AS Rím

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
AS Rím
Celý názov Associazione Sportiva Roma SpA
Prezývka i Giallorossi (Žlto-červení)
La Magica (Magickí)
i Lupi (Vlci)
Založený 22. júl 1927
Štadión Stadio Olimpico, Rím, Taliansko Taliansko
Kapacita 81 903
Predseda Taliansko Thomas DiBenedetto
Tréner Česko Zdeněk Zeman
Liga Serie A
2011–12 7. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby
Pozri aj Športový portál

AS Rím (celý názov Associazione Sportiva Roma SpA) je taliansky futbalový klub so sídlom v Ríme. Klub hráva svoje domáce zápasy na štadióne Stadio Olimpico, o ktorý sa delí s klubom SS Lazio. Štadión má kapacitu 81 903. Najväčší rivalom je SS Lazio. Zápasy medzi týmito súpermi sa nazývajú Derby della Capitale. V súčasnosti ich oblečenie sponzoruje firma Kappa. Fanúšikovia klubu sa často označujú pomenovaním Giallorossi, čo je označenie podľa klubových farieb a znamená oranžovo-červený. Tím vyhral Serie A celkom trikrát a to v sezónach 1941 – 1942, 1982 – 1983 a 2000 – 2001.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky klubu[upraviť | upraviť zdroj]

Klub vznikol v roku 1927 zlúčením troch mestských klubov, hrajúcich vtedajšiu taliansku futbalovú ligu – Roman FC (zal. 1903), Alba-Audace Roma a Fortitude-Pro Roma. O toto zlúčenie sa zaslúžil Italo Foschi, ktorý chcel vytvoriť silné, konkurencie schopné družstvo, ktoré by sa vyrovnali veľkoklubom zo severu Talianska. V začiatkoch svojej existencie hral AS svoje domáce zápasy na štadióne Motovelodromo Appio, v novembri 1929 sa presťahoval na nový Campo Testaccio. Prvý väčší úspech zaznamenal klub v sezóne 1930/31, keď sa skončil v Sérii A celkovo druhý za majstrom z Juventusu. Medzi najlepších hráčov tohto obdobia patrili Attilio Ferraris, Guido Masetti, Fulvio Bernardini a Rodolfo Volk.

Prvé tituly a úpadok[upraviť | upraviť zdroj]

Po sezóne, keď získal AS titul vicemajstra Talianska nastal výkonnostný pokles, ktorý bol spôsobený odchodom niekoľkých dôležitých hráčov a mužstvo bolo pod vedením trénera Luigi Barbesineho v roku 1934 znova budované. Reorganizácia sa podarila a tréner doviedol AS k druhému miestu v sezóne 1935/36, len bod za majstrom z Bologne.

Vlčica, symbol mesta a klubu.

V ďalších sezónach sa až do 1941/42 pohyboval AS Rím v konečnom umiestnení od piateho do desiateho miesta, až vyhral v tomto ročníku historicky prvý titul-scudetto. Bolo to vo vojnovej dobe, kedy AS viedol Alfred Schaffer a klub hral svoje domáce zápasy na štadióne Stadio del Partito Nazionale fascista, kde tím Talianska porazil v roku 1934 tím Československa vo finále majstrovstiev sveta.

Po vojne nebol AS schopný nadviazať na úspechy zo 40-tých rokoch. Päť rokov za sebou skončili v druhej polovici tabuľky a po konci sezóny 1950–51 zostúpil do Serie B. Ale po roku sa do Serie A vrátil, keď vyhrali Seriu B pod vedením nového trénera Giuseppeho Vianiho, ktorý pôsobil v klube len jednu sezónu.

Po návrate zo Serie B si Rimania posilnili káder s novými hráčmi. Do klubu prišli Egisto Pandolfini, Dino Da Costa a Dán Helge Bronée. V sezóne 1954–1955 po neúspešnom povojnovom období skončili v lige druhý, pod vedením anglickým trénerom Izaiom Carverom. Umiestnenie dosiahli po vyradení Udinese, kvôli korupcie zápasov. Nasledujúce desaťročie nebolo taktiež úspešné. Klubu sa v lige nedarilo, keď ani raz sa nedostali medzi najlepšie štyri tímy, ale korigovali to pohármi. Ich prvým menším úspechom bolo víťazstvo v Inter – Cities Fairs Cupe, keď vo finále porazili anglický klub Birmingham City 4 – 2. A o dva roky neskôr, v sezóne 1963–1964 získali prvýkrát v histórii klubu Taliansky pohár. Vo finále porazili Torino tesním skóre 1 – 0.

