Aharon Barak: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
Riadok 4: Riadok 4:
| Popis osoby = právnik, sudca, profesor
| Popis osoby = právnik, sudca, profesor
| Portrét = Aharon Barak.jpg
| Portrét = Aharon Barak.jpg
| Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px -->
| Popis portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = [[16. september]] [[1936]]
| Dátum narodenia = {{dnv|1936|9|16}}
| Miesto narodenia = [[Kaunas]], [[Litva]]
| Miesto narodenia = [[Kaunas]], [[Litva]]
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
Riadok 13: Riadok 12:
| Štát pôsobenia = [[Izrael]]
| Štát pôsobenia = [[Izrael]]
| Národnosť = [[Žid|židovská]]
| Národnosť = [[Žid|židovská]]
| Štátna príslušnosť = [[Izrael|izraelská]]
| Štátna príslušnosť = [[izrael]]ská
| Zamestnanie = generálny prokurátor Štátu Izrael (1975{{--}}1978){{Break}}
| Zamestnanie = generálny prokurátor Štátu Izrael (1975{{--}}1978){{Break}}
sudca Najvyššieho súdu Štátu Izrael (1978{{--}}1995){{Break}}
sudca Najvyššieho súdu Štátu Izrael (1978{{--}}1995){{Break}}
Riadok 30: Riadok 29:
| Portál2 = }}
| Portál2 = }}


