Nová rakúska tunelovacia metóda: Rozdiel medzi revíziami
Vytvorené prekladom stránky „Nová rakouská tunelovací metoda“ Značky: nový článok bez náležitostí preklad obsahu Překlad 2 |
Vytvorené prekladom stránky „Nová rakouská tunelovací metoda“ |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Preklad|jazyk=|článok=|revízia=}} |
{{Preklad|jazyk=cs|článok=Nová rakouská tunelovací metoda|revízia=16764691}} |
||
[[Súbor:NATM.JPG|náhľad| Čelba novej rakúskej tunelovacej metódy ]] |
[[Súbor:NATM.JPG|náhľad| Čelba novej rakúskej tunelovacej metódy ]] |
||
'''Nová rakúska tunelovacia metóda''' '''(NRTM,''' anglicky {{Lang|en|NATM}} nemecky {{Lang|de|NÖTM}} je jednou z metód razby [[Tunel|tunelov]]. Nerazí sa celý profil tunelovej rúry v celku, ale prebieha po častiach. Vďaka tomu tak možno postupovať jednak rýchlejšie, jednak využiť horninu a jej tlak ako nosný (spevňujúci) prvok celej stavby. |
'''Nová rakúska tunelovacia metóda''' '''(NRTM,''' anglicky {{Lang|en|NATM}} nemecky {{Lang|de|NÖTM}} je jednou z metód razby [[Tunel|tunelov]]. Nerazí sa celý profil tunelovej rúry v celku, ale prebieha po častiach. Vďaka tomu tak možno postupovať jednak rýchlejšie, jednak využiť horninu a jej tlak ako nosný (spevňujúci) prvok celej stavby. |
||
Verzia z 20:12, 29. máj 2019
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nová rakouská tunelovací metoda na českej Wikipédii.
Nová rakúska tunelovacia metóda (NRTM, anglicky NATM nemecky NÖTM je jednou z metód razby tunelov. Nerazí sa celý profil tunelovej rúry v celku, ale prebieha po častiach. Vďaka tomu tak možno postupovať jednak rýchlejšie, jednak využiť horninu a jej tlak ako nosný (spevňujúci) prvok celej stavby.
Ostenie sa skladá z primárneho a sekundárneho ostenia. Primárne ostenie sa vykonáva ihneď po raziacich prácach. K výrubu sa priloží výstuž (napr. betonárska ) a na ňu sa nastrieka betón prípadne drátobetón. Primárne ostenie zaisťuje stabilitu výrubu ako dočasný prvok po krátku dobu - rádovo týždne až mesiace. Ako definitívne ostenie podzemného diela sa buduje tzv. sekundárne ostenie, väčšinou ako železobetónová škrupina, ojedinele iba z prostého betónu, nezriedka za použitia tzv. tubingov (prefabrikovaných dielcov). Sekundárne ostenie sa lícuje s primárnym s hydroizolačnou vložkou, ktorá ochraňuje sekundárne ostenie proti pôsobeniu vody po celú dobu životnosti diela.
Táto metóda vznikla spojením a vývojom niekoľkých predchádzajúcich v 50. a 60. rokoch 20. storočia, presne kodifikovaná bola v Salzburgu v roku 1962 . Spočiatku k nej panoval odpor, neskôr sa však ukázala ako efektívna. V súčasnej dobe sa vo svete okolo 50% tunelov razí touto metódou. [1] Na Slovensku boli touto technológiou budované napríklad tunely Prešov a Višňové.
Referencie
Literatúra
- Jiří Barták a kol .: Tunel Mrázovka. Praha: Satra, 2004. ISBN 80-239-3472-4, s. 65-70.
- BARTÁK, Jiří. Vývoj podzemního stavitelství v České republice. Silnice a železnice [online]. 2010-07-04 [cit. 2011-07-30]. Dostupné online . ISSN 1803-8441.