Životná stratégia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Životná stratégia je spôsob rozmnožovania alebo obsadzovania voľných stanovísk živými organizmami. Zatiaľ čo u živočíchov sa v rámci r/K teórie výberu rozlišujú 2 životné stratégie, K-stratégia a r-stratégia, u rastlín sa mimo r/K teórii niekedy uvádzajú aj rôzne stratégie populácií rastlín: R-stratégovia (podľa „ruderálnej“), C-stratégovia (podľa „konkurencie“) a S-stratégovia (podľa stresu).[1]

r/K teória výberu[upraviť | upraviť zdroj]

Mrlík biely (Chenopodium album) produkuje desiatky tisíc drobných semien s nízkym množstvom živín. Je preto r-stratég.

R/K teóriu, ktorá sa používa nielen pre živočíchy, ale aj niektoré ďalšie organizmy, rozvinuli v 60. rokoch 20. storočia na základe štúdia ostrovnej biogeografie ekológovia Robert MacArthur a E. O. Wilson.[2]. Teória však niekedy býva kritizovaná kvôli niektorým nedostatkom a nejednoznačnosti dát, ktorými by sa dala teória testovať.[3]

Je nutné si uvedomiť, že pojmy K-stratég a r-stratég sú veľmi relatívne. Závisí na tom, koho s kým porovnávame. Jarabica poľná je oproti myši nepochybne k-stratég, ale porovnávaná so slonom bude jednoznačne označená za r-stratéga.

r-stratégia[upraviť | upraviť zdroj]

Ako r-stratég je označovaný organizmus, ktorý v svojej životnej stratégii uplatňuje vyšší dôraz na rozmnožovanie a mobilitu potomstva, pričom kvalita a konkurencieschopnosť je odsunutá do pozadia. Typický r-stratég je organizmom obsadzujúcim narušené stanoviská – ide o primárnu fázu sukcesie. Písmeno r je matematický symbol pre rýchlosť reprodukcie (rate of reproduction).

Medzi početným potomstvom r-stratéga panuje vysoká úmrtnosť. Pri živočíchoch to znamená relatívne veľa mláďat a zredukovanú starostlivosť o nich. Potomstvo r-stratégov musí byť pohyblivé, aby mohlo nájsť a rýchle obsadiť vhodné stanovisko.

Rastliny rastú na stanoviskách s veľkým množstvom živín, energie a vody. R-stratégovia sú charakteristickí veľkou schopnosťou rozmnožovania (mnoho semien len s minimom zásob), rýchla klíčivosť, krátky životný cyklus (jednoročky) a málo biomasy.

K-stratégia[upraviť | upraviť zdroj]

Slon má vo voľnej prírode len málo mláďat, o ktoré sa však starostlivo celé stádo stará a matka ho kŕmi materským mliekom. Je preto k-stratég.

K-stratég je organizmus, ktorý v svojej životnej stratégii uplatňuje vyšší dôraz na kvalitu a konkurencieschopnosť potomstva (semien alebo mláďat), pričom jeho kvantita a mobilita je odsunutá do pozadia.

Typický K-stratég bude mať málo veľkých mláďat (resp. semien), o ktoré sa bude starať. Príkladom môže byť slon, človek alebo dub. Počas sukcesie k-stratégovia obvykle významnejšie nastupujú až v neskorých fázach a postupne vytláčajú r-stratégov.

Písmeno K je matematický symbol pre únosnú kapacitu prostredia, t. j. maximálny podiel prežitých jedincov.[4]

Stratégia populácií rastlín[upraviť | upraviť zdroj]

V rastlinnej ekológii sa používa členenie na S-stratégov, C-stratégov a R-stratégov. U živočíchov sa táto koncepcia väčšinou neuvažuje, lebo sa predpokladá, že živočích vďaka svojej pohyblivosti najväčšiemu tlaku unikne. Možno ju zvažovať len u niektorých stálych druhov živočíchov.

Existujú aj kombinácie týchto stratégií. Také druhy sa potom označujú napríklad „C-R stratégovia“ alebo „S-R stratégovia“, atď.

S-stratégia[upraviť | upraviť zdroj]

Skorocel väčší (Plantago major) znáša veľmi dobre pošliapanie a na nekvalitných pôdach pomerne dobre prosperuje, preto sa považuje za S-stratéga.

S-stratég (stres znášajúci stratég) je rastlina, ktorá v svojej životnej stratégii kladie dôraz na prispôsobenie sa vysoko stresovým podmienkam. Vyžaduje pritom stanovisko s týmito podmienkami, pretože sa na iných nie je schopný uchytiť. Spravidla vyžaduje, aby podmienky v okolitom prostredí príliš nekolísali. Príkladom môže byť skorocel väčší (Plantago major) a ďalšie rastliny dobre znášajúce pošliapanie, tiež borovica (Pinus), smrek (Picea), brusnice (Vaccinium) alebo vres obyčajný (Calluna vulgaris) a tiež niektoré halofyty. Pre S-stratégov je typická pomalá rýchlosť rastu, pomalý metabolizmus, malé odchýlky od priemerného vzhľadu (fenotypu) a vegetatívne rozmnožovanie.