'''Aharon Barak''' (*[[16. september]] [[1936]], [[Kaunas]], [[Litva]]) je izraelský právny filozof, profesor práva na Interdisciplinary Center v [[Herzlija|Herzlijia]], [[Hebrejská jeruzalemská univerzita|Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme]], [[Yale Law School]] a [[University of Toronto]]. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa Barakova rodina presťahovala do [[Izrael]]a. V 50. rokoch Barak vyštudoval právo, ekonómiu a medzinárodné vzťahy na [[Hebrejská univerzita|Hebrejskej univerzite]]. V roku [[1958]] získal LL.B. titul a v roku [[1963]] doktorát z práva. Chvíľu študoval aj na [[Harvardova univerzita|Harvardovej univerzite]] a [[New York University School of Law]]. Po štúdiách zostal naďalej na [[Hebrejská univerzita|Hebrejskej univerzite]], kde sa v roku [[1974]] stal dekanom právnickej fakulty. V rokoch [[1975]] až [[1978]] pôsobil ako generálny prokurátor. Následne až do roku [[2006]] pracoval ako sudca izraelského [[Najvyšší súd Štátu Izrael|Najvyššieho súdu]], z toho od roku [[1995]] ako predseda. Z pozície sudcu Najvyššieho súdu sa Barak tvorbou [[Precedens|precedensov]] podieľal na tvorbe sudcovského práva v Izraeli. Aj počas svojho pôsobenia v súdnictve sa sčasti venoval aj akademickej činnosti. Napísal viacero prác o práve, ktoré sa dočkali prekladov do mnohých jazykov. V slovenčine vyšla jeho kniha ''Sudca v demokracii''. Barak býva považovaný významného právneho teoretika, na jeho prácu často odkazujú aj vrcholné súdy iných krajín.<ref>Pozri napr. PL. ÚS 21/2014-96</ref> Sudkyňa [[Najvyšší súd USA|Najvyššieho súdu USA]] [[Elena Kaganová]] sa o Barakovi vyjadrila ako o izraelskom [[John Marshall|Johnovi Marshallovi]] a svojom hrdinovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
'''Aharon Barak''' (* [[16. september]] [[1936]], [[Kaunas]], [[Litva]]) je izraelský právny filozof, profesor práva na Interdisciplinary Center v [[Herzlija]], [[Hebrejská jeruzalemská univerzita|Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme]], [[Yale Law School]] a [[University of Toronto]].
Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa Barakova rodina presťahovala do [[Izrael]]a. V 50. rokoch Barak vyštudoval právo, ekonómiu a medzinárodné vzťahy na [[Hebrejská univerzita|Hebrejskej univerzite]]. V roku [[1958]] získal LL.B. titul a v roku [[1963]] doktorát z práva. Chvíľu študoval aj na [[Harvardova univerzita|Harvardovej univerzite]] a [[New York University School of Law]]. Po štúdiách zostal naďalej na [[Hebrejská univerzita|Hebrejskej univerzite]], kde sa v roku [[1974]] stal dekanom právnickej fakulty.
V rokoch [[1975]] až [[1978]] pôsobil ako generálny prokurátor. Následne až do roku [[2006]] pracoval ako sudca izraelského [[Najvyšší súd Štátu Izrael|Najvyššieho súdu]], z toho od roku [[1995]] ako predseda. Z pozície sudcu Najvyššieho súdu sa Barak tvorbou [[precedens]]ov podieľal na tvorbe sudcovského práva v Izraeli. Aj počas svojho pôsobenia v súdnictve sa sčasti venoval aj akademickej činnosti. Napísal viacero prác o práve, ktoré sa dočkali prekladov do mnohých jazykov. V slovenčine vyšla jeho kniha ''Sudca v demokracii''. Barak býva považovaný za významného právneho teoretika, na jeho prácu často odkazujú aj vrcholné súdy iných krajín.<ref>Pozri napr. PL. ÚS 21/2014-96</ref> Sudkyňa [[Najvyšší súd USA|Najvyššieho súdu USA]] [[Elena Kaganová]] sa o Barakovi vyjadrila ako o izraelskom [[John Marshall|Johnovi Marshallovi]] a svojom hrdinovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul= Jewish Telegraphic Agency
|titul= Jewish Telegraphic Agency
|url= https://www.jta.org/2010/06/29/united-states/kagan-explains-barak-remarks
|url= https://www.jta.org/2010/06/29/united-states/kagan-explains-barak-remarks
|dátum vydania= 2010-06-30
|dátum vydania= 2010-06-30
|dátum prístupu= 2020-01-14
|dátum prístupu= 2020-01-14
|jazyk= en}}</ref> V roku [[1975]] mu bola udelená [[Izraelská cena]] v oblasti právnych vied.V roku [[1984]] obdržal [[Zeltnerova cena|Zeltnerovu cenu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|jazyk= en}}</ref> V roku [[1975]] mu bola udelená [[Izraelská cena]] v oblasti právnych vied. V roku [[1984]] obdržal [[Zeltnerova cena|Zeltnerovu cenu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul= Aharon Barak
|titul= Aharon Barak
|url= https://en.law.huji.ac.il/people/aharon-barak
|url= https://en.law.huji.ac.il/people/aharon-barak
Riadok 44: Riadok 47:
|url= https://mfa.gov.il/mfa/mfa-archive/1998/pages/aharon%20barak%20-%20president%20of%20the%20supreme%20court.aspx
|url= https://mfa.gov.il/mfa/mfa-archive/1998/pages/aharon%20barak%20-%20president%20of%20the%20supreme%20court.aspx
|vydavateľ= mfa.gov.il
|vydavateľ= mfa.gov.il
|dátum prístupu= 2020-01-14}}</ref> V roku [[2005]] bol v internetovej súťaži 200 najväčších Izraelcov denníku [[Ynet]] zvolený 39. najväčším Izraelcom všetkých čias.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|dátum prístupu= 2020-01-14}}</ref> V roku [[2005]] bol v internetovej súťaži 200 najväčších Izraelčanov denníku [[Ynet]] zvolený 39. najväčším Izraelčanom všetkých čias.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=הישראלי מספר 1: יצחק רבין
|titul=הישראלי מספר 1: יצחק רבין
|url= https://www.ynet.co.il/articles/0,7340,L-3083171,00.html
|url= https://www.ynet.co.il/articles/0,7340,L-3083171,00.html
Riadok 58: Riadok 61:
|issn=0028-6583
|issn=0028-6583
|meno=Richard A.
|meno=Richard A.
|priezvisko=Posner}}</ref> [[Robert Bork]] za zástancu „vlády sudcov".<ref>BORK, Robert H. ''Barak's Rule''. Azure, roč. 2007, č. 27, (zima 2007), S. 131</ref>
|priezvisko=Posner}}</ref> [[Robert Bork]] za zástancu „vlády sudcov“.<ref>BORK, Robert H. ''Barak's Rule''. Azure, roč. 2007, č. 27, (zima 2007), S. 131</ref>


== Dielo ==
== Dielo ==
* ''Judicial Discretion'' (1989)
* ''Judicial Discretion'' (1989)
* ''Purposive Interpretation in Law'' (2005)
* ''Purposive Interpretation in Law'' (2005)
* ''The Judge in a Democracy'' (2006), vyšlo v [[Slovenčina|slovenčine]] ako ''Sudca v demokracii'' (2016)
* ''The Judge in a Democracy'' (2006), vyšlo v [[Slovenčina|slovenčine]] ako ''Sudca v demokracii'' (2016)
Riadok 69: Riadok 72:


