Zobrazenie zdroja stránky Švédsko

{{Bez zdroja}}
{{na úpravu|zvláštne vetné konštrukcie, niekde zostávajú zvyšky prekladu}}
{{Infobox štát
| Celý názov = Švédske kráľovstvo
| 2. pád názvu = Švédska
| Vlajka = Flag of Sweden.svg
| Znak = Stora riksvapnet - Riksarkivet Sverige.png
| Poloha = EU-Sweden.svg
| Motto = ''"För Sverige i tiden"''
| Hymna = Du gamla, Du fria
| Dlhý miestny názov = Konungariket Sverige
| Krátky miestny názov = Sverige
| Hlavné mesto = [[Štokholm]]
| ŠírkaSt = 59
| ŠírkaMin = 21
| ŠírkaSJ = S
| DĺžkaSt = 18
| DĺžkaMin = 04
| DĺžkaVZ = V
| Najväčšie mesto = Štokholm
| Úradné jazyky = [[švédčina]]
| Štátne zriadenie = [[konštitučná monarchia]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[hlava štátu]]<br />[[predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Karol XVI. Gustáv Švédsky| kráľ Karol XVI. Gustáv]]<br /> [[Ulf Kristersson]]
| Vznik = 860
| Susedia = [[Nórsko]], [[Fínsko]]
| Rozloha = 450 295
| Poradie rozloha = 55
| Rozloha vody = 
| Percento vody = 8,37
| Najvyšší bod = Kebnekaise ({{mnm|2104}})
| Najnižší bod = Baltské more ({{m|500|m}})
| Odhad počtu obyvateľov = 10 377 781
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2020
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 89
| Sčítanie počtu obyvateľov = 10 135 303
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2018
| Hustota obyvateľstva = 25
| Poradie hustota = 198
| Etnické skupiny = Švédi, Fíni, Nóri, Rusi, Albánci, Arméni, Asýrčania, Kapverdský Švédi, Gréci, Iránci, Iračania, Kurdi, Libanonský ľud, Maročania, Pakistanci, Srbi, Turci 
| HDP =563 882 mld. 
| Rok HDP = 2020
| Poradie HDP =39 
| HDP na hlavu = 52 447
| Poradie HDP na hlavu = 16
| HDI =0,945 
| Rok HDI =2019 
| Poradie (HDI) =7 
| Kategória HDI =veľmi vysoký 
| Mena = [[švédska koruna]]
| Kód meny = SEK
| Časové pásmo = 
| UTC posun = +1
| Letný čas = 
| UTC posun leto = +2
| Medzinárodný kód = SWE / SE
| Kód motorových vozidiel = S
| Internetová doména = .se
| Poznámky = Gramotnosť: 100%
|Smerové telefónne číslo=46}}
[[Súbor:Stockholm old town 2002.jpg|thumb|Štokholm]]
'''Švédsko''' ([[Švédčina|švédsky]]: ''Sverige'' {{Audio|Sv-Sverige.ogg|vypočuj si}}), oficiálne '''Švédske kráľovstvo''' (švédsky: ''Konungariket Sverige'' {{Audio|sv-Konungariket_Sverige.ogg|vypočuj si}}) je [[Severský štát|severská krajina]] v [[Severná Európa|severnej Európe]]. Na západe a severe hraničí s [[Nórsko|Nórskom]], na východe s [[Fínsko|Fínskom]] a na juhozápade je spojené s [[Dánsko|Dánskom]] [[Øresundsbroen|zaveseným mostom]] cez [[Öresund|Öresundský prieliv]]. S rozlohou 450 295 kilometrov štvorcových je Švédsko podľa rozlohy najväčšou krajinou v severnej Európe, treťou najväčšou krajinou v [[Európska únia|Európskej únii]] a [[Zoznam štátov Európy podľa rozlohy|piatou najväčšou]] krajinou v [[Európa|Európe]]. [[Hlavné mesto|Hlavným mestom]] je [[Štokholm]]. Švédsko má celkovú populáciu 10,4 milióna obyvateľov, z toho 2,6 milióna cudzincov. Osoby so zahraničným pôvodom sú definované ako osoby, ktoré sa narodili v zahraničí alebo sa narodili vo Švédsku s rodičmi narodenými v zahraničí. Má nízku hustotu obyvateľstva, 25 obyvateľov na kilometer štvorcový, v niektorých lokalitách dosahuje až 1 437 osôb na km². 87% Švédov žije v mestských oblastiach, ktoré zaberajú 1,5% celej rozlohy. Najvyššia koncentrácia je v strednej a južnej polovici krajiny. 

