Štokholmský syndróm: Rozdiel medzi revíziami
d odstránenie starej šablóny {{Med Disclaimer}} |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 5: | Riadok 5: | ||
Človek si vysvetľuje nedostatok zneužitia zo strany páchateľa ako prejav láskavosti a naviaže citový kontakt s dotyčným páchateľom. |
Človek si vysvetľuje nedostatok zneužitia zo strany páchateľa ako prejav láskavosti a naviaže citový kontakt s dotyčným páchateľom. |
||
Štatistiky vyšetrovateľov svorne tvrdia, že približne 27% ľudí v takejto situácii vykazuje známky Štokholmského syndrómu. |
Štatistiky vyšetrovateľov svorne tvrdia, že približne 27 % ľudí v takejto situácii vykazuje známky Štokholmského syndrómu. |
||
Štokholmský syndróm môže byť označený ako traumatické spojenie, ktoré opisuje silnú emocionálnu väzbu medzi dvoma osobami, kde jedna z nich je prerušovane napádaná druhou. Toto tvrdenie naznačuje, že samotné spojenie je ľudská odpoveď na traumu spojenú s postavením obete. Schvaľovanie činov páchateľa je jedna z možností ako ľudské ego chráni samého seba. V prípade, že obeť uverí v rovnaké hodnoty ako agresor, myseľ ho odmieta brať ako hrozbu. |
Štokholmský syndróm môže byť označený ako traumatické spojenie, ktoré opisuje silnú emocionálnu väzbu medzi dvoma osobami, kde jedna z nich je prerušovane napádaná druhou. Toto tvrdenie naznačuje, že samotné spojenie je ľudská odpoveď na traumu spojenú s postavením obete. Schvaľovanie činov páchateľa je jedna z možností ako ľudské ego chráni samého seba. V prípade, že obeť uverí v rovnaké hodnoty ako agresor, myseľ ho odmieta brať ako hrozbu. |
Verzia z 15:01, 15. júl 2016
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Štokholmský syndróm je fenomén, ktorý opisuje situáciu, v ktorej rukojemníci začínajú vyjadrovať súcit a sympatiu voči páchateľom. V niektorých situáciách dochádza až k bodu, kde rukojemník ochraňuje páchateľa. Tieto pocity sú odborníkmi považované ako iracionálne, na človeka počas takejto situácie silne vplýva miera nebezpečenstva a strachu.
Človek si vysvetľuje nedostatok zneužitia zo strany páchateľa ako prejav láskavosti a naviaže citový kontakt s dotyčným páchateľom.
Štatistiky vyšetrovateľov svorne tvrdia, že približne 27 % ľudí v takejto situácii vykazuje známky Štokholmského syndrómu.
Štokholmský syndróm môže byť označený ako traumatické spojenie, ktoré opisuje silnú emocionálnu väzbu medzi dvoma osobami, kde jedna z nich je prerušovane napádaná druhou. Toto tvrdenie naznačuje, že samotné spojenie je ľudská odpoveď na traumu spojenú s postavením obete. Schvaľovanie činov páchateľa je jedna z možností ako ľudské ego chráni samého seba. V prípade, že obeť uverí v rovnaké hodnoty ako agresor, myseľ ho odmieta brať ako hrozbu.