== Barakova filozofia ==
== Barakova filozofia ==
Vo svojich dielach sa Barak zaoberá najmä otázkou úlohy súdnictva vrámci spoločnosti a otázkami, ktorými sa sudca pri výkone svojej funkcie zaoberá (diskrécia sudcu, vyvažovanie hodnôt a práv). Využíva pri tom poznatky, ktoré získal počas svojej dlhoročnej praxe.
Vo svojich dielach sa Barak zaoberá najmä otázkou úlohy súdnictva vrámci spoločnosti a otázkami, ktorými sa sudca pri výkone svojej funkcie zaoberá (diskrécia sudcu, vyvažovanie hodnôt a práv). Využíva pri tom poznatky, ktoré získal počas svojej dlhoročnej praxe.


Menuje tri predpoklady, ktoré sú nutné pre realizáciu sudcovských úloh - sudcovská nestrannosť a objektívnosť, spoločenský konsenzus na prijímaných rozhodnutiach a dôvera verejnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Menuje tri predpoklady, ktoré sú nutné pre realizáciu sudcovských úloh - sudcovská nestrannosť a objektívnosť, spoločenský konsenzus na prijímaných rozhodnutiach a dôvera verejnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 77: Riadok 80:
|dátum prístupu= 2020-01-14}}</ref>
|dátum prístupu= 2020-01-14}}</ref>


⚫
{{Citát|Myslíš, že ti ponúkam vládu? Je to bremeno, čo na teba kladiem... Sudca musí prejaviť sebaovládanie, ktoré mu dovolí rozlíšiť medzi svojimi osobnými pocitmi a národnými ašpiráciami... Považujem sa za sudcu citlivého voči svojej roli v demokracii. Ako sudca nemám žiadnu politickú agendu a politika ma ani nezaujíma. Svoju funkciu vnímam ako službu. Súdenie nie je zamestnanie, je to spôsob života. Tak, ako sedím pred súdom, zároveň stojím pred súdom|BARAK, A. ''Sudca v demokracií'', Bratislava: Kalligram. 2016, 429 s. ISBN 978-80-8101-921-0}}
{{Citát
⚫
|Myslíš, že ti ponúkam vládu? Je to bremeno, čo na teba kladiem...Sudca musí prejaviť sebaovládanie, ktoré mu dovolí rozlíšiť medzi svojimi osobnými pocitmi a národnými ašpiráciami....Považujem sa za sudcu citlivého voči svojej roli v demokracii. Ako sudca nemám žiadnu politickú agendu a politika ma ani nezaujíma. Svoju funkciu vnímam ako službu. Súdenie nie je zamestnanie, je to spôsob života. Tak, ako sedím pred súdom, zároveň stojím pred súdom
|BARAK, A. ''Sudca v demokracií'', Bratislava: Kalligram. 2016, 429 s. ISBN 978-80-8101-921-0}}


