Adam a Eva: Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 46.34.227.79 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Tom z TN Značka: rollback |
Adam a Evička Značky: vrátené možný vandalizmus odstránenie referencie úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
Adam a Evička spadli doslova z neba... Adam bol mládenec mal len 930 rokov no o Evičke sa nevie... |
|||
[[Súbor:Creation of Adam.jpg|thumb|[[Michelangelo Buonarroti|Michelangelova]] freska ''Stvorenie Adama'' v [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnke]] ]] |
|||
Ale už v tom roku na rukách mali rolexy a na nohách jordany. Jednoducho štýlový ľudia. |
|||
'''Adam a Eva''' boli podľa [[Genezis|Knihy Genezis]] (Prvej knihy Mojžišovej) prví ľudia. O Adamovi a Eve sa hovorí v časti venovanej [[stvorenie|stvoreniu]] sveta a [[prvotný hriech|prvému hriechu]]; pozri aj Gn 1,1-3,24.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| priezvisko = |
|||
| meno = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = Kniha Genezis - kapitola 1 - 3 |
|||
| url = http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Gn%201,1-31;2,1-25;3,1-24 |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 13.10.2012 |
|||
| vydavateľ = SvatePismo.sk |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}}</ref><ref name=EB>{{beliana|1|Adam a Eva|43}}</ref> |
|||
* '''Adam''' ({{vjz|heb|''אדם''|''Adam''}}) znamená ''človek'' - ľudská bytosť. Ľudová [[etymológia]] slova ho odvodzuje od slova ''adama - pôda'' - čiže „ten, čo bol utvorený z prachu zeme“. |
|||
* '''Eva''' ({{vjz|heb|''חוה''|''Chava''}}) je vlastné meno, podľa ľudovej etymológie „matka všetkých žijúcich“ (hebr. ''chaj'' - živý) |
|||
Adam nie je vlastným menom prvého človeka, ale všeobecným označením. Až neskôr sa toto všeobecné označenie začalo používať aj ako vlastné meno.{{chýba zdroj}} |
|||
== Biblický príbeh == |
== Biblický príbeh == |
||
Verzia z 22:03, 5. február 2024
Adam a Evička spadli doslova z neba... Adam bol mládenec mal len 930 rokov no o Evičke sa nevie... Ale už v tom roku na rukách mali rolexy a na nohách jordany. Jednoducho štýlový ľudia.
Biblický príbeh
_2.jpg)
Keď Boh stvoril človeka (Adama), chcel pre neho nájsť vhodného pomocníka, a tak pred neho priviedol všetky zvieratá, ale zistil, že pomoc jemu rovná sa medzi nimi nenájde. Preto Adama uspal, zobral mu jedno rebro a z neho vytvoril ženu. Človek tak dostal pomoc sebe rovnú.
Podľa Biblie usadil Boh Adama a Evu (tj. človeka a jeho ženu) do záhrady v Edene, kde žili spolu s Bohom. Avšak Adam s Evou sa dopustili prvotného hriechu a porušili Boží príkaz. Ich previnenie spočívalo v tom, že jedli z plodov stromov poznania dobra a zla, z ktorého ako jediného im bolo zakázané jesť. Bol to však had, (ktorý symbolizuje diabla), ktorý nahovoril Evu, aby jedla, a Eva nahovorila Adama. Za trest boli z rajskej záhrady vyhnaní a museli s námahou žiť z plodov zeme.[1]
Podľa židovskej tradície išlo o figový strom.
Podľa Biblie Adam žil 930 rokov.
Potomkovia Adama a Evy boli Kain, Ábel a Set (Šét).[1]
Adam a Eva v kresťanskej teológii
Adam a Eva stoja na začiatku stvorenia, teda aj na začiatku jeho pádu. Preto kresťanská teológia prirovnáva „prvého Adama“ k „druhému, novému Adamovi“. Starozákonný Adam je predobrazom Krista, opierajúc sa o skutky, ktoré majú univerzálny účinok: smrť / život. Kristus - druhý Adam je ten, ktorý zničí smrť a prinesie život. Kristus, rovnako ako Adam, je na počiatku nového stvorenia a obnovenia vzťahu s Bohom, ktorý Adam svojím hriechom stratil.
Paralely:
- Kristus - nový Adam (ako ho nazýva Nový zákon)[1]
- Had - diabol, ktorý bol Kristom porazený
- Strom poznania dobra a zla - drevo kríža na ktorom zomrel Kristus (v umení môžeme vídavať pod krížom ľudskú lebku - znak starého Adama)...
Sviatok Adama a Evy sa v katolíckej cirkvi slávi 24. decembra.
Adam a Eva v islamskej teológii
Podľa Koránu podľahol prvý človek Adam našepkávaniu diabla (Iblís) a ochutnal plody stromu nesmrteľnosti. Eva sa v texte nespomína a nie je považovaná za pramatku ľudstva.[1]
Adam a Eva v umení
Adam a Eva sú jednou z najzobrazovanejších dvojíc vo výtvarnom umení už od raného kresťanstva, v stredoveku jednými z mála postáv, ktoré sa zobrazovali nahé. Objavujú sa v kontexte stvorenia, pod stromom poznania (často s hadom ponúkajúcim Eve jablko) a vyhnania z raja. Na základe starokresťanskej legendy o tom, že na mieste Adamovho hrobu stál neskôr Kristov kríž sa v scénach ukrižovania Krista často pri kríži zobrazuje Adamova lebka. K najznámejším a najvýznamnejším stvárneniam Adama a Evy patrí Michelangelova freska v Sixtínskej kaplnke a mozaika v Bazilike sv. Marka v Benátkach.[1]
Referencie
Externé odkazy
- Jan Otmar Jakubův Dačický / Adamů Žiwot, jinák od starodáwna Solfernvs : Kniha welmi kratochwilná a užitečná ... z r. 1600 - kniha začína stvorením Adama a Evy, písané fraktúrou v češtine - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
- Adam a Eva - pochopenie sv. Písma - PDF