Najťažšiu sezónu prežil klub v ročníku 1964–1965, keď tréner Juan Carlos Lorenzo oznámil, že ak zaplatí hráčom mzdu, klub by nemohol kvôli finančným problémom odcestovať do Vicenza. Ale fanúšikovia vyzbierali potrebné financie, a klub sa vyhol konkurznému konaniu. Ale klub si zvolil nového prezidenta Franca Evangelistu.

V ročníku 1968–1969 získal AS druhýkrát Coppa Italia. V roku 1969 dosiahol hráč Giacomo Losi rekord v počte odohraných zápasov v rade vo všetkých súťažiach. Bez prestávky nastúpil k 450 zápasom. Tento rekord vydržal 39 rokov.

Striedavé obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1972 získal AS do zbierky Anglo-taliansky pohár, keď vo finále porazil Blackpool 3 – 1. Počas veľkej časti 70-tých rokoch 20. storočia sa sporadicky objavovali vo vrchnej časti ligovej tabuľky. Najlepšie umiestnenie v týchto rokoch bolo tretie miesto v sezóne 1974–75. Najdôležitejší hráči počas tejto doby boli stredopoliari Giancarlo De Sisti a Francesco Rocca.

Úspešné obdobie pre tím boli 80-te roky. Začalo to triumfom v Coppa Italiana, keď vo finále v roku 1980 porazili tím Torino po pokutových kopoch. O rok neskôr obsadili druhé miesto v lige za Juventusom, čo bolo najvyššie umiestnenie Rimanov od sezóny 1955 – 1956. Trénerom bol bývalý hráč AC Milána, Švéd Nils Liedholm, ktorý mal k dispozícii takých hráčov, ako Bruno Conti, Agostino Di Bartolomei, Roberto Pruzzo a Falcao.

Druhé scudetto získal AS Rím v sezóne 1982 – 1983, po dlhých 41 rokoch. Nasledujúcu sezónu obsadil klub druhé miesto v lige, ale vyhrali Taliansky pohár. V pohári majstrov európskych krajín obsadili druhé miesto, keď v dramatickom finále prehrali z Liverpoolom až po penaltovom rozstrele 2 – 1. Za AS skóroval talian Roberto Pruzzo, no ale na penalty nepremenili až dva, kým súper nepremenil len jeden kop a zvíťazili 4 – 2, a tak sa sen o prvom veľkom európskom titule rozplynul. Úspešné osemdesiate roky 20-ho storočia ukončili druhým miestom v lige v sezóne 1985–86 víťazstvom v Talianskom pohári, keď vo finále triumfovali nad Sampdoriou 3 – 2. 0 dva roky neskôr obsadili v lige tretie miesto.

Na začiatku 90-tých rokoch hral Rím vo finále Pohára UEFA proti svojmu rivalovi Interu Miláno v roku 1991. Zápas prehrali 2 – 1. V tomto istom roku vyhral klub už svoju siedmy Talianky pohár, ale prehral Taliansky superpohár so Sampdoriou 1 – 0. Ešte sa dostali do finále pohára, ale prehrali s Torino. Po zvyšok dekády nebolo účinkovanie Rimanov v súťažiach veľmi dobré. Od roku 1990 sa po prvýkrát objavuje ikona klubu Francesco Totti.

V novom tisícročí[upraviť | upraviť zdroj]

17. jún 2001 – AS-Parma 3 – 1: Oslava fanúšikov po víťazstve nad Parmou.

V novom tisícročí začal klub výhrou v Serii A, keď bol lepší o dva body pred Juventusom Turín. O svojom triumfe rozhodol v poslednom kole ligy, keď porazil Parmu 3 – 1 a získal tak svoje tretie scudetto. Hlavnou postavou tímu bol kapitán Francesco Totti, ktorý neskôr prekonal viacero klubových rekordov. Ďalší dôležitý hráči v tejto dobe boli Aldair, Cafu, Gabriel Batistuta a Vincenzo Montella.

Francesco Totti, tímový kapitán, z Coppa Italia za sezónu 2007 – 08.

