Učenie o dvojakej pravde: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 14:59, 18. máj 2015

Učenie o dvojakej pravde alebo teória dvojakej pravdy je učenie o vzájomnej nezávislosti právd filozofie a teológie, ktoré vzniklo v stredoveku.

Jeho cieľom bolo oddeliť vedu od náboženstva. Najvýraznejšie bolo učenie o dvojakej pravde sformulované v arabskej filozofii, napr. Ibn Rušd sa domnieval, že filozofické pravdy sú neprijateľné pre teológiu a teologické pravdy neprijateľné pre filozofiu. Zástancami učenia o dvojakej pravde bol averroizmus, stredoveký nominalizmus (John Duns Scotus, William Occam) a v období renesancie napr. Pietro Pomponazzi.

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 '''Učenie o dvojakej pravde''' alebo '''teória dvojakej pravdy''' je učenie o vzájomnej nezávislosti [[pravda|právd]] [[filozofia|filozofie]] a [[teológia|teológie]], ktoré vzniklo v [[stredovek]]u.
-Jeho cieľom bolo oddeliť [[veda|vedu]] od [[náboženstvo|náboženstva]]. Najvýraznejšie bolo učenie o dvojakej pravde sformulované v [[arabská filozofia|arabskej filozofii]] napr. [[Ibn Rušd]] sa domnieval, že filozofické pravdy sú neprijateľné pre teológiu a teologické pravdy neprijateľné pre filozofiu. Zástancami učenia o dvojakej pravde bol [[averroizmus]], [[stredoveký nominalizmus]] ([[John Duns Scotus]], [[William Occam]]) a v období [[renesancia|renesancie]] napr. [[Pietro Pomponazzi]].
+Jeho cieľom bolo oddeliť [[veda|vedu]] od [[náboženstvo|náboženstva]]. Najvýraznejšie bolo učenie o dvojakej pravde sformulované v [[arabská filozofia|arabskej filozofii]], napr. [[Ibn Rušd]] sa domnieval, že filozofické pravdy sú neprijateľné pre teológiu a teologické pravdy neprijateľné pre filozofiu. Zástancami učenia o dvojakej pravde bol [[averroizmus]], [[stredoveký nominalizmus]] ([[John Duns Scotus]], [[William Occam]]) a v období [[renesancia|renesancie]] napr. [[Pietro Pomponazzi]].
 == Externé odkazy ==