Šiitizmus

Šiitizmus (iné názvy: šíitizmus, šiizmus, šiitstvo, šíitstvo, ší’a, šía, šiitský/šíitsky islam; arab. شيعة – šía/iný prepis ší’a; pôvodne z شيعة علي – ší’atu ’Alí – Alího strana, Alího nasledovníci) je jedna z dvoch hlavných vetiev islamu. Prívrženec šiitizmu sa nazýva šiita (iné názvy: šíita, šiitský/šíitsky moslim), po arabsky šíí (presnejšie: ší’í), resp. kolektívne šía (presnejšie: ší’a).

Šiiti sa začali oddeľovať od hlavného prúdu islamu už v prvých rokoch po smrti proroka Mohameda. Hlavnou príčinou bola otázka následníctva po prorokovi. Tá časť, z ktorej sa stali šiiti, tvrdila, že nástupcom proroka a kalifom sa môže stať iba Mohamedov pokrvný príbuzný. Preto navrhli jeho bratranca Alího ibn Abí Táliba (علي ابن ابي طالب). Väčšina moslimov si však za kalifa zvolila Abú Bakra as-Siddíka. Alí sa nakoniec stal kalifom až ako štvrtý v poradí. Rozpory medzi šiitmi a sunnitmi sa tým však neskončili.

Šiitský smer islamu je dnes väčšinovým a oficiálnym náboženstvom v Iráne. Väčšinovým náboženstvom je tiež v Azerbajdžane, Bahrajne a v Iraku, početné menšiny šiitov žijú aj v Sýrii, Jordánsku, Libanone a iných krajinách.

Podľa rôznych sčítaní a odhadov tvoria šiiti v súčasnosti asi 10 až 20 % všetkých moslimov.

Rozšírenie jednotlivých vetiev islamu: červenou farbou sú vyznačené krajiny s väčšinou šiitov, zelené s väčšinou sunnitov. Modrou je znázornená ibádíja v Ománe.