Švédsko je súčasťou zemepisnej oblasti [[Fennoškandinávia]]. Podnebie je vo všeobecnosti mierne pre svoju severnú zemepisnú šírku kvôli výraznému námornému vplyvu. Napriek vysokej zemepisnej šírke má Švédsko často teplé kontinentálne letá, keď sa nachádza medzi [[Atlantický oceán|severným Atlantikom]], [[Baltské more|Baltským morom]] a obrovskou [[Rusko|ruskou]] pevninou. Všeobecné podnebie a prostredie sa výrazne líšia od juhu a severu kvôli veľkým rozdielom v zemepisných šírkach a veľká časť Švédska má spoľahlivo chladné a zasnežené zimy. [[Južné Švédsko]] je prevažne [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárske]], zatiaľ čo sever je husto zalesnený a zahŕňa časť [[Škandinávske vrchy|škandinávskych vrchov]]. 

[[Germáni|Germánske národy]] obývali Švédsko prvadepodobne už od [[Bronzová doba|neskorej doby bronzovej,]] do histórie sa dostali ako [[Géatovia]] (švédsky ''Götar'') a [[Švédi (germánsky kmeň)|Švédi]] (''Svear'') a tvorili morské národy známe ako [[Severania]]. Samostatný švédsky štát vznikol začiatkom 12. storočia. Po tom, čo [[Čierna smrť]] v polovici 14. storočia zabila asi tretinu [[Škandinávia|škandinávskeho]] obyvateľstva, [[Hanza|Hanzová liga]] ohrozovala škandinávsku kultúru, financie a jazyky. To viedlo v roku 1397 k vytvoreniu škandinávskej [[Kalmarská únia|Kalmárskej únie]], ktorú Švédsko v roku 1523 opustilo. Keď sa Švédsko zapojilo do [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]] na strane reformistov, začalo sa rozširovanie jeho území a nakoniec sa vytvorilo [[Švédske impérium]]. Do začiatku 18. storočia sa stalo jedným z [[Veľmoc|veľmoci]] Európy. Švédske územia mimo [[Škandinávsky polostrov|Škandinávskeho polostrova]] sa v priebehu 18. a 19. storočia postupne strácali, končiac anexiou dnešného Fínska [[Ruská ríša|Ruskom]] v roku 1809. Posledná vojna, do ktorej bolo priamo zapojené Švédsko, bola v roku 1814, kedy bolo Nórsko vojensky prinútené k [[Personálna únia (štáty)|personálnej únii]], ktorá sa v roku 1905 [[Rozpustenie únie medzi Nórskom a Švédskom Uložiť preklad|pokojne rozpustila]]. Odvtedy je vo Švédsku mier, ktorý zachováva oficiálnu politiku [[Neutralita|neutrality]] v zahraničných záležitostiach. V roku 2014 oslavovalo Švédsko 200 rokov mieru a prekonalo dokonca rekord [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] v tejto oblasti. Švédsko bolo formálne neutrálne počas oboch svetových vojen a [[Studená vojna|studenej vojny]], hoci od roku 2009 otvorene smerovalo k spolupráci s [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. V roku 2022 po [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázii Ruska na Ukrajinu]] požiadalo o vstup do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. 

