Latorica: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
interwiki
Mala, ziadna Malaja
Riadok 22: Riadok 22:
Latorica je na našom území typicky nížinnou riekou, vytvára veľké množstvo meandrov, slepých ramien i riečnych ostrovov. Na slovenskom území preteká cez [[CHKO Latorica]], územím lužných lesov a močaristých lúk.
Latorica je na našom území typicky nížinnou riekou, vytvára veľké množstvo meandrov, slepých ramien i riečnych ostrovov. Na slovenskom území preteká cez [[CHKO Latorica]], územím lužných lesov a močaristých lúk.


Najvýznamnejšími prítokmi sú na [[Ukrajina|Ukrajine]] zľava Boržava a sprava Malaja Latorycja a Slatyna, u nás pravostranné Udoč a [[Laborec]]. Rieka u nás nepreteká cez žiadnu obec, avšak jej koryto križuje niekoľko vodných kanálov (napr. Ptrukšiansky sprava, Leleský zľava a iné). Koryto Latorice zároveň tvorí hranicu medzi okresmi [[okres Michalovce|Michalovce]] a [[okres Trebišov|Trebišov]].
Najvýznamnejšími prítokmi sú na [[Ukrajina|Ukrajine]] zľava Boržava a sprava Mala Latorycja a Slatyna, u nás pravostranné Udoč a [[Laborec]]. Rieka u nás nepreteká cez žiadnu obec, avšak jej koryto križuje niekoľko vodných kanálov (napr. Ptrukšiansky sprava, Leleský zľava a iné). Koryto Latorice zároveň tvorí hranicu medzi okresmi [[okres Michalovce|Michalovce]] a [[okres Trebišov|Trebišov]].


Latorica preteká [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskou nížinou]] vyzdvihnutým agradačným valom a po oboch stranách vytvorila mohutnú riečnu nivu. Na juh od nej sa nachádza [[Latorická rovina]], kým severne [[Kapušianske pláňavy]]. V priestore medzi riekami [[Laborec]], [[Latorica]] a [[Ondava]] sa rozkladá [[Malčická tabuľa]].
Latorica preteká [[Východoslovenská nížina|Východoslovenskou nížinou]] vyzdvihnutým agradačným valom a po oboch stranách vytvorila mohutnú riečnu nivu. Na juh od nej sa nachádza [[Latorická rovina]], kým severne [[Kapušianske pláňavy]]. V priestore medzi riekami [[Laborec]], [[Latorica]] a [[Ondava]] sa rozkladá [[Malčická tabuľa]].

Verzia z 07:50, 27. február 2007

Šablóna:Rieka

Latorica je rieka na západnej Ukrajine a na juhovýchodnom Slovensku. Spolu s Ondavou vytvára rieku Bodrog. Má celkovú dĺžku 188 km, odvodňuje územie s plochou 7 700 km², pričom na území Slovenska meria 38 km a plocha povodia je 2 486 km². Dlhodobý priemerný prietok je 32 m³/s (neďaleko mesta Veľké Kapušany) a 86,8 m³/s v oblasti sútoku s Ondavou.

Latorica pramení na Ukrajine pod názvom Latorycja, vo Východných Karpatoch, v geomorfologickom celku Polonyns'kyj chrebet. Od prameňa tečie prevažne severojužným smerom až k mestu Dolyna, odtiaľ po Mukačevo pokračuje na juhozápad a ďalej až k slovenskej hranici na západ cez Zakarpatskú nížinu (Zakarpats'ka nyzovyna).

Na naše územie vstupuje na Východoslovenskej rovine na rozhraní katastrálnych území obcí Ptrukša a Boťany. Najprv tečie severozápadným smerom, južne od obce Čičarovce sa stáča na západ a približne od sútoku s Laborcom (95,0 m n. m.) pokračuje na juhozápad. S Ondavou sa spája severoseverovýchodne od obce Zemplín (94,5 m n. m.) a ďalej pokračuje ako Bodrog.

Latorica je na našom území typicky nížinnou riekou, vytvára veľké množstvo meandrov, slepých ramien i riečnych ostrovov. Na slovenskom území preteká cez CHKO Latorica, územím lužných lesov a močaristých lúk.

Najvýznamnejšími prítokmi sú na Ukrajine zľava Boržava a sprava Mala Latorycja a Slatyna, u nás pravostranné Udoč a Laborec. Rieka u nás nepreteká cez žiadnu obec, avšak jej koryto križuje niekoľko vodných kanálov (napr. Ptrukšiansky sprava, Leleský zľava a iné). Koryto Latorice zároveň tvorí hranicu medzi okresmi Michalovce a Trebišov.

Latorica preteká Východoslovenskou nížinou vyzdvihnutým agradačným valom a po oboch stranách vytvorila mohutnú riečnu nivu. Na juh od nej sa nachádza Latorická rovina, kým severne Kapušianske pláňavy. V priestore medzi riekami Laborec, Latorica a Ondava sa rozkladá Malčická tabuľa.

Koryto rieky bolo v minulosti upravované bagrovaním a budovaním ochranných hrádzí a poldrov, čím bolo sčasti vytvorené nové koryto. V oblasti Ptrukše a Veľkých Kapušian sa v súčasnosti ťaží zemný plyn.