František Chvalkovský: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Legobot (diskusia | príspevky)
88 410 editací
d Bot: Odstránenie 4 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q477395)
d wikilinky, kategórie
Riadok 4: Riadok 4:
| Veľkosť obrázka =
| Veľkosť obrázka =
| Popis =
| Popis =
| Poradie = Bývalý
| Poradie = bývalý
| Úrad = minister zahraničných vecí Česko-Slovenska
| Úrad = minister zahraničných vecí Česko-Slovenska
| Dátum narodenia = [[30. júl]] [[1885]]
| Dátum narodenia = [[30. júl]] [[1885]]
| Miesto narodenia = [[Jílové u Prahy]]
| Miesto narodenia = [[Jílové u Prahy]], [[Česko]]
| Dátum úmrtia = {{duv|1945|2|25|1885|7|30}}
| Dátum úmrtia = {{duv|1945|2|25|1885|7|30}}
| Miesto úmrtia = [[Berlín]], [[Nemecko]]
| Miesto úmrtia = [[Berlín]], [[Nemecko]]
}}
}}
'''František Chvalkovský''' (* [[30. júl]] [[1885]], [[Jílové u Prahy]] - † [[25. február]] [[1945]], [[Berlín]]) bol česko-slovenský minister zahraničných vecí (október [[1938]] - marec [[1939]]), [[diplomat]] a [[politik]].
'''František Chvalkovský''' (* [[30. júl]] [[1885]], [[Jílové u Prahy]], [[Česko]] – † [[25. február]] [[1945]], [[Berlín]], [[Nemecko]]) bol český [[diplomat]] a [[politik]], minister zahraničných vecí [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] od októbra [[1938]] do marca [[1939]].


Študoval na gymnáziu v [[Praha|Prahe]]. Na [[Univerzita Karlova|Univerzite Karlovej]] študoval právo, ktoré absolvoval v roku [[1908]]. V rokoch [[1909]]-[[1910]] absolvoval štúdium na Vysokej škole obchodnej v [[Londýn]]e. V rokoch [[1911]]-[[1913]] bol riaditeľom právneho oddelenia filiálky Živnostenskej banky v [[Krakov]]e. Od [[1. január]]a [[1918]] do konca júna [[1919]] pracoval ako samostatný advokát. V júni 1919 sa stal ministerským tajomníkom na ministerstva vnútra v Prahe.
Študoval na gymnáziu v [[Praha|Prahe]]. Na [[Karolova univerzita|Karolovej univerzite]] študoval právo, ktoré absolvoval v roku [[1908]]. V rokoch [[1909]]-[[1910]] absolvoval štúdium na Vysokej škole obchodnej v [[Londýn]]e. V rokoch [[1911]]-[[1913]] bol riaditeľom právneho oddelenia filiálky Živnostenskej banky v [[Krakov]]e. Od [[1. január]]a [[1918]] do konca júna [[1919]] pracoval ako samostatný advokát. V júni 1919 sa stal ministerským tajomníkom na ministerstva vnútra v Prahe.


V roku [[1920]] začal pôsobiť na ministerstve zahraničných vecí, kde sa stal prednostom politického oddelenia. To mu umožnilo stať sa členom česko-slovenskej delegácie v [[Veľký Trianon|Trianon]]e, kde sa prejednávala [[Trianonská mierová zmluva|mierová zmluva]] s [[Maďarsko]]m. Bol česko-slovenským vyslancom v Tokiu ([[1921]]-[[1923]]), vo [[Washington D.C.|Washingtone]] (1923-[[1925]]). V roku 1925 bol zvolený za poslanca [[Národné zhromaždenie|Národného zhromaždenia]] za [[Republikánská strana zemedelského a maloroľníckého ľudu|agrárnu stranu]]. Po dvoch rokoch opäť vstúpil do diplomatických služieb a stal sa vyslancom v [[Berlín]]e ([[1927]]-[[1932]]) a v [[Rím]]e (1932-1938).
V roku [[1920]] začal pôsobiť na ministerstve zahraničných vecí, kde sa stal prednostom politického oddelenia. To mu umožnilo stať sa členom česko-slovenskej delegácie v [[Veľký Trianon|Trianon]]e, kde sa prejednávala [[Trianonská mierová zmluva|mierová zmluva]] s [[Maďarsko]]m. Bol česko-slovenským vyslancom v Tokiu ([[1921]]-[[1923]]) a vo [[Washington D.C.|Washingtone]] (1923-[[1925]]). V roku 1925 bol zvolený za poslanca [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1920 – 1939)|Národného zhromaždenia]] za [[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu|agrárnu stranu]]. Po dvoch rokoch opäť vstúpil do diplomatických služieb a stal sa vyslancom v [[Berlín]]e ([[1927]]-[[1932]]) a v [[Rím]]e (1932-1938).