Švédsko je [[konštitučná monarchia]] a [[Parlamentarizmus|parlamentná]] [[demokracia]]. [[Zákonodarná moc|Zákonodarnú moc]] má 349-členný [[Unikameralizmus|jednokomorový]] ''[[Riksdag]]''. Je to [[unitárny štát]], ktorý je v súčasnosti rozdelený na [[Provincia (Švédsko)|21 provincií]] a 290 obcí. Udržiava [[Severský model|severský systém sociálneho zabezpečenia]], ktorý poskytuje svojim občanom [[Univerzálna zdravotná starostlivosť|univerzálnu zdravotnú starostlivosť]] a [[terciárne vzdelávanie]]. Má [[Hrubý národný dôchodok v prepočte na jedného obyvateľa|jedenásty najvyšší príjem na obyvateľa]] na svete a patrí veľmi vysoko v oblasti [[Kvalita života|kvality života]], zdravia, [[Vzdelanie|vzdelania]], ochrany [[Občianske práva|občianskych práv]], hospodárskej konkurencieschopnosti, [[Príjmová nerovnosť|rovnosti príjmov]], [[Rodová rovnosť|rovnosti pohlaví]], [[Index prosperity|prosperity]] a [[Index ľudského rozvoja|ľudského rozvoja]].<ref>"2013 Human Development Report" (PDF). United Nations Development Programme. Archived (PDF) from the original on 18 August 2013. Retrieved 28 July 2013.</ref> Švédsko vstúpilo do Európskej únie 1. januára 1995, ale po referende odmietlo členstvo v NATO a tiež členstvo v [[Eurozóna|eurozóne]]. Je tiež členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Severská rada|Severskej rady]], [[Rada Európy|Rady Európy]], [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] a [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]] (OECD). Od 7. marca 2024 sa Švédsko stalo členským štátom [[NATO]].

== Etymológia ==
Slovo ''Švédsko'' je odvodené od [[Stredná holandčina|strednej holandčiny]] a [[Stredná dolná nemčina|strednej dolnej nemčiny]] zo 17. storočia. V [[Anglosaština|starej angličtine]] bola krajina pomenovaná ako ''Swéoland'' a ''Swíoríce'' ([[Staroseverčina|staronórsky]] ''Svíaríki''). [[Anglonormančina|Anglonormani]] z 12. a 13. storočia používal ''Suane'', ''Swane'' (s prívlastkom ''Suaneis''). V [[Škótčina|škótčine]] sa objavuje v 16. storočí názov ''Swane'' (''Swaine''). V [[Raná moderná angličtina|ranej modernej angličtine]] sa používal názov ''Swedeland''.

==Dejiny ==
[[Súbor:Redswedenred.sommar.jpg|thumb|left|Tradičný švédsky vidiecky dom]]
[[Súbor:Schweden und Norwegen1890.jpg|thumb|left|upright|Mapa Švédska a Nórska, [[1890]]]]
Územie Švédska bolo obývané už počas [[kamenná doba|doby kamennej]]. Najskorší obyvatelia boli zrejme [[lov]]ci a zberači, ktorí sa živili najmä tým, čo im mohlo ponúknuť more (neskôr nazvané [[Baltské more|Baltským]]). 

Začiatkom [[stredovek]]u patrili Švédi medzi [[Vikingovia|Vikingov]]. [[christianizácia (šírenie kresťanstva) |Pokresťančovanie]] v [[12. storočie|12. storočí]] viedlo k zjednoteniu švédskeho štátu. Východno-západná [[schizma]] medzi katolíkmi a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|východným ortodoxným náboženstvom]] sa odzrkadlila v častých vojnách medzi Švédskom a [[Novgorodská krajina|Novgorodom]], situácia sa upokojila v roku [[1323]] Nöteborským paktom, ktorým sa stanovili hranice. 

Podobne ako novozaložené štáty [[Nórsko]] a [[Dánsko]] bolo Švédsko v [[14. storočie|14. storočí]] sužované krízami sťaženými aj [[čierna smrť|čiernou smrťou]], napriek tomu sa však divoká expanzívnosť tejto krajiny na [[Škandinávsky polostrov]] a územie súčasného [[Fínsko|Fínska]] nezmiernila. Politické začlenenie budúceho Fínska do Švédska trvalo od roku [[1362]] až do roku [[1809]]. 

V roku [[1389]] sa tri krajiny – [[Nórsko]], [[Dánsko]] a Švédsko zjednotili pod jednu [[monarchia|monarchiu]] ([[Kalmarská únia]]). Išlo však o personálnu, nie politickú úniu. Počas [[15. storočia]] vzdorovali Švédi snahe centralizácie moci pod korunou Dánska, čo vyústilo až do ozbrojených konfliktov. Švédsko sa odpojilo v roku [[1521]], kedy Gustáv Eriksson Vasa, od roku [[1523]] známy ako kráľ [[Gustáv I. (Švédsko)|Gustáv I.]], znovu nastolil oddelenie švédskej koruny od únie. Gustáv Vasa je Švédmi považovaný za ''Otca národa''. 

