Šía
| Súčasť série článkov na tému |
| Viera a praktiky |
|
Jedinosť Boha |
| Hlavné osobnosti |
|
Mohamed |
| Texty & zákony |
| Vetvy islamu |
|
Sunniti • Šiiti • Súfizmus |
| Sociopolitické aspekty |
|
Umenie • Architektúra |
| Pozri aj |
|
Slovníček islamských pojmov |
Ší’a (arab. شيعة ší’a, pôvodne z شيعة علي ší’at ’Alí – Alího strana, Alího nasledovníci) je jedna z dvoch hlavných vetiev islamu. Jej prívrženci sa nazývajú šiiti (niekde tiež šíiti, šiíti, správne foneticky šííti).
Šiíti sa začali oddeľovať od hlavného prúdu islamu už v prvých rokoch po smrti proroka Mohameda. Hlavnou príčinou bola otázka následníctva po prorokovi. Tá časť, z ktorej sa stali šiiti tvrdila, že nástupcom proroka a kalifom sa môže stať iba jeho pokrvný príbuzný. Preto navrhli jeho synovca Alího ibn Abí Táliba (علي ابن ابي طالب). Väčšina moslimov si však za kalifa zvolila Abú Bakra As-Siddiqa. Alí sa nakoniec stal kalifom až ako štvrtý v poradí.
Rozpory medzi šiítmi a sunnitmi sa tým však neskončili. Šiitský smer islamu je dnes oficiálnym náboženstvom v Iráne, väčšinovým a v Azerbajdžane, Bahrajne a v Iraku, a početné menšiny šiitov žijú aj Sýrii, Jordánsku, Libanone a iných krajinách. Tvoria asi 15 % moslimov.