Barak rozlišuje medzi sudcovskou filozofiou a právnou politikou. Sudcovská filozofia podľa neho predstavuje systém reflexií, ktoré sudca zohľadňuje pri diskrécii (uplatnení subjektívneho sudcovského uváženia), a jeho postoj k súdu spočíva na tomto filozofickom základe. Právna politika potom predstavuje princípy a spoločenské ciele, ktoré sú inkorporované do základu využívanej normy. Sudcovská filozofia je kľúčová pri riešení tzv. ťažkých prípadov. Tvrdí, že sudcovská filozofia úzko súvisí s osobnými skúsenosťami sudcu a závisí i jeho vzdelania a osobnosti. To sa prejavuje v tom, že niektorí sudcovia sú opatrnejší než iní alebo sú ľahšie ovplyvnení určitými typmi návrhov, ako iní. Niektorí požadujú ťažšie dôkazné bremeno na to, aby svojim rozhodnutím prelomili platné právo (prelomenie precedensu), zatiaľ čo iným postačuje ľahšie dôkazné bremeno. Niektorí sudcovia tak prisudzujú väčší význam spravodlivosti v individuálnom prípade, iní vo všeobecnej spravodlivosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Barak rozlišuje medzi sudcovskou filozofiou a právnou politikou. Sudcovská filozofia podľa neho predstavuje systém reflexií, ktoré sudca zohľadňuje pri diskrécii (uplatnení subjektívneho sudcovského uváženia), a jeho postoj k súdu spočíva na tomto filozofickom základe. Právna politika potom predstavuje princípy a spoločenské ciele, ktoré sú inkorporované do základu využívanej normy. Sudcovská filozofia je kľúčová pri riešení tzv. ťažkých prípadov. Tvrdí, že sudcovská filozofia úzko súvisí s osobnými skúsenosťami sudcu a závisí i jeho vzdelania a osobnosti. To sa prejavuje v tom, že niektorí sudcovia sú opatrnejší než iní alebo sú ľahšie ovplyvnení určitými typmi návrhov, ako iní. Niektorí požadujú ťažšie dôkazné bremeno na to, aby svojim rozhodnutím prelomili platné právo (prelomenie precedensu), zatiaľ čo iným postačuje ľahšie dôkazné bremeno. Niektorí sudcovia tak prisudzujú väčší význam spravodlivosti v individuálnom prípade, iní vo všeobecnej spravodlivosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko= Gábriš
|priezvisko= Gábriš
|meno= Tomáš a spol
|meno= Tomáš a spol
Riadok 95: Riadok 96:
Vysoko cení [[Liberálna demokracia|demokraciu]], ktorá chráni [[Hodnota (filozofia)|hodnoty]] a [[ľudské práva]]. Venuje sa taktiež konceptu [[Militantná demokracia|militantnej demokracie]] a otázkou boja proti terorizmu.
Vysoko cení [[Liberálna demokracia|demokraciu]], ktorá chráni [[Hodnota (filozofia)|hodnoty]] a [[ľudské práva]]. Venuje sa taktiež konceptu [[Militantná demokracia|militantnej demokracie]] a otázkou boja proti terorizmu.


⚫
{{Citát|Zastávam názor, že demokracia má svoju vlastnú morálku, bez ktorej režim nie je viac demokratický... Demokracia nie je iba vláda väčšiny. Demokracia je aj vládou základných hodnôt a ľudských práv... Demokracia je krehká rovnováha medzi vládou väčšiny a základnými hodnotami spoločnosti... Odstráňte vládu základných hodnôt z ústavnej demokracie a zasiahnete celú jej existenciu.|BARAK, A. ''Sudca v demokracií'', Bratislava: Kalligram. 2016, 429 s. ISBN 978-80-8101-921-0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
{{Citát
⚫
|Zastávam názor, že demokracia má svoju vlastnú morálku, bez ktorej režim nie je viac demokratický...Demokracia nie je iba vláda väčšiny. Demokracia je aj vládou základných hodnôt a ľudských práv...Demokracia je krehká rovnováha medzi vládou väčšiny a základnými hodnotami spoločnosti...Odstráňte vládu základných hodnôt z ústavnej demokracie a zasiahnete celú jej existenciu.
|BARAK, A. ''Sudca v demokracií'', Bratislava: Kalligram. 2016, 429 s. ISBN 978-80-8101-921-0<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul= Aharon Barak - Sudca v demokracii
|titul= Aharon Barak - Sudca v demokracii
|url= http://oprave.blogspot.com/2017/10/aharon-barak-sudca-v-demokracii.html
|url= http://oprave.blogspot.com/2017/10/aharon-barak-sudca-v-demokracii.html
Riadok 109: Riadok 108:


{{DEFAULTSORT:Barak, Aharon}}
{{DEFAULTSORT:Barak, Aharon}}
⚫
[[Kategória:Narodenia v 1936]]
[[Kategória:Litovské osobnosti židovského pôvodu‎ ]]
[[Kategória:Izraelskí právnici]]
[[Kategória:Izraelskí právnici]]
[[Kategória:Izraelskí spisovatelia]]
[[Kategória:Izraelskí spisovatelia]]
Riadok 116: Riadok 113:
[[Kategória:Spisovatelia židovského pôvodu]]
[[Kategória:Spisovatelia židovského pôvodu]]
[[Kategória:Filozofi židovského pôvodu]]
[[Kategória:Filozofi židovského pôvodu]]
[[Kategória:Narodenia 16. septembra]]
[[Kategória:Litovské osobnosti židovského pôvodu‎]]
[[Kategória:Absolventi Harvard University]]
[[Kategória:Absolventi Harvard University]]
[[Kategória:Absolventi Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme]]
[[Kategória:Absolventi Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme]]
[[Kategória:Nositelia Izraelskej ceny]]
[[Kategória:Nositelia Izraelskej ceny]]
[[Kategória:Osobnosti z Kaunasu]]
[[Kategória:Predsedovia Najvyššieho súdu Štátu Izrael]]
[[Kategória:Predsedovia Najvyššieho súdu Štátu Izrael]]
⚫
[[Kategória:Osobnosti z Kaunasu]]