Švédsko prijalo v [[16. storočie|16. storočí]] [[reformácia|reformáciu]]. [[Luteranizmus (náboženstvo)|Luteranizmus]] sa stal štátnym náboženstvom a odvtedy až dodnes je dominantným teologickým akcentom v švédskom kresťanstve. Švédska cirkev zotrvala pri svojej organizačnej hierarchii zdedenej od rímskokatolíckej cirkvi.

V [[17. storočie|17. storočí]] nastal vzrast Švédska ako jednej z veľmocí Európy vďaka úspešnej spoluúčasti v [[tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojne]] iniciovanej kráľom [[Gustáv II. Adolf|Gustávom II. Adolfom]]. Táto pozícia sa však začala drobiť v [[18. storočie|18. storočí]], kedy imperialistické [[Rusko]] bojovalo s vládami severnej Európy vo [[Severná vojna|veľkej severskej vojne]], a najmä v roku [[1809]], kedy sa oddelila východná polovica Švédska, z ktorej vzniklo Fínske veľkokniežatstvo Ruska. 

Novodobá história Švédska je pokojná, posledná vojna, ktorej sa krajina zúčastnila, bola výprava proti Nórsku v roku [[1814]], po ktorej vznikla Švédskom riadená personálna únia s Nórskom. Táto bola v mieri rozdelená roku [[1905]], napriek rôznym vyhrážkam. Hroziacej [[socialistická revolúcia|socialistickej revolúcii]] sa Švédsko vyhlo v roku [[1917]], po čom bol opätovne nastolený [[parlamentarizmus]] a krajina sa stala demokratickou. Švédsko ostalo [[neutralita|neutrálnym]] aj počas dvoch svetových vojen, neangažovalo sa ani v [[studená vojna|studenej vojne]] a nebolo členom žiadnej vojenskej aliancie až do roku 2024, kedy vstúpilo do NATO.

V poslednej dobe je Švédsko terorizované výbuchmi. Za prvých deväť mesiacov roku [[2019]] ich švédska polícia podľa spresnených údajov zaznamenala už 187. Oproti predošlému roku vzrástol ich počet dvojnásobne, pričom násilie a zločin prerastajú zo sociálne vylúčených predmestí do bohatších štvrtí, kde bola donedávna kriminalita ojedinelá. Za výbuchmi sú podľa policajtov súperiace drogové kartely. Britská stanica [[BBC News|BBC]] citovala kriminalistu Amira Rostamiho, podľa ktorého porovnateľná vojna kriminálnych [[gang]]ov prebieha v súčasnosti snáď jedine v [[Mexiko|Mexiku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Švédské Chicago: policie se učí válčit s mafiány
|url=https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/svedsko-bombove-utoky.A191112_192809_zahranicni_mama
|vydavateľ=iDNES.cz
|dátum vydania=2019-11-13
|dátum prístupu=2019-11-13}}</ref>

== Politika ==
[[Súbor:Riksdagen June 2011.jpg|thumb|left|Riksdag v Štokholme]]
Švédsko je monarchiou už takmer jedno celé tisícročie, daňový systém kontroluje parlament. Do roku [[1866]] bol ľud zastúpený v jednej zo štyroch komôr, potom sa Švédsko stalo konštitučnou monarchiou s dvojkomorovým parlamentom – prvou komorou nepriamo volenou lokálnymi vládami a druhou volenou priamo. 

Zákonodarná moc bola rozdelená medzi kráľa a parlament do roku [[1975]]. V roku 1[[971]] sa parlament („Riksdag“) stal jednokomorovým. Ústavne má 349-členný Riksdag v Švédsku najvyššiu moc. Členovia parlamentu sú volení na báze pomerného zastúpenia na obdobie štyroch rokov. Ústava („Regeringsformen“) môže byť upravovaná parlamentom, na čo je potrebná prevažná väčšina hlasov a potvrdenie po nasledujúcich voľbách. Švédsko má tri ďalšie zákony na ústavnej úrovni: successionsordningen (Zákon o panovníckom nástupníctve), tryckfrihetsförordningen (Zákon o slobode tlače) a yttrandefrihetsgrundlagen (Základné právo slobody prejavu).