Po sezóne sa AS snažil obhájiť taliansky titul. Ale skončili na druhom mieste, keď na prvý Juventusom Turín stratil len jeden bod. Od tejto udalosti končili Rimania väčšinou na druhom mieste. V roku 2003 prehrali vo finále Coppa Italia s AC Milánom 4 – 2, a taktiež v lige v sezóne 2003–04, keď skončili druhý za AC.

Po korupčnom škandále v roku 2006 boli Rimania jeden s mala klubov, ktorý neboli zapletený v tejto afére. A tak za sezónu 2005–2006 im bolo prisúdené druhé miesto. V tejto istej sezóne prehrali Taliansky pohár z Interom. V nasledujúcich dvoch rokoch obsadili zakaždým druhé miesto v ligovej tabuľke. Počas tohto obdobia v Lige majstrov sa zakaždým dostali do vyraďovacej časti. Najďalej sa dostali do štvrťfinále, kde stroskotali na Manchestri United. V sezóne 2008 – 09 sa AS stali víťazmi skupiny A pred Chelsea, čo sa stalo prvýkrát v histórii klubu. Ale vo štvrťfinále prehrali s Arsenalom na pokutové kopy a tak skončili v Lige majstrov.

Po katastrofálnom začiatku sezóny 2009–2010 bol odvolaný tréner Luciano Spalletti a nahradený Claudiom Ranierim. Ten dokázal s Rímanmi neprehrať 24 ligových zápasov za sebou, čím sa s tímom dostal až na prvé miesto tabuľky. Táto séria sa skončila štyri kolá pred koncom, keď prehrali zo Samdoriou Janov. Túto stratu využil Inter Miláno a AS sa muselo uspokojiť len s druhým miestom v lige. Ranieri doviedol klub aj do finále Coppa Italiana, kde prehrali 1 – 0 s Interom Miláno.

Prezidenti a tréneri[upraviť | upraviť zdroj]

Prezidenti[upraviť | upraviť zdroj]

AS Rím mal počas svojej histórii veľa prezidentov, z ktorý boli niektorý majtelia klubu, alebo predsedami. Franko Sensi bol prezidentom klubu až do svojej smrti v roku 2008, a tak jeho miesto dostala jeho dcéra Rosella Sensi.

 
Meno Roky
Italo Foschi 1927 – 1928
Renato Sacerdoti 1928 – 1934
Vittorio Scialoja 1934 – 1936
Igino Bettini 1936 – 1941
Edgardo Bazzini 1941 – 1943
Pietro Baldassarre 1943 – 1949
Pier Carlo Restagno 1949 – 1952
Romolo Vaselli 1952
Pier Carlo Restagno
Renato Sacerdoti
1952 – 1953
Renato Sacerdoti 1953 – 1958
Anacleto Gianni 1958 – 1962
 
Meno Roky
Francesco Marini-Dettina 1962 – 1965
Franco Evangelisti 1965 – 1968
Francesco Ranucci 1968 – 1969
Alvaro Marchini 1969 – 1971
Gaetano Anzalone 1971 – 1979
Dino Viola 1979 – 1991
Flora Viola 1991
Giuseppe Ciarrapico 1991 – 1993
Ciro Di Martino 1993
Franco Sensi 1993 – 2008
Rosella Sensi 2008 – 2011
Thomas DiBenedetto 2011–

Tréneri[upraviť | upraviť zdroj]

Rimania mali taktiež mnoho trénerov vo svojej histórii. Najviac trénerov v jednom roku bolo v 1996, keď AS malo až štyroch trénerov. Toto je zoznam trénerov od roku 1927.

