Genetika: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 11:51, 14. marec 2017

Genetika je disciplína biológie, ktorá skúma dedičnosť a premenlivosť. Gedel]], ktorý 1865 vyslovil prvé pravidlá o dedení znakov a vlastností. Patrí medzi biologické vedy a delí sa podľa hľadiska štúdia organizmov (podobne ako anatómia alebo fyziológia). Sleduje variabilitu, rozdielnosť a prenos druhových a dedičných znakov medzi rodičmi a potomkami aj medzi potomkami navzájom. Jej história sa začala písať až v 19. storočí. K veľkému rozvoju došlo v druhej polovici 20. storočia a dá sa očakávať, že rýchly rozvoj bude pokračovať aj v 21. storočí. Okrem lekárstva nachádza genetika využitie v pestovateľstve nových odrôd rastlín rovnako ako pri chove (nielen) hospodárskych zvierat. S rozvojom [[biotechnológia|biotechnoló Veľký význam pre človeka má lekárska respektíve klinická genetika. Skúma človeka, rôzne genetické choroby, ich početnosť a genetickú determináciu istých ľudských znakov. Dnes sa tiež už stále častejšie môžeme stretnúť s genetickým poradenstvom, najmä pri plánovaní potomkov a prevencii vrodených vývojových vád. Genetika sa uplatňuje pri výskume rakovinového bujnenia, imunitného systému, imunitných reakcií a v mikrobiologickom výskume. Samostatnou kapitolou sa potom stáva klonovanie, kde sa objavui klonovaní zvierat, a nie to ešte pri klonovaní človeka. Úplnú revolúciu v medicíne potom môže priniesť ovládnutie génovej terapie.

Genetika je jednou z najdôležitejších (respektíve priamo najdôležitejšia) teoretických vied z hľadiska popisu akejkoľvek živej sústavy. V genetickej informácii je počiatok každého súčasného živého organizmu.avného rozmnožovania.

Dnes sa už nedá nespomenúť význam genetiky vo forenzných m usvedčovaní zločincov, pri identifikácii telesných pozostatkov alebo stratených osôb. V súčasnej dobe tiež prichádzajú do módy genetické testy otcovstva.

Odbory genetiky

molekulárna genetika, cytogenetika, imunogenetika, onkogenetika, populačná genetika, klasická genetika, genetika rastlín (baktérií, vírusov…), dedivosť, evolučná genetika, systematická genetika a lekárska genetika.

V genetickom vý

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Cytology and Genetics – časopis "Cytológia a Genetika"

