Prelát (rímskokatolícka cirkev): Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 14:44, 18. marec 2017

Prelát (lat. praelatus Ecclesiae) je v katolíckej cirkvi:

cirkevný hodnostár zastávajúci úrad, s ktorým je spojená riadna jurisdikcia vo vonkajšom fóre (lat. in foro externo), t. j. najmä:
- vyšší prelát: biskup, titulárny biskup, arcibiskup, patriarcha, pápež a pod.
- nižší prelát: predstavený kláštora (opát), predstavený katedrálnej či kolegiátnej kapituly (prepošt) a pod.
čestný prelát (titul udeľovaný pápežom)
vyšší vatikánsky úradník/duchovný, slúžiaci pápežovi
novšie aj: predstavený osobnej prelatúry (ktorou je v súčasnosti iba Opus Dei)

Najčastejšie sa dnes vyskytujú čestní preláti.

Preláti v dejinách Uhorska

Preláti pôvodne patrili k magnátskemu stavu, ale v 13. storočí sa neho oddelili, takže v Uhorsku odvtedy istý čas existovali dva stavy: preláti (prvý stav) a svetská šľachta (druhý stav).

V najstarších dobách preláti používali i titul dedičných grófov - dedičných hradných županov ako už v roku 1270 je takto zaznamenaný ostrihomský arcibiskup. Aj nitriansky arcibiskup bol hradným županom (Comes castris), neskôr iba županom Nitrianskej stolice. Okrem toho bolo dedičné županstvo spojené nielen s určitými biskupstvami, ale aj s určitými hradmi, akými bolo dedičné županstvo v Trenčianskej stolici (1302 pre rod Matúša Čáka), Bratislavské hradné županstvo, či Turčianske spojené s hradom Sklabiňa.

Z právneho hľadiska mali preláti tieto prerogatíva: beneficium annuae prorogationis, svedecká prísaha jedného preláta sa rovnala prísahe desiatich šľachticov, nemali plnú testovaciu spôsobilosť a homágium sa rovnalo 400 zlatým. Poddaní (a do 15. storočia aj šľachtici) im museli odvádzať cirkevný desiatok, ktorý pre prelátov predstavoval významný zdroj príjmov.

Preláti sa delili na dve triedy:

vyšší preláti - arcibiskupi a biskupi s privilégiom šľachtických výsad, a pri listinách opatrených ich pečaťou mohli ustanoviť procesných zástupcov
nižší preláti - k týmto sa zaraďovali opáti a prepošti. Mali rovnaké práva ako šľachtici.

Preláti boli členmi Kráľovskej rady a zastávali mnohé vysoké krajinské úrady. V uhorskom sneme tvorili prvý stav. Od roku 1608 boli arcibiskupi a biskupi automaticky členmi Hornej tabule snemu a ostatní preláti členmi Dolnej tabule snemu.

Od roku 1792 sa do prelátskeho stavu zaraďovali aj metropoliti a biskupi pravoslávnej cirkvi.

@@ Riadok 2: / Riadok 2: @@
 *cirkevný hodnostár zastávajúci úrad, s ktorým je spojená riadna jurisdikcia vo vonkajšom fóre (lat. in foro externo), t. j. najmä:
 **vyšší prelát: biskup, titulárny biskup, arcibiskup, patriarcha, pápež a pod.
-**nižší prelát: predstavený kláštora, opát, preposť katedrálnej či kolegiátnej kapituly a pod.
+**nižší prelát: predstavený kláštora ([[opát]]), predstavený katedrálnej či kolegiátnej kapituly ([[prepošt]]) a pod.
 *čestný prelát (titul udeľovaný pápežom)
 *vyšší vatikánsky úradník/duchovný, slúžiaci pápežovi
@@ Riadok 18: / Riadok 18: @@
 Preláti sa delili na dve triedy:
 *vyšší preláti - [[arcibiskup]]i a [[biskup]]i s privilégiom šľachtických výsad, a pri listinách opatrených ich [[pečať]]ou mohli ustanoviť procesných zástupcov
-*nižší preláti - k týmto sa zaraďovali [[opát]]i, prepošti mali rovnaké práva ako šľachtici.
+*nižší preláti - k týmto sa zaraďovali [[opát]]i a prepošti. Mali rovnaké práva ako šľachtici.
 Preláti boli členmi [[Kráľovská rada|Kráľovskej rady]] a zastávali mnohé vysoké krajinské úrady. V [[Uhorský snem|uhorskom sneme]] tvorili prvý stav. Od roku [[1608]] boli arcibiskupi a biskupi automaticky členmi Hornej tabule snemu a ostatní preláti členmi Dolnej tabule snemu.