Výkonná moc bola delená medzi kráľa a tajnú radu do roku [[1680]], po ktorom nastala samovláda kráľa iniciovaná parlamentom. Ako reakcia na porážku vo veľkej severskej vojne bol v roku [[1719]] nastolený parlamentarizmus. Nasledovali tri druhy konštitučnej monarchie v rokoch [[1772]], [[1789]] a [[1809]], neskôr udeľujúce viaceré občianske slobody. 

[[Parlamentarizmus]] bol opätovne zavedený roku [[1917]], počas vlády kráľa [[Gustáv V.|Gustáva V.]] Nasledovalo [[volebné právo|všeobecné volebné právo]] ustanovené v rokoch [[1918]] – [[1921]]. Parlamentarizmus podporoval aj nástupca [[Gustáv VI. Adolf]] – až do roku [[1975]], kedy nová ústava zrušila politickú moc monarchu. Ten je v súčasnosti iba formálnou hlavou štátu s reprezentačnými funkciami.

Sociálna demokracia zohráva hlavnú politickú úlohu už od roku [[1932]]. Jej sociálni demokrati a [[Agrarizmus|agrárnici]] tvoria stabilnú vládnucu väčšinu, rozšírenú počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Po roku [[1956]] v kabinetoch celkom dominovali sociálni demokrati, v parlamente najčastejšie podporovaní ľavicovou stranou a stranou zelených – s výnimkou rokov [[1976]] – [[1982]] a rokov [[1991]] – [[1994]].

Systém súdnictva je rozdelený medzi súdy s bežnou občianskou a kriminálnou jurisdikciou a špeciálne súdy so zodpovednosťou za spory medzi verejnými a vládnymi autoritami. 
Švédsko je členom [[Európska únia|Európskej únie]]. Do Európskej únie vstúpilo 1.1.1995.

== Administratívne členenie ==
Švédsko je rozdelené na 21 [[provincia|provincií]] (län; prekladané aj ako "kraj"). V každej je administratívny provinčný úrad (länsstyrelse), ktorý je ustanovený vládou. V každej provincii je tiež oddelená provinčná rada (landsting), ktorá je komunálnym zastupiteľstvom menovaným voličmi provincie. Každá provincia sa ďalej delí na niekoľko [[obec|obcí]] (mn. č. kommuner), ktorých je dokopy 290 (údaj z roku 2004).

Do 17. storočia bolo Švédsko rozdelené na [[kraj]]e (landskap; prekladané aj ako „(historická) provincia“), s ktorými sa dodnes Švédi často identifikujú.

== Geografia ==
[[Súbor:Swedish lake polar circle.jpg|thumb|Švédske jazero pri polárnom kruhu]]
Švédsko má napriek výraznej polohe na sever predovšetkým mierne podnebie, a to najmä vďaka [[Golfský prúd|Golfskému prúdu]]. Na juhu Švédska sú hojne rozšírené listnaté stromy, na severe zas krajine dominujú najmä borovice a brezy. V horách severného Švédska dominuje subarktické podnebie. Na sever od polárneho kruhu slnko počas letných dní vôbec nezapadá, a naopak, v zime sú bez konca a začiatku noci.

Na východe Švédska sa nachádza [[Baltské more]] a [[Botnický záliv]], vytvárajúce dlhú pobrežnú čiaru a ešte viac zjemňujúce podnebie. Na západe sa tiahne škandinávska horská reťaz, pásmo oddeľujúce Švédsko od Nórska. Najvyšším vrchom v krajine je [[Kebnekaise]] ({{m|2104|m}}) v [[Škandinávske vrchy|Škandinávskych vrchoch]]. Južná časť krajiny je prevažne poľnohospodárska, lesy pokrývajú menšiu časť územia než ďalej na severe. Zaľudnenie je tu takisto vyššie v južnom Švédsku, centrá sú najmä v údoliach jazier [[Mälaren]] a v Öresundskom regióne.

Najväčšími ostrovmi Švédska sú [[Gotland (ostrov)|Gotland]] a [[Öland]]. Vplyv na ich spoločnosť a vládu je často opisovaný ako [[hegemónia]].

