Koloid (chémia): Rozdiel medzi revíziami
→Referencie: doplneny obsah Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
d Revízia 6815482 používateľa 88.212.37.52 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
||
Riadok 4: | Riadok 4: | ||
*alebo koloidná disperzia (pozri vyššie). |
*alebo koloidná disperzia (pozri vyššie). |
||
Koloidná disperzia má vlastností prechodné medzi vlastnosťami pravého roztoku a zmesi väčších častíc s inou látkou, predovšetkým sa vyznačuje tým, že koloidné častice sa v druhej látke neusadzujú (t.j. vplyv gravitácie na ne je veľmi malý). <ref>http://discovery.kcpc.usyd.edu.au//glossary-all.html, http://www.diracdelta.co.uk/science/source/c/o/colloid/source.html, http://glossary.periodni.com/glossary.php?en=colloid, http://www.nano.org.uk/nano/glossary#c, http://leccos.com/index.php/clanky/koloidni-soustava</ref> |
Koloidná disperzia má vlastností prechodné medzi vlastnosťami pravého roztoku a zmesi väčších častíc s inou látkou, predovšetkým sa vyznačuje tým, že koloidné častice sa v druhej látke neusadzujú (t.j. vplyv gravitácie na ne je veľmi malý). <ref>http://discovery.kcpc.usyd.edu.au//glossary-all.html, http://www.diracdelta.co.uk/science/source/c/o/colloid/source.html, http://glossary.periodni.com/glossary.php?en=colloid, http://www.nano.org.uk/nano/glossary#c, http://leccos.com/index.php/clanky/koloidni-soustava</ref> |
||
== Charakteristika == |
== Charakteristika == |
||
V koloidnej sústave sa veľkosť pevných častíc pohybuje v rozmedzí 1–1000 [[nanometer|nm]]. V týchto sústavách je vplyv [[gravitácia|gravitácie]] na správanie sa [[pevná látka|pevných]] častíc zanedbateľný v porovnaní s ich [[kinetická energia|kinetickou energiou]] ([[Brownov pohyb]]). Koloidné častice môžeme oddeliť od prostredia pomocou ultrafiltrov. Tie sú tvorené polopriepustnou ([[permeabilita|semipermeabilnou]]) [[membrána|membránou]]. Koloidné roztoky sú v prechádzajúcom svetle číre, ale v dopadajúcom sa javia zakalené. Ak cez koloid prechádza intenzívny [[svetelný lúč]], môžeme sledovať jeho dráhu ako opaleskujúci svetelný lúč. Tento jav sa volá [[Tyndallov jav]]. Jeho princípom je [[odraz vlnenia|odraz]] a [[ohyb svetla]] spôsobený prítomnosťou pevných častíc. [[Gél]] je koloid, v ktorom dve rozptýlené [[fáza|fázy]] tvoria pevnú alebo rôsolovitú [[látka (chémia)|látku]]. |
V koloidnej sústave sa veľkosť pevných častíc pohybuje v rozmedzí 1–1000 [[nanometer|nm]]. V týchto sústavách je vplyv [[gravitácia|gravitácie]] na správanie sa [[pevná látka|pevných]] častíc zanedbateľný v porovnaní s ich [[kinetická energia|kinetickou energiou]] ([[Brownov pohyb]]). Koloidné častice môžeme oddeliť od prostredia pomocou ultrafiltrov. Tie sú tvorené polopriepustnou ([[permeabilita|semipermeabilnou]]) [[membrána|membránou]]. Koloidné roztoky sú v prechádzajúcom svetle číre, ale v dopadajúcom sa javia zakalené. Ak cez koloid prechádza intenzívny [[svetelný lúč]], môžeme sledovať jeho dráhu ako opaleskujúci svetelný lúč. Tento jav sa volá [[Tyndallov jav]]. Jeho princípom je [[odraz vlnenia|odraz]] a [[ohyb svetla]] spôsobený prítomnosťou pevných častíc. [[Gél]] je koloid, v ktorom dve rozptýlené [[fáza|fázy]] tvoria pevnú alebo rôsolovitú [[látka (chémia)|látku]]. |
||
==Referencie == |
== Referencie == |
||
{{referencie}} |
{{referencie}} |
||
{{Portál|Chémia}} |
{{Portál|Chémia}} |
||
Riadok 18: | Riadok 17: | ||
[[Kategória:Zmesi]] |
[[Kategória:Zmesi]] |
||
[[be:Калоідная хімія]] |
|||
[[bg:Дисперсна система]] |
|||
[[et:Pihussüsteem]] |
|||
http://forum.koloidne.sk |
Verzia z 07:58, 1. apríl 2019
Koloid (gr. κόλλα kolla, lepidlo) môže byť:
- buď látka pozostávajúca z koloidných častíc, teda častíc veľkosti medzi 1 nanometrom (alebo 10 nanometrami) a 1 mikrometrom (inde sa uvádza: medzi 1 nanometrom a 100/200/500 nanometrami), ktoré sú s inou látkou (ľubovoľného skupenstva) v disperzii (ktorá sa potom ako celok nazýva koloidná disperzia, koloidná sústava, koloidný systém alebo, ak je druhá látka kvapalina, tak aj koloidný roztok),
- alebo koloidná disperzia (pozri vyššie).
Koloidná disperzia má vlastností prechodné medzi vlastnosťami pravého roztoku a zmesi väčších častíc s inou látkou, predovšetkým sa vyznačuje tým, že koloidné častice sa v druhej látke neusadzujú (t.j. vplyv gravitácie na ne je veľmi malý). [1]
Charakteristika
V koloidnej sústave sa veľkosť pevných častíc pohybuje v rozmedzí 1–1000 nm. V týchto sústavách je vplyv gravitácie na správanie sa pevných častíc zanedbateľný v porovnaní s ich kinetickou energiou (Brownov pohyb). Koloidné častice môžeme oddeliť od prostredia pomocou ultrafiltrov. Tie sú tvorené polopriepustnou (semipermeabilnou) membránou. Koloidné roztoky sú v prechádzajúcom svetle číre, ale v dopadajúcom sa javia zakalené. Ak cez koloid prechádza intenzívny svetelný lúč, môžeme sledovať jeho dráhu ako opaleskujúci svetelný lúč. Tento jav sa volá Tyndallov jav. Jeho princípom je odraz a ohyb svetla spôsobený prítomnosťou pevných častíc. Gél je koloid, v ktorom dve rozptýlené fázy tvoria pevnú alebo rôsolovitú látku.
Referencie