Žofia Dorotea z Celle

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Žofia Dorotea z Celle
Žofia Dorotea z Celle
brunšvicko-lüneburská princezná, hannoverská kurfirstka a nekorunovaná kráľovná Veľkej Británie

Narodenie 15. september 1666
Celle
Úmrtie 13. november 1726 (60 rokov)
Ahlden

Žofia Dorotea z Celle (nem. Prinzessin Sophie Dorothea von Braunschweig-Lüneburg-Celle, * 15. september 1666, Celle – † 13. november 1726, Ahlden) bola rodom brunšvicko-lüneburská princezná a sobášom hannoverská kurfirstka.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Žofia Dorotea bola jediným dieťaťom brunšvicko-lüneburského vojvodu George Williama a jeho nerovnorodej manželky hugenotky Eleonory d'Olbreuse.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Jej otec George William spoločne so svojim mladším bratom Ernestom Augustom vládli spoločne nad vojvodstvom Lüneburg (neskôr nazývaným vojvodstvo hannoverské), Ernest August sídlil v Hannoveri, George William v Celle. Po jeho tridsiatke začali zemské stavy naliehať na to, aby sa oženil a dal krajine dediča, vybrali mu dokonca nevestu – najmladšiu dcéru Fridricha Falckého Žofiu. George William odišiel na pytačky, ale v poslednej chvíli svadobnú zmluvu uzavrel miesto neho jeho brat Ernestom August, ktorý sa so Žofiou v roku 1658 oženil. George William sa zaviazal k tomu, že sa neožení a že potomkovia jeho brata budú po ňom dediť.

O niekoľko rokov neskôrr sa takmer už štyridsaťročný George William zamiloval do Eleonóry d′Olbreuse, hugenotky vyhnanej z Francúzska, porušil sľub daný bratovi a uzavrel s ňou morganatický sobáš s tým, že jeho dediči nebudú jeho deti, ale deti jeho brata. Keď sa však narodila 15. septembra 1666 Žofia Dorotea, začala jej matka zápas o plné uznanie seba a teda aj svojej dcéry, ktorý bol po desiatich rokoch korunovaný úspechom: po druhýkrát predstúpila pred oltár a stala sa tak vojvodkyňou a jej dcéra brunšvicko-lüneburskou princeznou.

Manželstvo a deti[upraviť | upraviť zdroj]

Žofia Dorotea z Celle so svojimi deťmi

Po svojom uznaní za legitímnu dcéru svojho otca sa stala Žofia Dorotea čo do urodzenosti rovnou princeznám z iných panovníckych rodov, bola aj po finančnej stránke veľmi zaujímavou partiou. Uchádzali sa o ňu princ August Fridrich z Wolfenbüttelu, bavorský vojvoda Max Emanuel aj švédsky kráľ. Prísľub jej ruky však získal jej bratranec, najstarší syn mladšieho brata otcovho, Juraj Ľudovít.

Sobáš sa cez odpor Žofie Dorotey uskutočnil 21. novembra roku 1679 v Celle. Z manželstva vzišli dva deti:

Manželstvo, uzavreté ako dynastický zväzok s cieľom spojiť majetky a panstvo rozdelené v predchádzajúcej generácii, nebolo šťastné. Manželia sa – okrem krátkej počiatočnej doby – neznášali a svokra (sama vnučka anglického kráľa Jakuba I. Stuarta) sa chovala k Žofii odmietavo a pohŕdala ňou pre nízky pôvod jej matky (vyjadrovala sa o nej ako o bastardovi a nazývala ju myším hovienkom v pepri (Mausdreck im Pepper) či horkou pilulkou, pozlátenou 100 000 toliarmi). Prostredie Žofiinho domova na malom dvore v Celle bolo diametrálne odlišné od hannoverského dvora, na jednej strane plného intríg a neresti, na druhej strane však zviazaného tuhou dvorskou etiketou – nedodržiavanie etikety bolo Žofii často vytýkané. Manželia mali medzi sebou časté a ostré zvady a boje. Vzťahy medzi nimi celkom ochladli po narodení ich dvoch detí; Juraj sa vzápätí vrátil k svojej dlhoročnej milenke Melusine von der Schulenburg, dvornej dáme svojej matky Žofie Hannoverskej (s ktorou udržoval ešte pred svadbou vzťah, ktorého ukončenie si dala Žofia Dorotea ako podmienku zvolenia k sobášu s ním; mal s ňou najmenej tri nemanželské deti a neskôr ju menoval vojvodkyňou Munster a Kendal v Írsku); skoro začal svoju ženu natoľko zanedbávať a chovať sa k nej tak prezieravo, až ho rodičia prosili o zachovanie diskrétnosti v kontaktoch s milenkou – obávali sa, že manželstvo ich syna bude zrušené a budu musieť vrátiť veno Žofie Dorotey. Juraj na tieto prosby reagoval kladne a od tej chvíle podvádzal svoju ženu menej okato.

Škandál[upraviť | upraviť zdroj]

V tejto situácii im Žofia Dorotea ako na zavolanie sama dala do ruky zbraň. Začala si románik, a to so švédskym grófom Philipom Christophom von Köningsmarck. (Jeho priebeh je doložený dochovanou obsiahlou korešpondenciou milencov.) Čo sa tolerovalo mužovi, nemohlo prejsť žene: odhalenie ich vzťahu vyvolalo na hannoverskom dvore škandál a hnev Juraja. Königsmarck za nevyjasnených okolností zahynul (podľa všetkých indícií – dôkazy neexistujú, boli zničené – bol Königsmarck v júli roku 1694 zavraždený a jeho telo vhodené do rieky; na jeho vražde participovali štyria Jurajovi dvorania; jeden z nich za to mal dostať 150 000 toliarov, vtedy ročný plat vysoko postaveného ministra).

Žofia Dorotea však nebola obvinená z nevery, ale zo "zlovoľného opustenia manžela"; protižaloba jej nebola povolená, lebo Juraj Ľudovít sa obával, že by mohla k svojmu ospravedlneniu uviesť jeho mnohonásobnú manželskú neveru.

28. decembra toho istého roku dosiahol Juraj rozvod so Žofiou Doroteou, nikdy sa však už neoženil (Anglickom však kolovali "zaručené" správy o tajnom sobáši kráľa a jeho milenky Melusiny von Schulenburg).

Internácia[upraviť | upraviť zdroj]

Žofia Dorotea bola internovaná na zámku v Ahlden neďaleko jej rodného Celle. Nesmela sa stýkať ani so svojimi deťmi, ani s otcom, navštevovať ju mohla len jej matka; mala zakázané sa znovu vydať. Mala stanovené pevné čiastky na zaistenie jej živobytia (o jej zabezpečenie sa delili rovným dielom jej otec a strýko/svokor) a mohla si držať malý dvor. Boli jej povolené len krátke výjazdy zo zámku, ale so zvláštnym dozorom. Toto vezenie už nikdy neopustila, zostala tu viac ako 30 rokov až do svojej smrti. Zomrela na rakovinu hrtanu 13. novembra 1726.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]