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 '''Genetika''' je disciplína [[biológia|biológie]],
-ktorá skúma [[dedičnosť]] a [[premenlivosť]]. Genetiku založil [[Gregor Mendel|Johann Gregor Mendel]], ktorý [[1865]] vyslovil prvé pravidlá o dedení znakov a vlastností.
+ktorá skúma [[dedičnosť]] a [[premenlivosť]]. Gedel]], ktorý [[1865]] vyslovil prvé pravidlá o dedení znakov a vlastností.
-Patrí medzi biologické vedy a delí sa podľa hľadiska štúdia organizmov (podobne ako [[anatómia]] alebo [[fyziológia]]). Sleduje variabilitu, rozdielnosť a prenos druhových a dedičných znakov medzi rodičmi a potomkami aj medzi potomkami navzájom. Jej história sa začala písať až v 19. storočí. K veľkému rozvoju došlo v druhej polovici 20. storočia a dá sa očakávať, že rýchly rozvoj bude pokračovať aj v 21. storočí. Okrem lekárstva nachádza genetika využitie v pestovateľstve nových odrôd [[rastlina|rastlín]] rovnako ako pri chove (nielen) hospodárskych zvierat. S rozvojom [[biotechnológia|biotechnológií]] a genetického inžinierstva sa objavujú aj geneticky upravené hospodárske rastliny, ktoré sa stávajú [[ekológia|ekologickou]] a [[etika|etickou]] otázkou. Poznatky genetiky sú veľmi dôležité v evolučnej [[biológia|biológii]].
+Patrí medzi biologické vedy a delí sa podľa hľadiska štúdia organizmov (podobne ako [[anatómia]] alebo [[fyziológia]]). Sleduje variabilitu, rozdielnosť a prenos druhových a dedičných znakov medzi rodičmi a potomkami aj medzi potomkami navzájom. Jej história sa začala písať až v 19. storočí. K veľkému rozvoju došlo v druhej polovici 20. storočia a dá sa očakávať, že rýchly rozvoj bude pokračovať aj v 21. storočí. Okrem lekárstva nachádza genetika využitie v pestovateľstve nových odrôd [[rastlina|rastlín]] rovnako ako pri chove (nielen) hospodárskych zvierat. S rozvojom [[biotechnológia|biotechnoló
 Veľký význam pre človeka má lekárska respektíve [[klinická genetika]]. Skúma človeka, rôzne genetické choroby, ich početnosť a genetickú determináciu istých ľudských znakov. Dnes sa tiež už stále častejšie môžeme stretnúť s genetickým poradenstvom, najmä pri plánovaní potomkov a prevencii vrodených vývojových vád.
 Genetika sa uplatňuje pri výskume [[rakovina|rakovinového bujnenia]], [[imunita|imunitného systému]], imunitných reakcií a v mikrobiologickom výskume.
-Samostatnou kapitolou sa potom stáva [[klonovanie]], kde sa objavujú ekologické a etické otázky už pri klonovaní zvierat, a nie to ešte pri klonovaní človeka. Úplnú revolúciu v medicíne potom môže priniesť ovládnutie génovej terapie.
+Samostatnou kapitolou sa potom stáva [[klonovanie]], kde sa objavui klonovaní zvierat, a nie to ešte pri klonovaní človeka. Úplnú revolúciu v medicíne potom môže priniesť ovládnutie génovej terapie.
-Genetika je jednou z najdôležitejších (respektíve priamo najdôležitejšia) teoretických [[veda|vied]] z hľadiska popisu akejkoľvek živej sústavy. V genetickej informácii je počiatok každého súčasného živého [[organizmus|organizmu]]. Genetická informácia určuje budúcu anatomickú stavbu organizmu, určuje aké látky budú súčasťou biochemických a fyziologických procesov v organizme a v neposlednej rade je nezameniteľnou súčasťou pohlavného aj nepohlavného rozmnožovania.
+Genetika je jednou z najdôležitejších (respektíve priamo najdôležitejšia) teoretických [[veda|vied]] z hľadiska popisu akejkoľvek živej sústavy. V genetickej informácii je počiatok každého súčasného živého [[organizmus|organizmu]].avného rozmnožovania.
-Dnes sa už nedá nespomenúť význam genetiky vo forenzných metódach. Genetické testy pomáhajú pri usvedčovaní zločincov, pri identifikácii telesných pozostatkov alebo stratených osôb. V súčasnej dobe tiež prichádzajú do módy genetické testy otcovstva.
+Dnes sa už nedá nespomenúť význam genetiky vo forenzných m usvedčovaní zločincov, pri identifikácii telesných pozostatkov alebo stratených osôb. V súčasnej dobe tiež prichádzajú do módy genetické testy otcovstva.
 == Odbory genetiky ==
 [[molekulárna genetika]], [[cytogenetika]], [[imunogenetika]], [[onkogenetika]], [[populačná genetika]], [[klasická genetika]], [[genetika rastlín]] (baktérií, vírusov…), [[dedivosť]],  [[evolučná genetika]], [[systematická genetika]] a [[lekárska genetika]].
+V genetickom vý
-V genetickom výskume sa používa veľa rozličných metód. Ide najmä o metódy [[biochémia|biochemické]], fyzikálne, mikroskopické, metódy analytickej [[chémia|chémie]] a [[bioinformatika|bioinformatiky]]. Veľa špecifických metód bolo objavených výhradne pre genetický výskum – najmä rôzne sekvenovacie a značkovacie metódy.
-== Dejiny ==
-{{Hlavný článok|Dejiny genetiky}}
-* [[1869]] v bunkách bola zistená chemická látka [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]]
-* [[1909]] prvýkrát sa vo vedeckom svete objavil pojem „[[gén]]“ a zistilo sa chemické zloženie DNA
-* [[1920]] zistilo sa, že v mechanizme prenosu dedičných vlastností hrajú úlohu chromozómy
-* [[1944]] prvýkrát sa s dedičnosťou spája DNA
-* [[1951]] bola získaná prvá ostrá röntgenová snímka DNA
-* [[1953]] [[Crick]] a [[Watson]] popisujú štruktúru DNA
-* [[1966]] zisťuje sa, že DNA sa okrem chromozómu nachádza aj v mitochondriách (mimo bunkového jadra)
-* [[1969]] izoluje sa prvý gén
-* [[1970]] je vyrobený prvý umelý gén
-* [[1973]] začína sa éra genetického inžinierstva, keď je možné experimentovanie s génmi
-* [[1976]] prvýkrát sa dekóduje DNA vírusu
-* [[1977]] do baktérie je prvýkrát umelo vložený gén, ktorý normálne funguje
-* [[1978]] geneticky modifikovaná baktéria produkuje inzulín
-* [[1981]] uskutočnený prenos génu z jedného živočíšneho druhu na iný
-* [[1983]] vytvorený prvý umelý chromozóm
-* [[1984]] zistilo sa, že DNA, ktorá nekóduje žiadnu bielkovinu, sa u jedincov toho istého druhu líši; vznik identifikačnej metódy, tzv. fingerprin ting
-* [[1988]] vznik [[Human Genome Project]] zameraného na získanie kompletného ľudského genómu.
-* [[1990]] na liečbu štvorročného dievčaťa sa po prvýkrát využili experimenty s ľudskými génmi
-* [[1993]] génovou terapiou bola vyliečená myš trpiaca cystickou fibrózou
-* [[1996]] po šesťročnom úsilí bol dekódovaný génom (súbor génov) doteraz najkomplexnejšieho organizmu – [[kvasinka|kvasinky]]
-* [[1998]] dekódovaný génom prvého mnohobunkového organizmu – červa C. elegans
-* [[2000]] ohlásený prvý “draft" ľudského genómu
 == Externé odkazy ==