 
Meno Národnosť Roky
William Garbutt Anglicko 1927 – 1929
Guido Baccani Flag of Italy (1861-1946).svg 1929 – 1930
Herbert Burgess Anglicko 1930 – 1932
Lászlo Barr Maďarsko 1932 – 1933
Lajos Kovács Maďarsko 1933 – 1934
Luigi Barbesino Flag of Italy (1861-1946).svg 1934 – 1938
Guido Ara Flag of Italy (1861-1946).svg 1938 – 1939
Alfréd Schaffer Maďarsko 1939 – 1942
Géza Kertész Maďarsko 1942 – 1943
Guido Masetti Flag of Italy (1861-1946).svg 1943 – 1945
Giovanni Degni Taliansko 1945 – 1947
Imre Senkey Maďarsko 1947 – 1948
Luigi Brunella Taliansko 1948 – 1949
Fulvio Bernardini Taliansko 1949 – 1950
Adolfo Baloncieri Taliansko 1950
Pietro Serantoni Taliansko 1950
Guido Masetti Taliansko 1950 – 1951
Giuseppe Viani Taliansko 1951 – 1953
Mario Varglien Taliansko 1953 – 1954
Jesse Carver Anglicko 1954 – 1956
György Sarosi Maďarsko 1956
Guido Masetti Taliansko 1956 – 1957
Alec Stock Anglicko 1957 – 1958
Gunnar Nordahl Švédsko 1958 – 1959
György Sarosi Taliansko 1959 – 1960
Alfredo Foni Taliansko 1960 – 1961
Luis Carniglia Argentína 1961 – 1963
Naim Kryeziu Albánsko 1963
Alfredo Foni Taliansko 1963 – 1964
Luis Miró Španielsko 1964 – 1965
Juan Carlos Lorenzo Argentína 1965 – 1966
 
Meno Národnosť Roky
Oronzo Pugliese Taliansko 1966 – 1968
Helenio Herrera Argentína 1968 – 1970
Luciano Tessari Taliansko 1970
Helenio Herrera Argentína 1971 – 1972
Tonino Trebiciani Taliansko 1972 – 1973
Nils Liedholm Švédsko 1974 – 1977
Gustavo Giagnoni Taliansko 1978 – 1979
Ferruccio Valcareggi Taliansko 1979 – 1980
Nils Liedholm Švédsko 1980 – 1984
Sven-Göran Eriksson Švédsko 1984 – 1986
Angelo Sormani Taliansko 1986 – 1988
Nils Liedholm Švédsko 1988
Luciano Spinosi Taliansko 1988 – 1989
Gigi Radice Taliansko 1989 – 1990
Ottavio Bianchi Taliansko 1990 – 1992
Vujadin Boškov Juhoslávia 1992 – 1993
Carlo Mazzone Taliansko 1993 – 1996
Carlos Bianchi Argentína 1996
Nils Liedholm Švédsko 1996
Ezio Sella Taliansko 1996
Zdeněk Zeman Česko 1997 – 1999
Fabio Capello Taliansko 1999 – 2004
Cesare Prandelli Taliansko 2004
Rudi Völler Nemecko 2004
Luigi Del Neri Taliansko 2004 – 2005
Bruno Conti Taliansko 2005
Luciano Spalletti Taliansko 2005 – 2009
Claudio Ranieri Taliansko 2009 – 2011
Vincenzo Montella Taliansko 2011
Luis Enrique Španielsko 2011 – 2012
Zdeněk Zeman Česko 2012–

Zostava[upraviť | upraviť zdroj]

Aktuálne k dátumu: 17. september 2013

# Pozícia Hráč
1 Rumunsko B Bogdan Lobonţ
3 Brazília O Dodô
4 USA Z Michael Bradley
5 Brazília O Leandro Castán
6 Holandsko Z Kevin Strootman
7 Brazília Z Marquinho
8 Srbsko Ú Adem Ljajič
10 Taliansko Ú Francesco Totti Kapitán klubu
11 Brazília Z Rodrigo Taddei
12 Brazília B Júlio Sérgio
13 Brazília O Maicon
15 Bosna a Hercegovina Z Miralem Pjanić
16 Taliansko Z Daniele De Rossi
17 Maroko O Mehdi Benatia
# Pozícia Hráč
18 Taliansko Ú Gianluca Caprari
22 Taliansko Ú Mattia Destro
24 Taliansko Z Alessandro Florenzi
26 Taliansko B Morgan De Sanctis
27 Pobrežie Slonoviny Ú Gervinho
28 Poľsko B Lukasz Skorupski
29 Argentína O Nicolás Burdisso
33 Chorvátsko O Tin Jedvaj
35 Grécko O Vasilis Torosidis
42 Taliansko O Federico Balzaretti
46 Taliansko O Alessio Romagnoli
88 Taliansko Ú Marco Borriello
94 Taliansko Ú Federico Ricci

Úspechy[upraviť | upraviť zdroj]

Víťazstvá[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku AS Roma na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]