[[4. október|4. októbra]] 1938 sa stal ministrom zahraničných vecí v druhej úradníckej vláde generála [[Jan Syrový|Jana Syrového]]. Jeho príchod na post ministra zahraničných vecí znamenal zmenu dovtedajšej politiky a vyznačoval sa snahou nájsť nový vzťah k hitlerovskému [[Nemecko|Nemecku]]. [[14. október|14. októbra]] 1938 rokoval v [[Berchtesgaden]]e s [[Adolf Hitler|Adolfom Hitlerom]]. Bol vedúcim česko-slovenskej delegácie na [[Prvá viedenská arbitráž|prvej viedenskej arbitráži]], na základe ktorej muselo [[Druhá česko-slovenská republika|Česko-Slovensko]] odstúpiť južnú časť Slovenska a Podkarpatskej Rusi Maďarsku. Miesto ministra zahraničných vecí si udržal aj vo vláde [[Rudolf Beran|Rudolfa Berana]] ([[1. december]] 1938-[[15. marec]] 1939). V noci zo [[14. marec|14.]] na [[15. marec|15. marca]] 1939 sa zúčastnil rokovania v Berlíne, kde prezident [[Emil Hácha]] podpísal dokument, ktorým vložil osud českého národa do rúk Adolfa Hitlera.
[[4. október|4. októbra]] [[1938]] sa stal ministrom zahraničných vecí v druhej úradníckej vláde generála [[Jan Syrový|Jana Syrového]]. Jeho príchod na post ministra zahraničných vecí znamenal zmenu dovtedajšej politiky a vyznačoval sa snahou nájsť nový vzťah k hitlerovskému [[Nemecko|Nemecku]]. [[14. október|14. októbra]] 1938 rokoval v [[Berchtesgaden]]e s [[Adolf Hitler|Adolfom Hitlerom]]. Bol vedúcim česko-slovenskej delegácie na [[Prvá viedenská arbitráž|prvej viedenskej arbitráži]], na základe ktorej muselo [[Druhá česko-slovenská republika|Česko-Slovensko]] odstúpiť južnú časť Slovenska a Podkarpatskej Rusi Maďarsku. Miesto ministra zahraničných vecí si udržal aj vo vláde [[Rudolf Beran|Rudolfa Berana]] ([[1. december]] 1938-[[15. marec]] 1939). V noci zo [[14. marec|14.]] na [[15. marec|15. marca]] 1939 sa zúčastnil rokovania v Berlíne, kde prezident [[Emil Hácha]] podpísal dokument, ktorým vložil osud českého národa do rúk Adolfa Hitlera.


Po zriadení [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] [[16. marec|16. marca]] 1939 nariadil vydať česko-slovenské vyslanectvá do rúk Nemecka. Počas okupácie pôsobil ako vyslanec Protektorátu v Berlíne. Táto funkcia bola len formálna a preto nebol súčasťou diplomatického zboru. Zahynul počas náletu spojeneckého letectva vo februári 1945.
Po zriadení [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] [[16. marec|16. marca]] 1939 nariadil vydať česko-slovenské vyslanectvá do rúk Nemecka. Počas okupácie pôsobil ako vyslanec Protektorátu v Berlíne. Táto funkcia bola len formálna a preto nebol súčasťou diplomatického zboru. Zahynul počas náletu spojeneckého letectva vo februári 1945.
Riadok 31: Riadok 31:


{{Ministri zahraničných vecí Česko-Slovenska}}
{{Ministri zahraničných vecí Česko-Slovenska}}

{{DEFAULTSORT:Chvalkovský, František}}
{{DEFAULTSORT:Chvalkovský, František}}

[[Kategória:Narodenia v 1885]]
[[Kategória:Úmrtia v 1945]]
[[Kategória:Českí politici]]
[[Kategória:Českí politici]]
[[Kategória:Českí diplomati]]
[[Kategória:Českí diplomati]]

Verzia z 13:09, 21. september 2015

František Chvalkovský
František Chvalkovský
Bývalý minister zahraničných vecí Česko-Slovenska
Biografické údaje
Narodenie30. júl 1885
Jílové u Prahy, Česko
Úmrtie25. február 1945 (59 rokov)
Berlín, Nemecko
Odkazy
Spolupracuj na CommonsFrantišek Chvalkovský
(multimediálne súbory)

František Chvalkovský (* 30. júl 1885, Jílové u Prahy, Česko – † 25. február 1945, Berlín, Nemecko) bol český diplomat a politik, minister zahraničných vecí Česko-Slovenska od októbra 1938 do marca 1939.

Študoval na gymnáziu v Prahe. Na Karolovej univerzite študoval právo, ktoré absolvoval v roku 1908. V rokoch 1909-1910 absolvoval štúdium na Vysokej škole obchodnej v Londýne. V rokoch 1911-1913 bol riaditeľom právneho oddelenia filiálky Živnostenskej banky v Krakove. Od 1. januára 1918 do konca júna 1919 pracoval ako samostatný advokát. V júni 1919 sa stal ministerským tajomníkom na ministerstva vnútra v Prahe.

V roku 1920 začal pôsobiť na ministerstve zahraničných vecí, kde sa stal prednostom politického oddelenia. To mu umožnilo stať sa členom česko-slovenskej delegácie v Trianone, kde sa prejednávala mierová zmluva s Maďarskom. Bol česko-slovenským vyslancom v Tokiu (1921-1923) a vo Washingtone (1923-1925). V roku 1925 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia za agrárnu stranu. Po dvoch rokoch opäť vstúpil do diplomatických služieb a stal sa vyslancom v Berlíne (1927-1932) a v Ríme (1932-1938).

4. októbra 1938 sa stal ministrom zahraničných vecí v druhej úradníckej vláde generála Jana Syrového. Jeho príchod na post ministra zahraničných vecí znamenal zmenu dovtedajšej politiky a vyznačoval sa snahou nájsť nový vzťah k hitlerovskému Nemecku. 14. októbra 1938 rokoval v Berchtesgadene s Adolfom Hitlerom. Bol vedúcim česko-slovenskej delegácie na prvej viedenskej arbitráži, na základe ktorej muselo Česko-Slovensko odstúpiť južnú časť Slovenska a Podkarpatskej Rusi Maďarsku. Miesto ministra zahraničných vecí si udržal aj vo vláde Rudolfa Berana (1. december 1938-15. marec 1939). V noci zo 14. na 15. marca 1939 sa zúčastnil rokovania v Berlíne, kde prezident Emil Hácha podpísal dokument, ktorým vložil osud českého národa do rúk Adolfa Hitlera.

Po zriadení Protektorátu Čechy a Morava 16. marca 1939 nariadil vydať česko-slovenské vyslanectvá do rúk Nemecka. Počas okupácie pôsobil ako vyslanec Protektorátu v Berlíne. Táto funkcia bola len formálna a preto nebol súčasťou diplomatického zboru. Zahynul počas náletu spojeneckého letectva vo februári 1945.

Iné projekty

Literatúra

  • Politická elita meziválečného Československa 1918-1938. Kdo byl kdo. (edit. F. Kolář a kol.) (Praha, Pražská edice, 1998) ISBN 8090150985

Externé zdroje

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=František_Chvalkovský&oldid=6125861“