== Ekonomika a životná úroveň ==
Do polovice 19. storočia bolo Švédsko rozvojovou krajinou s hladujúcim obyvateľstvom. Ale počas niekoľko desaťročí v priebehu 19. storočia poskytla skupina politikov hlásiacich sa ku klasickému liberalizmu Švédsku slobodu vierovyznania, prejavu, pohybu a taktiež ekonomickú slobodu, takže ľudia mohli začať podnikať a slobodne obchodovať na trhu. Voľný obchod umožnil Švédom špecializovať sa na to v čom boli dobrí, teda na drevárske a železiarske odvetvia, a kupovať za tieto veci produkty potravinárskeho a strojárskeho priemyslu, ktoré Švédi tak lacne vyrábať nedokázali.

Výsledkom bol ekonomický rast a industrializácia, ktoré umožnili vzrast blahobytu a investície do školstva a zdravotníctva. Medzi rokmi [[1860]] – [[1910]] vzrástla mzda v priemysle o 170 percent, teda omnoho viac ako v neskoršom období. Stredná dĺžka života sa vo Švédsku zvýšila o 10 rokov a rapídne poklesla dojčenská úmrtnosť. Švédsko v tej dobe nebolo sociálnym štátom, malo skôr bližšie k minimálnemu štátu. Až do 1. svetovej vojny nebola spotreba verejného sektoru vyššia ako 6% HDP.

Sociálni demokrati, ktorí sa chopili moci v roku [[1932]], pokračovali v liberálnom prístupe k podnikaniu a v politike voľného obchodu. Napriek tomu že vládne investície pomaly rástli, v roku [[1950]] bol verejný sektor menší ako vo väčšine krajín – zhruba 25% HDP, približne ako v USA a Švajčiarsku. Ekonomike tiež prospievalo, že sa Švédsko nezúčastnilo oboch svetových vojen. Švédske podniky predávali obom stranám, priemysel nebol poškodený a mladí Švédi nezomierali v zákopoch.

Medzi rokmi [[1870]] – [[1970]] bol švédsky rast po Japonsku najväčší na svete. V roku 1970 bolo Švédsko štvrtým najbohatším členom [[OECD]], po USA, Luxembursku a Švajčiarsku.

Lenže potom začal narastať sociálny-štát „blahobytu“ umožňujúci politikom redistribuovať bohatstvo, ktoré bolo vytvorené jednotlivcami a trhom. Ekonomika pokračovala v raste: s ohľadom na počiatočné podmienky, dobrý priemysel, vzdelanie a intenzívne pracujúcich ľudí by tento vývoj mohla prekaziť snáď len plánovaná ekonomika. Rast bol ale pomalší ako v ostatných krajinách. Štát blahobytu ľahko spotreboval trhom vytvorené bohatstvo a skomplikoval vytvorenie nového.
[[Súbor:Ikea almhult.jpg|thumb|Obchodný dom IKEA, jedna z najznámejších švédskych firiem]] 
Od roku [[1950]] nevytvoril súkromný sektor (v čistom vyjadrení) ani jediné pracovné miesto, zatiaľ čo verejný sektor sa rozrástol najmenej o milión zamestnancov.

Počas 70. rokov sa verejný sektor stával väčším a neproduktívnym a trh práce bol regulovaný. Od roku [[1976]] do roku [[1982]] vzrástla verejná spotreba z 50 na 65%. V rovnakom období musela byť päťkrát devalvovaná mena, celkom o 45%. Priemerné tempo rastu kleslo o polovicu na 2% v 70. rokoch a klesalo naďalej v 80. rokoch. V 90. rokoch došlo k veľkej kríze.

Po viac ako tridsiatich rokoch vysokého zdaňovania a rastu sociálneho štátu už nie je Švédsko štvrtou najbohatšou krajinou OECD, ale je až na 17. mieste. Medzi rokmi [[1980]] a [[1999]] vzrástol hrubý príjem najchudobnejších švédskych domácností cca o 6%, zatiaľ čo v Spojených štátoch zhruba 3x toľko.

Stredný hrubý príjem domácností na konci 90. rokov dosahoval vo Švédsku 26 800 USD, zatiaľ čo v USA 39 400 USD.

