Oskičtina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 30 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q36653) |
typo gram, replaced: pred Kr. → pred Kr. (4) |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Oskičtina''' je vymretý [[italické jazyky|italický jazyk]] používaný cca v rokoch 500 – 50 pred |
'''Oskičtina''' je vymretý [[italické jazyky|italický jazyk]] používaný cca v rokoch 500 – 50 pred Kr. v dnešnom stredojužnom a južnom [[Taliansko|Taliansku]]. |
||
Hovorili ním [[Oskovia]], ale aj iní [[Sabelovia]] – jazyk bol pomerne rozšírený. Písal sa oskickou abecedou odvodenou prostrednítcvom etruštiny zo západnej gréčtiny. |
Hovorili ním [[Oskovia]], ale aj iní [[Sabelovia]] – jazyk bol pomerne rozšírený. Písal sa oskickou abecedou odvodenou prostrednítcvom etruštiny zo západnej gréčtiny. |
||
Zachovalo sa okolo 650 textov a nápisov, najznámejšie sú [[Tabula Bantina]] (cca 125 pred |
Zachovalo sa okolo 650 textov a nápisov, najznámejšie sú [[Tabula Bantina]] (cca 125 pred Kr.), Bronzová tabuľa z Agnone (cca 250 pred Kr.) a [[Cippus Abellanus]] (cca 150 pred Kr.). |
||
==Ukážka oskického textu == |
==Ukážka oskického textu == |
||
Riadok 37: | Riadok 37: | ||
[[Kategória:Italické jazyky]] |
[[Kategória:Italické jazyky]] |
||
[[Kategória: |
[[Kategória:Mŕtve jazyky]] |
Verzia z 16:40, 22. november 2015
Oskičtina je vymretý italický jazyk používaný cca v rokoch 500 – 50 pred Kr. v dnešnom stredojužnom a južnom Taliansku.
Hovorili ním Oskovia, ale aj iní Sabelovia – jazyk bol pomerne rozšírený. Písal sa oskickou abecedou odvodenou prostrednítcvom etruštiny zo západnej gréčtiny.
Zachovalo sa okolo 650 textov a nápisov, najznámejšie sú Tabula Bantina (cca 125 pred Kr.), Bronzová tabuľa z Agnone (cca 250 pred Kr.) a Cippus Abellanus (cca 150 pred Kr.).
Ukážka oskického textu
ekkum[svaí píd herieset trííbarak[avúm tereí púd liímítú[m] pernúm [púís herekleís fíísnú mefi[ú íst, ehtrad feíhúss pú[s herekleís fíísnam amfr et, pert víam pússtíst paí íp íst, pústin slagím senateís suveís tangi núd tríbarakavúm lí kítud. íním íúk tríba rakkiuf pam núvlanús tríbarakattuset íúk trí barakkiuf íním úíttiuf abellanúm estud. avt púst feíhúís pús físnam am fret, eíseí tereí nep abel lanús nep núvlanús pídum tríbarakattíns. avt the savrúm púd eseí tereí íst, pún patensíns, múíníkad ta[n ginúd patensíns, íním píd e[íseí thesavreí púkkapíd ee[stit a]íttíúm alttram alttr[ús h]erríns. avt anter slagím a]bellanam íním núvlanam s]úllad víú uruvú íst . edú e]ísaí víaí mefiaí teremen n]iú staíet.