C-stratégovia[upraviť | upraviť zdroj]

C-stratég (konkurenčný stratég) rastú v podmienkach, kde je malý stres a malé narušovanie biomasy, ale vysoká konkurencia ostatných druhov. Typické vlastnosti C-stratégov zahrňujú vysokú výšku, veľkú plochu relatívne veľkých asimilačných listov, schopnosť vetvenia, dlhovekosť a podobne. Medzi C-stratégov patrí napríklad dub (Quercus), buk (Fagus) či jaseň (Fraxinus).

R-stratégovia[upraviť | upraviť zdroj]

R-stratég (ruderálný, rumoviskový stratég) je druh, ktorý je adaptovaný na vysoké narušovanie. Jeho pojatie je zhodné s pojatím v r/K teórii výberu.

V teórii kultúrneho výberu[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne biologická teória je aplikovaná aj v ďalších odboroch, napríklad v kultúrnej antropológii. Jedno z pojatí teórie kultúrneho výberu popísal Agner Fog.[5] Stratégie r a k sú tu preznačené na regal a kalyptic a popisujú spôsob fungovania určitej kultúry. Regal je odvodené od latinského slova rex (kráľ), prototypom r-kultúry je diktatúra. Kalyptic je odvodené od nymfy Kalypso, ktorú podľa gréckej mytológie našiel Odysseus na opustenom ostrove. Prototypom k-kultúry sú malé izolované spoločenstvá, ktoré nemusia čeliť tlaku zvonka.

R-kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

R-kultúra je vo Fogovom pojatí typická pre pevninu s mnohými vojnami a kultúrnymi kontrastmi, pre ríše a nové kolónie. Pre r-kultúry je typický monoteizmus, asketizmus a puritánstvo, podriadenosť jednotlivcov blahu spoločnosti, etnocentrizmus a rasizmus, materiálny rozvoj, expanzivita a imperializmus, silno centralistická moc, uniformita, centralizácia a cenzúra, ťažké tresty, intolerancia a čarodejnícke procesy. V umení prepiatosť a perfekcionizmus, prísna geometria, časté opakovanie rovnakých detailov, spodobovanie a oslavovanie symbolov moci, hrdinov, bohov, vládcov, nepriateľov, vojenských víťazstiev, nešťastnej lásky. Hudba jednotvárna, ozdobná, prípadné pompézna, s prísnymi pravidlami pre rýmy a rytmické členenie, typické sú chórový spev, oslavná hudba, litánie. Tanec je organizovaný a odmeraný. Obliekanie je decentné, umiernené, uniformné, s prísnym rozlíšením mužského a ženského, vyjadruje sociálny status. Cirkevné a vládne budovy sú grandiózne a pompézne, bohaté na detaily, s nadmernými bránami a vežami. Sexuálna morálka je prísna, spojená so stereotypnými sexuálnymi rolami, podriadená povinnosti slúžiť rozmnožovaniu, deti sú považované za asexuálne a neznalé, antikoncepcia aj potrat sú ilegálne, sobáše skoré, populačný rast vysoký.

K-kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

K-kultúra je podľa Foga typická pre malé, izolované spoločnosti a pre mierové oblasti s nízkou hustotou obyvateľstva a bez kultúrnych kontrastov. Prevažuje animizmus, polyteizmus alebo ateizmus, kult úrodnosti a plodnosti, uctievania predkov. Spoločnosť je podriadená blahu jednotlivcov. Hodnotami sú individualizmus, tolerancia, ľudské práva, ochrana prírodných zdrojov. Moc je decentralizovaná, založená na demokracii, tolerancii a mieri. Umenie je nespútané, improvizované. Zobrazuje rozkoš, fantáziu, farby, prírodu, zvieratá, plodnosť, individualizmus, spurnosť a odbojnosť. V hudbe basový sprievod prevažuje nad melodickosťou, hudba je rytmická s nepravidelnými a improvizovanými rytmami, imaginatívna, témy textov majú široký záber. Tanec je neorganizovaný a bujarý. Obliekanie je kreatívne, individuálne, farebné, sexy, odráža osobnosť. Architektúra je funkcionalistická, tvorivá, nepravidelná, bez štylistického zdôrazňovania sociálnych rozdielov. Sexuálna morálka je liberálna, na sex je nazerané z hľadiska rôznych účelov, chovanie je flexibilne, individuálne, nevyhýba sa rozkoši, sexuálna výchova sa vzťahuje aj na deti a prichádza už pred sobášom, antikoncepcia a potraty sú akceptované a populácia nevzrastá.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slavíková, J. (1986): Ekologie rostlin, SPN Praha
  2. Novacek, Michael J. (2001): Lifetime achievement: E.O. Wilson. CNN.com
  3. Stearns, S.C. (1977). Evolution of life-history traits - critique of theory and a review of data. Ann. Rev. of Ecology and Systematics 8, 145 – 171.
  4. Losos, B. (1984): Ekologie živočichů, SPN Praha
  5. Agner Fog: Cultural r/k Selection, Journal of Memetics - Evolutionary Models of Information Transmission, 1., 1997
    Agner Fog: Cultural Selection, Springer, 1999, 332 stran, ISBN 0-7923-5579-2

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slavíková, J. (1986): Ekologie rostlin, SPN Praha
  • Losos, B. (1984): Ekologie živočichů, SPN Praha

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Životní strategie na českej Wikipédii.