Inteligencia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 18: Riadok 18:
*"schopnosť jednotlivca primerane sa prispôsobovať relatívne novým situáciám v živote"<ref>definícia Pintnera citovaná v: [https://brill.com/previewpdf/book/edcoll/9789087905552/BP000009.xml]</ref>
*"schopnosť jednotlivca primerane sa prispôsobovať relatívne novým situáciám v živote"<ref>definícia Pintnera citovaná v: [https://brill.com/previewpdf/book/edcoll/9789087905552/BP000009.xml]</ref>
*"rovnováha [[Adaptácia (psychológia)|adaptačných]] procesov" (adaptačnými procesmi sú: [[asimilácia]], [[akomodácia]] a [[ekvilibrácia]]) <ref>uvedené ako citát [[Jean Piaget|Jeana Piageta]] v: {{filit|fvi/inteligencia_piaget_j.html}}</ref><ref>[https://www.envisionyourevolution.com/wp-content/uploads/2019/11/Jean-Piagets-Theory-of-Cognitive-Development-envisionyourevolution.com_.pdf?cd60cf&cd60cf&9383fd&9383fd]</ref>
*"rovnováha [[Adaptácia (psychológia)|adaptačných]] procesov" (adaptačnými procesmi sú: [[asimilácia]], [[akomodácia]] a [[ekvilibrácia]]) <ref>uvedené ako citát [[Jean Piaget|Jeana Piageta]] v: {{filit|fvi/inteligencia_piaget_j.html}}</ref><ref>[https://www.envisionyourevolution.com/wp-content/uploads/2019/11/Jean-Piagets-Theory-of-Cognitive-Development-envisionyourevolution.com_.pdf?cd60cf&cd60cf&9383fd&9383fd]</ref>
*"zložená alebo globálna schopnosť indivídua účelne konať, rozumne myslieť a účinne sa vysporiadať so svojom okolím"<ref>definícia D. Wechslera citovaná napr. v: {{Citácia knihy | priezvisko = Bortz | meno = Jürgen | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Döring | meno2 = Nicola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Forschungsmethoden und Evaluation für Human- und Sozialwissenschaftler (Limitierte Sonderausgabe) | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 2007 | počet strán = 900 | url = | isbn = 978-3-540-33306-7 | kapitola = | strany = 63| jazyk = }}</ref>
*"zložená alebo globálna schopnosť indivídua účelne konať, rozumne myslieť a účinne sa vyrovnávať [v origináli: sich auseinandersetzen] so svojom okolím"<ref>definícia D. Wechslera citovaná napr. v: {{Citácia knihy | priezvisko = Bortz | meno = Jürgen | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Döring | meno2 = Nicola | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Forschungsmethoden und Evaluation für Human- und Sozialwissenschaftler (Limitierte Sonderausgabe) | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 2007 | počet strán = 900 | url = | isbn = 978-3-540-33306-7 | kapitola = | strany = 63| jazyk = }}</ref>
*"globálna schopnosť jednotlivca účelne sa správať a vyrovnávať sa životnými podmienkami"<ref>inteligencia. In: [[Malá slovenská encyklopédia]] 1993, S. 294</ref>
*"globálna schopnosť jednotlivca účelne sa správať a vyrovnávať sa so životnými podmienkami"<ref>inteligencia. In: [[Malá slovenská encyklopédia]] 1993, S. 294</ref>
*"schopnosť riešiť problémy za okolností sprevádzaných neurčitosťou" <ref>definícia citovaná z iného (menovite neuvedeného) zdroja v: {{filit|fvi/inteligencia.html}}</ref>
*"schopnosť riešiť problémy za okolností sprevádzaných neurčitosťou" <ref>definícia citovaná z iného (menovite neuvedeného) zdroja v: {{filit|fvi/inteligencia.html}}</ref>
*"schopnosť jednotlivca učiť sa a pamätať si, identifikovať pojmy a ich vzťahy, riešiť problémy a získané informácie adaptívne aplikovať na svoje správanie"<ref>definícia Ruisela z roku 1997 citovaná napr. v hesle inteligencia v Encyklopaedii Beliane a v {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pedagogická revue | vydanie = | vydavateľ = MŠMŠ SR v Slovenskom pedagogickom nakl. | miesto = | rok = 2004 | počet strán = 588 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 54| jazyk = }}</ref>
*"schopnosť jednotlivca učiť sa a pamätať si, identifikovať pojmy a ich vzťahy, riešiť problémy a získané informácie adaptívne aplikovať na svoje správanie"<ref>definícia Ruisela z roku 1997 citovaná napr. v hesle inteligencia v Encyklopaedii Beliane a v {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pedagogická revue | vydanie = | vydavateľ = MŠMŠ SR v Slovenskom pedagogickom nakl. | miesto = | rok = 2004 | počet strán = 588 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 54| jazyk = }}</ref>

