5 Astraea

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
5 Astraea
Objavenie A
Objaviteľ Karl Ludwig Hencke
Dátum objavenia 8. december 1845
Označenie planétok 1969 SE B
Kategória planétky hlavného pásu
Orbitálne (obehové) vlastnosti C
Epocha 26. november 2005 (JD 2453700,5)
Excentricita (výstrednosť) (e) 0,193
Veľká polos (a) 384,945 Gm (2,573 AU)
Perihélium (q) 310,688 Gm (2,077 AU)
Afélium (Q) 459,202 Gm (3,070 AU)
Obežná doba (P) 1507,676 d (4,13 a)
Priemerná obežná rýchlosť 18,39 km/s
Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 5,369°
Dĺžka výstupného uzla (Ω) 141,690°
Argument perihélia (ω) 357,530°
Stredná anomália (M) 194,442°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery 167×123×82 km[1][3]
Hmotnosť ~2,4×1018 kg
Hustota ~2,7 g/cm³[2]
Povrchová gravitácia ~0,023 m/s²
Úniková rýchlosť ~0,062 km/s
Rotačná perióda 0,700 03 d[3]
Spektrálna trieda planétka typu S
Absolútna veľkosť 6,85
Albedo 0,227[1]
Priemerná povrchová teplota ~167 K

5 Astraea je veľká planétka v hlavnom pásme asteroidov. Bola to celkove piata objavená planétka a vtedy ešte dvanásta planéta. Objavil ju astronóm-amatér Karl Ludwig Hencke v roku 1845, 38 rokov po objave predchádzajúcej planétky 4 Vesta.

História objavu[upraviť | upraviť zdroj]

Deväť rokov po objavení predchádzajúcej planétky Vesty Wilhelm Matthias Olbers usúdil, že ďalšie planétky sa medzi Marsom a Jupiterom už nenachádzajú. Vychádzal z toho, že ďalšie hľadania planétok boli zatiaľ neúspešné. Viacerí astronómovia preto prestali po planétkach pátrať. Až v roku 1830 začal Karl Ludwig Henke opäť vizuálne hľadať ďalšie planétky. Trvalo mu 15 rokov, kým zaznamenal novú planétku 5 Astraea. Jeho objav začal druhú fázu objavovania a výskumu planétok.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]


… | 4 Vesta | 5 Astraea | 6 Hebe | …