Ľaliovky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ľaliovky
Ptilometra australis Passion Flower feather star.jpg
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Živočíchy Animalia
Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa
Skupina Dvojstranovce Bilateralia
Vývojová vetva Druhoústovce Deuterostomia
Nadkmeň (superphylum) Coelomopora
Kmeň (phylum) Ostnatokožce Echinodermata
- Stopkavce Pelmatozoa
Podkmeň (subphylum) Crinozoa
Trieda (classis) Ľaliovky Crinoidea
Vedecký názov
Crinoidea
Miller, 1821
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ľaliovky (lat. Crinoidea) sú trieda ostnatokožcov (podkmeň Crinozoa, skupina stopkavce).

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Telo má tvar kalicha na krátkej alebo (častejšie) na dlhej ohybnej stopke. „Kalich“ tvorí 5 dichotomicky sa vetviacich ramien, ktoré sú spevnené vápnitými doštičkami. Ústny aj análny otvor sú v hornej časti tela, okrem toho tu vyúsťujú aj gonády a drobné otvory – tzv. hydropóry, ktorými v prípade potreby preniká voda do ambulakrálnej sústavy. Ambulakrálne panôžky majú dýchaciu a zmyslovú funkciu. Pohybom ramien víria vodu, čím priháňajú planktónnu potravu k ústam.

Vývin prebieha cez súdkovitú larvu dolioláriu, ktorá má okolo tela niekoľko obrvených pruhov. Larva čoskoro prisadá a predná coelomová časť sa predlžuje v stopku. Žijú väčšinou v tropických moriach (často i vo väčších hĺbkach), preto živé ľaliovky vidno skôr výnimočne. Niektoré druhy môžu dosť dobre plávať, ich stopka je v dospelosti redukovaná a na jej mieste je veniec prichytávacích cirrov – do tejto skupiny patrí Antedon bifida, hojný druh pobrežia Atlantického oceánu. Pri pobreží severných morí je častá Heliometra glacialis.

Telá ľalioviek sa po odumretí obvykle rozpadnú na jednotlivé články. Nálezy celých schránok sú zriedkavé. Jednotlivé články ľalioviek sú tvorené kalcitom, pri pohľade voľným okom sa väčšinou lesknú. V polarizačnom mikroskope sa ich možno pozorovať ako monokryštály s výrazným reliéfom a pentagonálnou súmernosťou, ktoré celé naraz zhášajú.

Evolúcia[upraviť | upraviť zdroj]

Ľaliovky tvoria skupinu, ktorá existuje už od kambria[1]. Počas dlhého vývoja obývali odlišné ekosystémy. Zatiaľ čo napríklad druhohorné ľaliovky väčšinou uprednostňovali plytkovodné prostredie, dnešné sú známe skôr z väčších hĺbok. V mediteránnej oblasti, do ktorej v jure zasahovali i Západné Karpaty, boli ľaliovky rozšírené hlavne v plytkom šelfe, väčšinou v hĺbkach okolo 30 – 50 m[2]. Výnimkou sú voľne plávajúce ľaliovky rodu Saccocoma, žijúce v kimeridži (vrchná jura). Hojné fosílne pozostatky ľalioviek možno nájsť vo vápencoch v bradlovom pásme a pásme jadrových pohorí.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

  • trieda ľaliovky (Crinoidea):
    • rod †Botryocrinus
    • rod Cenometra
    • rod †Ctenocrinus
    • rod †Echmatocrinus
    • rod †Eifelocrinus
    • rod †Encrinus
    • rod †Eocystites
    • rod Nemaster
    • podtrieda †Inadunates
      • rod †Aesiocrinus
      • rod †Carabocrinus
      • rod †Cyathocrinites
      • rod †Ectenocrinus
      • rod †Hybocrinus
    • podtrieda †Camerates
      • rod †Eucalyptocrinites
      • rod †Glyptocrinus
    • podtrieda †Flexibles
      • rod †Onychocrinus
    • podtrieda Articulata
      • rad Millericrinida
      • rad Cyrtocrinida
      • rad Bourgueticrinida
      • rad Isocrinida
      • rad Comatulida

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PETRÁNEK, J. Ostnokožci On-line geologická encyklopedie. [online]. geology.cz, [cit. 2010-06-08]. Dostupné online.
  2. Mišík, M., Reháková, D., 2009, Vápence Slovenska. I. časť Biohermné, krinoidové, sladkovodné, ooidové a onkoidové vápence. Veda, Bratislava, s. 64

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]