Verzia z 19:53, 20. marec 2022

 Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte.
Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať.
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Inteligencia pozri Inteligencia (rozlišovacia stránka).

Inteligencia je pojem z psychológie (ale aj biológie, personálneho manažmentu a kybernetiky), ktorý má spornú definíciu.

V najužšom ponímaní je inteligencia schopnosť človeka abstraktne myslieť alebo schopnosť učiť sa. V najčastejšom ponímaní je inteligencia súbor či úroveň rozumových schopností (najmä ako schopnosť riešiť problémy) a/alebo schopnosť prispôsobovať sa novému prostrediu (najmä s ohľadom na dosiahnutie svojich cieľov v rôznych prostrediach). Sociálna inteligencia sa niekedy (aspoň čiastočne) považuje za súčasť inteligencie z predchádzajúcej vety (teda všeobecnej inteligencie), inokedy sa považuje sa separátny koncept. Najnovšie je pojem inteligencia u niektorých autorov rozšírený aj o koncepty typu emocionálna inteligencia, morálna inteligencia, estetická inteligencia a pod., ktoré sú ale tradičnému chápaniu inteligencie už pomerne vzdialené. Inteligencia býva nesprávne stotožňovaná so školským vzdelaním alebo čiastočnými duševnými schopnosťami (napr. pamäťou, vtipom, kombinačnou schopnosťou). Inteligencia sa dá chápať ako kvalitatívny a kvantitatívny prejav intelektu. Príklady definícií pozri nižšie.

Definícia

Definícií inteligencie je v literatúre obrovské množstvo. Nasledujú význačné ukážky:

V slovenských jazykových slovníkoch:

  • "duševná vyspelosť charakterizovaná chápavosťou a súdnosťou; rozumové nadanie"[1]
  • "duševná vyspelosť, chápavosť, súdnosť"[2]
  • "súbor rozumových schopností; rozumová bystrosť; nadanie, chápavosť"[3]
  • "schopnosť chápania, samostatného myslenia, riešenia situácií, v ktorých nemožno použiť návykové správanie, rozumové nadanie"[4]

V psychologických, biologických a pod. textoch (vrátane encyklopédií):