Verzia z 13:34, 25. január 2020

Aharon Barak
právnik, sudca, profesor
Aharon Barak
Rod. menoאהרן ברק
Štát pôsob.Izrael
Narodenie16. september 1936 (87 rokov)
Kaunas, Litva
Národnosťžidovská
Štátna príslušnosťizraelská
Zamestnaniegenerálny prokurátor Štátu Izrael (1975 – 1978)

sudca Najvyššieho súdu Štátu Izrael (1978 – 1995)
predseda najvyššieho súdu štátu Izrael (1995 – 2006)

profesor práva
Alma materHebrejská jeruzalemská univerzita
ManželkaEliševa Barak-Ussoskinová
Deti4
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Aharon Barak

Aharon Barak (* 16. september 1936, Kaunas, Litva) je izraelský právny filozof, profesor práva na Interdisciplinary Center v Herzlija, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, Yale Law School a University of Toronto.

Po druhej svetovej vojne sa Barakova rodina presťahovala do Izraela. V 50. rokoch Barak vyštudoval právo, ekonómiu a medzinárodné vzťahy na Hebrejskej univerzite. V roku 1958 získal LL.B. titul a v roku 1963 doktorát z práva. Chvíľu študoval aj na Harvardovej univerzite a New York University School of Law. Po štúdiách zostal naďalej na Hebrejskej univerzite, kde sa v roku 1974 stal dekanom právnickej fakulty.

V rokoch 1975 až 1978 pôsobil ako generálny prokurátor. Následne až do roku 2006 pracoval ako sudca izraelského Najvyššieho súdu, z toho od roku 1995 ako predseda. Z pozície sudcu Najvyššieho súdu sa Barak tvorbou precedensov podieľal na tvorbe sudcovského práva v Izraeli. Aj počas svojho pôsobenia v súdnictve sa sčasti venoval aj akademickej činnosti. Napísal viacero prác o práve, ktoré sa dočkali prekladov do mnohých jazykov. V slovenčine vyšla jeho kniha Sudca v demokracii. Barak býva považovaný za významného právneho teoretika, na jeho prácu často odkazujú aj vrcholné súdy iných krajín.[1] Sudkyňa Najvyššieho súdu USA Elena Kaganová sa o Barakovi vyjadrila ako o izraelskom Johnovi Marshallovi a svojom hrdinovi.[2] V roku 1975 mu bola udelená Izraelská cena v oblasti právnych vied. V roku 1984 obdržal Zeltnerovu cenu.[3][4] V roku 2005 bol v internetovej súťaži 200 najväčších Izraelčanov denníku Ynet zvolený 39. najväčším Izraelčanom všetkých čias.[5] Okrem pozitívnych ohlasov Barak našiel i mnohých odporcov. Jeho kritici často kritizujú prezentáciu Barakových myšlienok. Richard Posner Baraka označil ako osvieteného despotu,[6] Robert Bork za zástancu „vlády sudcov“.[7]

Dielo

  • Judicial Discretion (1989)
  • Purposive Interpretation in Law (2005)
  • The Judge in a Democracy (2006), vyšlo v slovenčine ako Sudca v demokracii (2016)
  • Proportionality. Constitutional Rights and their Limitations (2012)
  • Human Dignity: The Constitutional Value and the Constitutional Right (2015)
  • viaceré články

Barakova filozofia

Vo svojich dielach sa Barak zaoberá najmä otázkou úlohy súdnictva vrámci spoločnosti a otázkami, ktorými sa sudca pri výkone svojej funkcie zaoberá (diskrécia sudcu, vyvažovanie hodnôt a práv). Využíva pri tom poznatky, ktoré získal počas svojej dlhoročnej praxe.

