Alenia Aermacchi M-346 Master

	M-346 Master
	; Taianska M-346 počas letu pri príležitosti 55. výročia akrobatickej skupiny Frecce Tricolori
Typ	cvičné prúdové lietadlo; ľahké bojové lietadlo
Výrobca	Leonardo; Alenia Aermacchi
Prvý let	15. júl 2004
Zavedený	2011
Vyradený	v službe
Hlavný používateľ	Talianske vzdušné sily; Poľské vzdušné sily; Izraelské vzdušné sily; Singapurské vzdušné sily
Výroba	2004 – súčasnosť
Vyrobených	68
Cena za kus	30 mil. eur (v roku 2018)
	Letecký portál

M-346 Master je dvojmiestne cvičné prúdové lietadlo, ktoré je určené na základný a pokračovací výcvik pilotov stíhacích lietadiel 4. a 5. generácie. V talianskom letectve nahradil tento typ lietadlá MB-339. Integrácia riadenej a neriadenej výzbroje umožňuje využitie M-346 aj v úlohe ľahkého bojového lietadla.

M-346 vznikla na báze Jaku-130, ktorý pôvodne vyvíjala talianska spoločnosť Aermacchi s ruskou konštrukčnou kanceláriou Jakovlev. Po pár rokoch sa však spoločnosti rozišli a vývoj každého z lietadiel sa uberal vlastnou cestou.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1990 iniciovalo velenie ruského letectva vývoj nového cvičného lietadla. Výberového konania sa zúčastnili viaceré konštrukčné kancelárie vrátane MiGu, Suchoja, Jakovleva a Mjasičeva. Koncom roka 1992 sa do dostali do užšieho výberu kancelárie Jakovleva a MiGu. V tomto období sa však už prehlbuje v krajine hospodárska kríza a úplné financovanie týchto projektov zo strany štátu neprichádzalo do úvahy. Obe konštrukčné kancelárie preto začali hľadať investorov, ktorí by sa na vývoji podieľali. O projekt UTS-Jak prejavila záujem talianska spoločnosť Aermacchi, ktorej cvičné lietadlá MB-326 a MB-339 boli v tej dobe prevádzkované už v 14 krajinách sveta. Projekt MiG-AT pritiahol pozornosť Francúzov, ktorí ponúkli dodať motory Larzac 04 od spoločnosti Turbomeca a avioniku od firmy Thompson. Víťazom sa nakoniec stala dvojica Jakovlev/Aermacchi so svojim prototypom Jak-130D.

V roku 1999 sa prejavili nezhody v požiadavkách na charakteristiky lietadla Jak-130D a ukázalo sa, že talianske a ruské letectvo vlastne požadujú odlišné typy strojov. Vzájomná spolupráca bola ukončená a obe strany sa dohodli aj na rozdelení si svetového trhu. Vývojové práce kancelárie Jakovlev nakoniec vyústili do vzniku lietadla Jak-130 a spoločnosť Alenia Aermacchi prišla so strojom M-346 Master.

Prvý prototyp M-346 vzlietol v júli 2004 a druhý sa dostal do vzduchu o rok neskôr. Sériová výroba lietadiel sa začala v roku 2008 a dodávka prvého stroja talianskym vzdušným silám sa uskutočnila v roku 2011.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Aerodynamická konštrukcia M-346 a systém fly-by-wire poskytujú lietadlu vynikajúcu manévrovateľnosť a ovládateľnosť aj pri veľmi veľkom uhle nábehu.

Pohonný systém lietadla pozostáva z dvojice prúdových motorov Honeywell F124-GA-200 s ťahom 28 kN. M-346 dokáže stúpať rýchlosťou 111 m/s a maximálna rýchlosť lietadla je 1 092 km/h. Dolet stroja je 1 981 km a dostup 13 716 m. Pri vzlete potrebuje M-346 dráhu dlhú 320 m a pri pristáti minimálne 470 m. Hmotnosť prázdneho lietadla je 4 610 kg a jeho maximálna vzletová hmotnosť je 9 600 kg.

Kabína posádky zohľadňuje všetky moderné štandardy, ktoré sa nachádzajú aj v súčasných bojových lietadlách. Je vybavená HUD displejom, farebnými viacúčelovými displejmi, prístrojmi kompatibilnými s okuliarmi nočného videnia, ovládacie prvky sú usporiadané podľa konceptu HOTAS a piloti majú prilby so zameriavačmi. Kokpit môže byť vybavený aj vystreľovacími sedadlami MK16 od britskej spoločnosti Martin Baker.

Lietadlo má komunikačný systém v pásme VHF/UHF ako aj systém vlastný-cudzí (IFF). Navigačný systém pozostáva z inerciálneho systému založeného na laserovom gyroskope, z GPS navigácie a z taktického navigačného systému (TACAN).

Systém riadenia letu je digitálny fly-by-wire a má štvornásobnú redundanciu. Zabezpečuje ovládateľnosť lietadiel až do uhla nábehu 35°.

Môže byť prispôsobená rôznym stupňom automatizačných a autopilotných režimov s reverznými režimami s automatickým výberom v prípade poškodenia alebo zlyhania.

M-346 má 9 závesníkov, pričom šesť z nich sa nachádza pod krídlami, dva na koncoch krídel a jeden pod trupom. K integrovanej výzbroji patria voľne padajúce bomby Mk.82 a Mk.83, protilietadlové strely krátkeho dosahu AIM-9 Sidewinder, riadené strely vzduch-zem AGM-65 Maverick a protilodná strela Marte MK-2A. Lietadlo môže mať podvesený prieskumný kontajner Vinten VICON-601, laserový značkovač alebo kontajner pre elektronický boj Elettronica ELT-55.^[1]

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Izrael

Izraelské vzdušné sily - disponujú 30 lietadlami tohto typu, ktoré pomenovali Lavi.

Poľsko

Vzdušné sily Poľskej republiky - k januáru 2019 disponovali 8 lietadlami, majú však objednaných ďalších 8 strojov, ktoré budú dodané do roku 2022.^[2]

Singapur