  • "schopnosť učiť sa a schopnosť prispôsobovať sa svojmu prostrediu" [5]
  • "schopnosť jednotlivca primerane sa prispôsobovať relatívne novým situáciám v živote"[6]
  • "rovnováha adaptačných procesov" (adaptačnými procesmi sú: asimilácia, akomodácia a ekvilibrácia) [7][8]
  • "zložená alebo globálna schopnosť indivídua účelne konať, rozumne myslieť a účinne sa vyrovnávať [v origináli: sich auseinandersetzen] so svojom okolím"[9]
  • "globálna schopnosť jednotlivca účelne sa správať a vyrovnávať sa so životnými podmienkami"[10]
  • "schopnosť riešiť problémy za okolností sprevádzaných neurčitosťou" [11]
  • "schopnosť jednotlivca učiť sa a pamätať si, identifikovať pojmy a ich vzťahy, riešiť problémy a získané informácie adaptívne aplikovať na svoje správanie"[12]
  • "myšlienková a úsudková schopnosť človeka. Nesprávne stotožňovaná so školským vzdelaním alebo čiastočnými duševnými schopnosťami (pamäťou, vtipom, kombinačnou schopnosťou)."[13]
  • "súbor schopností, ktorý vedie k tomu, že subjekt môže rýchlo postrehnúť situáciu, ktorá sa vyskytla, porozumieť jej a rýchle k nej zaujať najvýhodnejšie stanovisko, t.j. najvhodnejšie sa v príslušnom prípade správať a konať."[14]
  • "vrodená, všeobecná a kognitívna schopnosť"[15]
  • "schopnosť zovšeobecňovať, učiť sa a riešiť nové problémy". Skladá sa z abstraktnej (t.j. teoretickej) inteligencie, mechanickej (t.j. praktickej) inteligencie a sociálnej inteligencie.[16]
  • "kvalitatívny a kvantitatívny prejav" intelektu (pričom intelekt je "dispozícia k mysleniu vôbec")[17]
  • to isté, čo intelekt[17]
  • "to, čo merajú inteligenčné testy"[18]
  • schopnosť abstraktne myslieť[19][20]
  • schopnosť učiť sa[21]
  • "schopnosť optimálne používať obmedzené zdroje, vrátane času, na dosiahnutie cieľov" [22]
  • "bezchybný prenos informácií cez kortex"[23]
  • to isté, čo mnohonásobná inteligencia (pojem H. Gardnera), t.j. súhrn abstraktnej, sociálne, praktickej, emočnej, estetickej a kynestetickej inteligencie[24][25]


Pozri aj

Iné projekty

Zdroje

  1. ↑ inteligencia. In: Krátky slovník slovenského jazyka
  2. ↑ inteligencia. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  3. ↑ ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov 2000, S. 553
  4. ↑ inteligencia. In: Slovník cudzích slov (akademický)
  5. ↑ uvedené ako definícia Sternberga v: Průcha, J. et al. Pedagogický slovník. 2009, S. 108
  6. ↑ definícia Pintnera citovaná v: [1]
  7. ↑ uvedené ako citát Jeana Piageta v: FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  8. ↑ [2]
  9. ↑ definícia D. Wechslera citovaná napr. v: BORTZ, Jürgen; DÖRING, Nicola. Forschungsmethoden und Evaluation für Human- und Sozialwissenschaftler (Limitierte Sonderausgabe). [s.l.] : Springer-Verlag, 2007. 900 s. ISBN 978-3-540-33306-7. S. 63.
  10. ↑ inteligencia. In: Malá slovenská encyklopédia 1993, S. 294
  11. ↑ definícia citovaná z iného (menovite neuvedeného) zdroja v: FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  12. ↑ definícia Ruisela z roku 1997 citovaná napr. v hesle inteligencia v Encyklopaedii Beliane a v Pedagogická revue. [s.l.] : MŠMŠ SR v Slovenskom pedagogickom nakl., 2004. 588 s. S. 54.
  13. ↑ inteligencia. In: Slovenský náučný slovník II.. 1932. S. 181
  14. ↑ definícia Vondráčka citovaná in: inteligencia. In: Encyklopédia medicíny
  15. ↑ definícia C. Burta citovaná in: inteligencia. In: Encyklopédia medicíny
  16. ↑ citát Thorndika 1903 citovaný v Encyklopédii medicíny
  17. ↑ a b intelekt a inteligence (autor hesla: M. Nakonečný). In: Velký sociologický slovník 1996
  18. ↑ definícia Boringa z roku 1923 citovaná v: [3]
  19. ↑ definícia Termana z roku 1921 citovaná v: [4]
  20. ↑ Chyba citácie Neplatná značka <ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvom LP
  21. ↑ definícia Buckinghama citovaná v: [5]
  22. ↑ definícia Kurzweila citovaná v: [6]
  23. ↑ definícia Eysencka citovaná v: [7]
  24. ↑ https://www.karlalbrecht.com/siprofile/siprofiletheory.htm
  25. ↑ Chyba citácie Neplatná značka <ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvom Bel

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Inteligencia&oldid=7337771“