Ars nova: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 20:51, 9. marec 2017

Ars nova (lat.) je obdobie vývoja francúzskej a talianskej hudby v období 1315-1320 až 1400 (po ars antiqua) podľa rovnomenného názvu traktátu P. de Vitryho.

Zákonitosti ars nova spísal hudobný teoretik Philippe de Vitry. Nastáva ďalší posun smerom k svetskému viac hlasu. Vznikajú nové viac hlasné techniky, polyfónna faktúra. Naďalej pokračuje vývoj menzurálnej notácie. Definitívne sa ustálila notová osnova a kľúče.

Teoretik Johannes de Grocheo už zaznamenal 3 samostatné hudobné oblasti:

Ľudovú - tance alebo jednohlasné piesne
Umelú – t. j profesionálnu (ďalej sa vyvíjajú formy organa, moteta a iné formy)
Liturgickú (cirkevnú) – stále si zachováva jednohlas

Nastáva zrovnoprávnenie taktov: dvojdobého (tzv. imperfektný) a trojdobého (tzv. perfektný) takt. Predtým sa totiž za dokonalý považoval trojdobý takt, pričom sa vychádzalo z troch božských osôb – Otec, Syn a Duch Svätý. Postupne ustupujú kvintové a kvartové paralelizmy a akceptujú sa tercie a sexty. Skladateľ vychádza z anonymity a stáva sa individualitou.

Najjtypickejšie formy

Stredoveký madrigal - pôvodne pastierska pieseň
Ballata – pôvodne tanečná pieseň
Caccia – lovecká pieseň
Vilanella – dedinská pieseň

Najznámejší predstavitelia

Francúzsky básnik a skladateľ Guillaume de Machaut (* 1300 – † 1377), taliansky skladateľ, organista, spevák a básnik. Písal náboženskú i svetskú hudbu. Jeho najznámejšia kompozícia sa nazýva Masse de Notre Dame.
Výrobca nástrojov Francesco Landini
taliansky skladateľ Jacopo da Bologna
Giovanni da Cascia

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
+'''Ars nova''' ([[Latinčina|lat]].) je obdobie  vývoja  [[francúzska hudba|francúzskej]] a [[talianska hudba|talianskej hudby]]  v období [[1315]]-[[1320]] až [[1400]] (po [[ars antiqua]]) podľa rovnomenného názvu traktátu P. de Vitryho.
-{{na úpravu}}
-'''Ars nova''' (lat.) je nové  [[umenie]] Obdobie  vývoja  [[francúzska hudba|francúzskej hudby]]
-a  [[talianska hudba|talianskej hudby]]  asi [[1315]]-[[1320]] až [[1400]] (po [[ars antiqua]]) podľa rovnomenného  názvu  traktátu  P.  de Vitryho. Pokročilejšie štádium [[viachlas|viachlasu]].
-Zákonitosti Ars nova spísal hudobný teoretik Philippe de Vitry. Nastáva ďalší posun v procese vymaňovania sa spod vplyvu G.CH-u smerom ku svetskému viachlasu. Vznikajú nové viachlasné techniky, polyfónna faktúra. Naďalej pokračuje vývoj menzurálnej notácie. Definitívne sa ustálila notová osnova a kľúče.
+Zákonitosti ars nova spísal hudobný teoretik [[Philippe de Vitry]]. Nastáva ďalší posun smerom k svetskému viac hlasu. Vznikajú nové viac hlasné techniky, [[polyfónna faktúra]]. Naďalej pokračuje vývoj [[Menzurálna notácia|menzurálnej notácie]]. Definitívne sa ustálila [[notová osnova]] a [[Kľúč (hudba)|kľúče]].
 Teoretik Johannes de Grocheo už zaznamenal 3 samostatné hudobné oblasti:
+* Ľudovú - tance alebo jednohlasné piesne
+* Umelú – t. j profesionálnu (ďalej sa vyvíjajú formy organa, [[Moteto|moteta]] a iné formy)
+* Liturgickú (cirkevnú) – stále si zachováva jednohlas
+Nastáva zrovnoprávnenie [[Takt (hudba)|taktov]]: dvojdobého (tzv. imperfektný) a trojdobého (tzv. perfektný) takt. Predtým sa totiž za dokonalý považoval trojdobý takt, pričom sa vychádzalo z troch božských osôb – Otec, Syn a Duch Svätý. Postupne ustupujú [[Kvintový paralelizmus|kvintové]] a [[Kvartový paralelizmus|kvartové paralelizmy]] a akceptujú sa [[Tercia|tercie]] a [[Sexta|sexty]]. Skladateľ vychádza z anonymity a stáva sa individualitou.
+== Najjtypickejšie formy ==
-. Ľudovú (tance alebo jednohlasné piesne),
+* [[Stredoveký madrigal]] - pôvodne pastierska pieseň
+* [[Balata (báseň)|Ballata]] – pôvodne tanečná pieseň
+* [[Caccia]] – lovecká pieseň
+* [[Vilanella]] – dedinská pieseň
+== Najznámejší predstavitelia ==
-. Umelú – t. j profesionálnu (ďalej sa vyvíjajú formy organa, moteta a iné formy),
+* Francúzsky básnik a skladateľ [[Guillaume de Machaut]]  (* 1300 – † 1377), taliansky skladateľ, organista, spevák a básnik.  Písal náboženskú i svetskú hudbu. Jeho najznámejšia kompozícia sa nazýva Masse de Notre Dame.
+* Výrobca nástrojov [[Francesco Landini]]
-. Liturgickú (cirkevnú) – stále si zachováva jednohlas.
+* taliansky skladateľ [[Jacopo da Bologna]]
+* [[Giovanni da Cascia]]
-Nastáva zrovnoprávnenie taktov: 2 – dobého (tzv. imperfektný) a 3 – dobého (tzv. perfektný) takt. Predtým sa totiž za dokonalý považoval 3 - dobý takt, pričom sa vychádzalo z troch božských osôb – Otec, Syn a Duch Svätý.
-Postupne ustupujú kvintové a kvartové paralelizmy a akceptujú sa tercie a sexty. Skladateľ vychádza z anonymity a stáva sa individualitou.
-Najtypickejšie formy Ars novy sú:
-Stredoveký madrigal - pôvodne pastierska pieseň,
-Ballata – pôvodne tanečná pieseň,
-Caccia /čít. kačča/ - lovecká pieseň,
-Vilanella – dedinská pieseň.
-Najznámejší predstavitelia obdobia ars nova boli: francúzsky básnik a skladateľ [[Guillaume de Machaut]]  /čít. gijóm d mašó/(1300-1377), taliansky skladateľ, organista, spevák, básnik.  Písal náboženskú i svetskú hudbu. Jeho najznámejšia kompozícia sa nazýva Masse de Notre Dame.výrobca nástrojov Francesco Landini, taliansky skladateľ Jacopo da Bologna /čít. džakopo da boloňa/, Giovanni da Cascia /čít. kašša/.
 == Externé odkazy ==