Menuje tri predpoklady, ktoré sú nutné pre realizáciu sudcovských úloh - sudcovská nestrannosť a objektívnosť, spoločenský konsenzus na prijímaných rozhodnutiach a dôvera verejnosti.[8]

„ Myslíš, že ti ponúkam vládu? Je to bremeno, čo na teba kladiem... Sudca musí prejaviť sebaovládanie, ktoré mu dovolí rozlíšiť medzi svojimi osobnými pocitmi a národnými ašpiráciami... Považujem sa za sudcu citlivého voči svojej roli v demokracii. Ako sudca nemám žiadnu politickú agendu a politika ma ani nezaujíma. Svoju funkciu vnímam ako službu. Súdenie nie je zamestnanie, je to spôsob života. Tak, ako sedím pred súdom, zároveň stojím pred súdom “
– BARAK, A. Sudca v demokracií, Bratislava: Kalligram. 2016, 429 s. ISBN 978-80-8101-921-0

Barak rozlišuje medzi sudcovskou filozofiou a právnou politikou. Sudcovská filozofia podľa neho predstavuje systém reflexií, ktoré sudca zohľadňuje pri diskrécii (uplatnení subjektívneho sudcovského uváženia), a jeho postoj k súdu spočíva na tomto filozofickom základe. Právna politika potom predstavuje princípy a spoločenské ciele, ktoré sú inkorporované do základu využívanej normy. Sudcovská filozofia je kľúčová pri riešení tzv. ťažkých prípadov. Tvrdí, že sudcovská filozofia úzko súvisí s osobnými skúsenosťami sudcu a závisí i jeho vzdelania a osobnosti. To sa prejavuje v tom, že niektorí sudcovia sú opatrnejší než iní alebo sú ľahšie ovplyvnení určitými typmi návrhov, ako iní. Niektorí požadujú ťažšie dôkazné bremeno na to, aby svojim rozhodnutím prelomili platné právo (prelomenie precedensu), zatiaľ čo iným postačuje ľahšie dôkazné bremeno. Niektorí sudcovia tak prisudzujú väčší význam spravodlivosti v individuálnom prípade, iní vo všeobecnej spravodlivosti.[9]

Vysoko cení demokraciu, ktorá chráni hodnoty a ľudské práva. Venuje sa taktiež konceptu militantnej demokracie a otázkou boja proti terorizmu.

„ Zastávam názor, že demokracia má svoju vlastnú morálku, bez ktorej režim nie je viac demokratický... Demokracia nie je iba vláda väčšiny. Demokracia je aj vládou základných hodnôt a ľudských práv... Demokracia je krehká rovnováha medzi vládou väčšiny a základnými hodnotami spoločnosti... Odstráňte vládu základných hodnôt z ústavnej demokracie a zasiahnete celú jej existenciu. “
– BARAK, A. Sudca v demokracií, Bratislava: Kalligram. 2016, 429 s. ISBN 978-80-8101-921-0[10]

Referencie

  1. ↑ Pozri napr. PL. ÚS 21/2014-96
  2. ↑ Jewish Telegraphic Agency [online]. 2010-06-30, [cit. 2020-01-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ Aharon Barak [online]. en.law.huji.ac.il, [cit. 2020-01-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ Aharon Barak [online]. mfa.gov.il, [cit. 2020-01-14]. Dostupné online.
  5. ↑ הישראלי מספר 1: יצחק רבין [online]. ynet, 2005-05-11, [cit. 2020-01-14]. Dostupné online. (po hebrejsky)
  6. ↑ POSNER, Richard A.. Enlightened Despot. The New Republic, 2007-04-23. Dostupné online [cit. 2020-01-14]. ISSN 0028-6583.
  7. ↑ BORK, Robert H. Barak's Rule. Azure, roč. 2007, č. 27, (zima 2007), S. 131
  8. ↑ Ústavný súd - včerajšok a dnešok je jasný, ale čo jeho budúcnosť? [online]. www.konzervativizmus.sk, [cit. 2020-01-14]. Dostupné online.
  9. ↑ GÁBRIŠ, Tomáš a spol. Sudcovské rozhodovanie. Záruky a prekážky spravodlivého procesu [online]. Bratislava: Wolters Kluwer, 2018, [cit. 2020-01-14]. S. 9. Dostupné online. ISBN 978-80-8168-917-8.
  10. ↑ Aharon Barak - Sudca v demokracii [online]. [Cit. 2020-01-14]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Aharon_Barak&oldid=6972665“