Súčasnú krízu neoliberálneho kapitalizmu Švédsko vďaka silnému sociálnemu štátu dobre prekonalo, na rozdiel napr. od USA, kde dochádza k úbytku strednej vrstvy a čoraz väčšia časť pracujúcej populácie je odkázaná na štátnu pomoc (potravinové poukážky). 

=== Najznámejšie spoločnosti ===
Významné švédske spoločnosti sú: [[ABB]], [[Electrolux]], [[Telefonaktiebolaget L. M. Ericsson|Ericsson]], [[IKEA]], [[H&M]], [[Oriflame]], [[Saab|SAAB]], [[Scania]], [[SKF]], [[Sony Ericsson]] (od 2012 iba Sony), [[Volvo]], [[Koenigsegg]] a [[A J Produkty]], [[Husqvarna]].

== Demografia ==
* Švédsko má vďaka svojmu sociálnemu systému jednu z najväčších pôrodnosti v rámci [[OECD]].
* V populácii sa stále vyskytuje takmer dvadsaťtisícová skupina pôvodných obyvateľov.
* Fíni sú prvou najväčšou skupinou imigrantov v novodobom Švédsku – počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sem bolo z Fínska evakuovaných cca 70 000 detí.
* [[Švédčina]] je germánsky jazyk príbuzný [[dánčina|dánčine]] a [[nórčina|nórčine]], ale iný vo výslovnosti a pravopise. Najsilnejším cudzím jazykom je [[angličtina]] (najmä v skupine študentov vo veku pod 50 rokov).
* Švédsko má rozsiahly systém starostlivosti o deti, ktorý garantuje dostatok miest pre deti vo veku 1 – 5 rokov vo verejných zariadeniach dennej starostlivosti. Deti 6 – 16 ročné navštevujú povinné základné školy. Po ukončení deviateho ročníka, 90% pokračuje ďalej na stredných školách buď akademického alebo technického zamerania.
* Krajina má len 19% vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
* Nezamestnanosť 7,8% (2012)<ref>http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-31102012-BP/EN/3-31102012-BP-EN.PDF</ref>
* Vďaka prisťahovalectvu k 12. augustu 2004 prvýkrát presiahla populácia Švédska 9 miliónov.

==Náboženstvo==
Švédsko prijalo [[kresťanstvo]] v 11. storočí. Od 16. storočia počas panovania kráľa Gustáva Vasu prijalo Švédsko [[luteránstvo]]. Prví švédski reformátori boli [[Olaus Petri]], [[Laurentius Petri]] a [[Laurentius Andreae]]. Od roku 1530 až do roku 2000 bola jedinou štátnou cirkvou [[Švédska cirkev|Švédska (luteránska) cirkev]], ku ktorej sa hlási väčšina obyvateľov krajiny (v roku 2022 53% populácie).

K ostatným protestantským cirkvám vo Švédsku ([[metodisti]], [[baptisti]], [[reformovaná cirkev|reformovaní]]) sa hlásilo 250 000 obyvateľov, tieto cirkvi spolu tvoria tzv. Koncil slobodných cirkví vo Švédsku. K [[islam]]u sa v roku 2009 hlásilo 450 000 až 500 000 obyvateľov, čo predstavuje 5% populácie.

Švédsko je jednou z najmenej náboženských krajín vo svete. Podľa prieskumu je vo Švédsku 46 – 85% [[Ateizmus|ateistov]].

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Sweden|wikt=Švédsko}}

== Referencie ==
<references/>

== Externé odkazy ==
* [http://www.sweden.se/ SWEDEN.SE] – Oficiálna brána do Švédska
* [http://www.sweden.gov.se/ Švédska vláda] – Oficiálna stránka
* [http://www.riksdagen.se/Index_en.asp Riksdag] – Oficiálna stránka švédskeho parlamentu

{{Švédsko}}
{{Schengenský priestor}}
{{Štáty EÚ}}
{{NATO}}
{{Západoeurópska únia}}
{{OECD}}
{{Európa}}
{{WTO}}
{{OBSE}}
[[Kategória:Švédsko| ]]
[[Kategória:Kráľovstvá]]
[[Kategória:Krajiny EÚ]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]
[[Kategória:Členovia NATO]]