Matúš Kephalides: Rozdiel medzi revíziami
d typo, replaced: - → – , Popis → Opis |
hyperlink + kat |
||
| Riadok 17: | Riadok 17: | ||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Navštevoval školy v Košťanoch nad Turcom, vo Svätej Helene, v Martine, v Žiline, v Brezne, pokračoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, kde dokončil štúdium skúškou ako respondent rozpravy banskobystrického rektora J. Henselia ''De creatione'' ([[1665]]). |
Navštevoval školy v [[Košťany nad Turcom|Košťanoch nad Turcom]], vo [[Svätá Helena (Dražkovce)|Svätej Helene]], v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]], v [[Žilina|Žiline]], v [[Brezno|Brezne]], pokračoval na gymnáziu v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde dokončil štúdium skúškou ako respondent rozpravy banskobystrického rektora J. Henselia ''De creatione'' ([[1665]]). |
||
Pôsobil ako učiteľ vo Veličnej na Orave, neskôr sa stal rektorom školy v Banskej Bystrici-Radvani ([[1667]]), kde vyučoval [[logika|logiku]], v čase prenasledovania zbavený učiteľského miesta ([[1674]]), napokon sa utiahol do Banskej Bystrice. Ako [[alumnus]] v Banskej Bystrici napísal báseň do dizertácie T. Stellera ''Excercitium Metaphysicum...'' ([[1665]]). Často viedol učené rozhovory s [[jezuiti|jezuitami]]. Z jeho pôsobenia v Banskej Bystrici-Radvani sa zachovala dizertácia ''De pluralite animarum'' ([[1669]]), venovaná príslušníkom duchovného a svetského stavu. V duchu [[Scholastika (filozofia)|scholastickej filozofie]] v nej obhajuje názor, že človek ma iba jednu dušu, ktorá má viac schopností a foriem. Zastával stanovisko, že nad autoritou akéhokoľvek filozofa stojí autorita pravdy. Stúpenec teórie o mikrokozme chápanom v duchu [[Jan Amos Komenský|Komenského]]. |
Pôsobil ako učiteľ vo [[Veličná|Veličnej]] na Orave, neskôr sa stal rektorom školy v [[Radvaň (Banská Bystrica)|Banskej Bystrici-Radvani]] ([[1667]]), kde vyučoval [[logika|logiku]], v čase prenasledovania zbavený učiteľského miesta ([[1674]]), napokon sa utiahol do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Ako [[alumnus]] v Banskej Bystrici napísal báseň do dizertácie T. Stellera ''Excercitium Metaphysicum...'' ([[1665]]). Často viedol učené rozhovory s [[jezuiti|jezuitami]]. Z jeho pôsobenia v Banskej Bystrici-Radvani sa zachovala dizertácia ''De pluralite animarum'' ([[1669]]), venovaná príslušníkom duchovného a svetského stavu. V duchu [[Scholastika (filozofia)|scholastickej filozofie]] v nej obhajuje názor, že človek ma iba jednu dušu, ktorá má viac schopností a foriem. Zastával stanovisko, že nad autoritou akéhokoľvek filozofa stojí autorita pravdy. Stúpenec teórie o mikrokozme chápanom v duchu [[Jan Amos Komenský|Komenského]]. |
||
== Dielo == |
== Dielo == |
||
| Riadok 35: | Riadok 35: | ||
[[Kategória:Narodenia v 1645|Kephalides, Matúš (Hlaváč; Matej)]] |
[[Kategória:Narodenia v 1645|Kephalides, Matúš (Hlaváč; Matej)]] |
||
[[Kategória:Úmrtia v 1700|Kephalides, Matúš (Hlaváč; Matej)]] |
[[Kategória:Úmrtia v 1700|Kephalides, Matúš (Hlaváč; Matej)]] |
||
[[Kategória:Slovenskí pedagógovia]] |
|||
Aktuálna revízia z 11:28, 19. marec 2020
| Matúš (Hlaváč; Matej) Kephalides | |
| evanjelický kňaz, pedagóg, filozof | |
| Narodenie | 1645 Košťany nad Turcom |
|---|---|
| Úmrtie | 1700 Banská Bystrica |
Matúš Kephalides (Hlaváč; Matej) (* 1645, Košťany nad Turcom – † 1700, Banská Bystrica) bol evanjelický kňaz, pedagóg a filozof.
Rodina[upraviť | upraviť zdroj]
- otec: Juraj Hlaváč
- matka: Margita Hlaváčová
- syn: Samuel Kephalides
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Navštevoval školy v Košťanoch nad Turcom, vo Svätej Helene, v Martine, v Žiline, v Brezne, pokračoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, kde dokončil štúdium skúškou ako respondent rozpravy banskobystrického rektora J. Henselia De creatione (1665).
Pôsobil ako učiteľ vo Veličnej na Orave, neskôr sa stal rektorom školy v Banskej Bystrici-Radvani (1667), kde vyučoval logiku, v čase prenasledovania zbavený učiteľského miesta (1674), napokon sa utiahol do Banskej Bystrice. Ako alumnus v Banskej Bystrici napísal báseň do dizertácie T. Stellera Excercitium Metaphysicum... (1665). Často viedol učené rozhovory s jezuitami. Z jeho pôsobenia v Banskej Bystrici-Radvani sa zachovala dizertácia De pluralite animarum (1669), venovaná príslušníkom duchovného a svetského stavu. V duchu scholastickej filozofie v nej obhajuje názor, že človek ma iba jednu dušu, ktorá má viac schopností a foriem. Zastával stanovisko, že nad autoritou akéhokoľvek filozofa stojí autorita pravdy. Stúpenec teórie o mikrokozme chápanom v duchu Komenského.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- De pluralitate animarum..., Žilina, 1669
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.