinu. Na poliach pracovala celá rodina. Najťažšie práce vykonávali muži, no do ostatných sa museli zapojiť všetci. Ženy mali navyše na starosti všetky domáce práce, starali sa o domáce zvieratá, varili, upratovali, šili oblečenie pre celú rodinu. |
|||
==Pozri aj== |
==Pozri aj== |
||
Verzia z 09:53, 16. máj 2015
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Stredoveké mestá dlho zostávali uzavreté v starých rímskych hradbách. Demografická explózia 12. – 13. storočia podporovala rozvoj miest. Prekročili hradby a vznikali nové mestá. Aj tak v čase najväčšej expanzie žila v mestách iba 1/10 obyvateľov štátu. V najviac urbanizovaných oblastiach, Flámsku a Taliansku, mali veľké mestá sotva 50 tisíc obyvateľov. Paríž, najväčšie mesto svojej doby, mal na začiatku 14. storočia okolo 200 000 obyvateľov. V Nemecku sa mesto považovalo za veľké ak malo 10 000 obyvateľov. Do týchto miest pravidelne prichádzali roľníci, ktorý tam pracovali. Od 12. storočia si mestá alebo komúny kupovali za vysoké ceny od kráľov alebo zemepánov privilégia.