Aretha Franklinová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Aretha Franklin
Aretha Franklin on January 20, 2009.jpg
Základné informácie
Popis umelca americká speváčka, skladateľka a klaviristka
Rodné meno Aretha Louise Franklin
Narodenie 25. marec 1942 (72 rokov)
Memphis, Tennessee, USA)
Pôsobenie 1956–súčasnosť
Hrá na nástroje spev, klavír
Typ hlasu mezosoprán[1]
Vydavateľstvá Columbia (1960–1966)
Atlantic (1967–1979)
Arista (1980–2003)
Aretha (2004–súčasnosť)

Aretha Louise Franklinová (*25. marec 1942,[1] Memphis, Tennessee, USA) je americká speváčka, skladateľka a klaviristka, ktorá je často označovaná za „kráľovnú soulu[1] či „dámu soulu,“[2] no nahráva skladby aj v ďalších hudobných žánroch ako je džez, blues, gospel, R&B, rokenrol či pop .

V roku 2008 sa ocitla na prvej priečke zoznamu Stovky najväčších spevákov všetkých čias a tiež na deviatej priečke medzi Stovkou najväčších umelcov všetkých čias mienkotvorného časopisu Rolling Stone. Je tiež dvadsaťnásobnou držiteľkou cien Grammy, vrátane „ceny žijúcej legendy“ a „ceny za celoživotné dielo“, čím sa stala druhou najúspešnejšou v poradí. Medzi najlepšie R&B single rebríka Billboard sa dostala dvadsiatka jej singlov, pričom sedemnásť z nich sa ocitlo na prvom mieste. Skladby Respect a I Knew You Were Waiting (For Me) sa tiež dostali medzi „Top 40“ rebríčka Billboard Hot 100. Akadémia cien Grammy tak uvažovala nad premenovaním kategórie R&B na kategóriu Aretha Award.[3]

V roku 1987 bola Aretha Franklin prvou ženou, ktorá bola uvedená do Rokenrolovej siene slávy.[4] V roku 2009 bola jednou z hlavných hudobných umelcov, ktorí vystupovali na inaugurácii prezidenta Baracka Obamu.

Detstvo a mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Aretha Franklin sa narodila v Memphise, známemu baptistickému pastorovi Reverendovi C. L. Franklinovi a speváčke a klaviristke Barbare Siggers Franklinovej. Okrem Arethy mali ešte štyri deti: Ermu, Cecil, Carolyn a Barbarinho syna Vaughna z predošlého manželstva. Vyrastala v Detroite. Franklinovej rodičia mali problémový vzťah, čo viedlo k rozchodu, ktorý sa udial keď mala Aretha šesť rokov. Následne na to začala opustené deti vychovávať stará mama po otcovej strane, pričom o výchovu sa delila s rodinnými priateľkami akými boli aj Clara Ward či Mahalia Jackson, ktoré zvykli navštevovať jej domácnosť. Arethina mama zomrela na infarkt v čase, keď mala dcéra desať rokov.

Hudobné začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Nadaná Aretha sa začala hudobne vzdelávať ako samouk hrou na klavíri. V čase ranného dospievania bol zjavný aj jej spevácky dar, ktorý rozvíjala v otcovom kostole spolu so sestrami Carolyn a Ermou. Jej rannými vzormi boli babičkine priateľky Clara Ward a Mahalia Jackson, neskôr však aj James Cleveland či Dinah Washington. V r. 1956 sa jej otec rozhodol nahrať kázne a gospelové vokálne nahrávky, ktoré naspievala ako štrnásťročná a vyšli na albume Songs of Faith pod hlavičkou JVB/Battle Records. V kariére ju podporovala aj stará matka, ktorá sa chopila výchovy jej dvoch detí (prvé mala vo veku trinástich a druhé vo veku pätnástich rokov) a ktoré ju na istý čas odklonili od umeleckej dráhy. Po tom čo sa k spevu prinavrátila, urobila vážne rozhodnutie opustiť rýdzo gospelovú hudbu a stať sa popovou speváčkou. Inšpiráciu k tomuto kroku našla u speváčky Dinah Washington, pričom stará mama ju motivovala k ceste do New Yorku.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

O hudobné ponuky nemala Franklin na východnom pobreží núdzu. Zatiaľ len začínajúcej speváčke ponúkli kontrakt spoločnosti Motown i RCA, Aretha však na jar r. 1960 podpísala zmluvu s Columbia Records. Už v tom čase sa na nahrávkach pohybovala smerom od gospelu k džezu, pričom v sebe od začiatku niesla hitový potenciál. Skladba z r. 1961 „Rock-A-Bye Your Baby With A Dixie Melody“ dosiahla 37. priečku v rebríčku popových singlov Billboardu. Úspešnými boli aj skladby „Today I Sing The Blues“, „Won't Be Long“ či „Operation Heartbreak“ ktoré sa ocitli medzi „Top 10 hitmi R&B“, avšak Arethe stále nepriniesli status skutočnej hviezdy. V tomto období sa objavili mnohé polemiky kritikov, ktorí získali pocit, že Arethine „skutočné túžby boli oslabené popovo orientovaným materiálom a produkciou.“[5] Zo strany spoločnosti išlo o pochopiteľnú snahu vytvoriť príjemné popové piesne, ktoré príležitostne zahŕňali skladby, ktoré spievala s ozajstnou vervou[5] (napr. „Lee Cross“, „Soulville“). Speváčka tiež zároveň trpela nedostatkom vedenia a chýbajúcou snahou spoločnosti o rozvoj Arethy Franklin nielen ako R&B a soulovej speváčky, ale tiež ako všestrannej varietnej umelkyne.[5]
V r. 1966 sa preto rozhodla nahrávaciu spoločnosť opustiť a dať tak prednosť producentovi Jerrymu Wexlerovi a značke Atlantic Records. Tu nahrala svoj prelomový album I Never Loved a Man the Way I Love You (1967), ktorý podľa slov kritika magazínu Time Christophera Johna Farleyho z r. 2008 „rozdrvil Top 40“[6]. Tu získala aj prvú Grammy hneď za svoj druhý singel Respect (1967), ktorý bol coververziou skladby Otisa Reddinga. V čase vydania nahrávky, keď sa taktiež potácala v problémovom manželstve, videla úspech skladby aj vo svojej interpretácii: „Ak je skladba o niečom čo som zažila, alebo o niečom čo by sa mi mohlo stať, je dobrá. Ale ak je mi cudzia, nemôžem do nej vložiť nič. Obzerám sa po niečom zmysluplnejšom.“[7] Skladba s feministickým nádychom sa stala jej najvýraznejšou podpisovou známkou na celý život a už v čase vydania dosiahla vrchol hitparád. V nasledujúcich desiatich mesiacoch vydala Aretha niekoľko hitov ktoré sa dostali medzi „Top 10“, medzi nimi aj „Baby I Love You“, „(You Make Me Feel Like) A Natural Woman“ či „Chain of Fools“.
Speváčka sa na držala na výslní až do polovice sedemdesiatych rokov, kedy začali byť soulový a džezový umelci utláčaný do úzadia vydavateľstvami ktoré začali preferovať žánre disco.[8] V neskorých sedemdesiatyh rokoch jej pomohol film The Blues Brothers, v ktorom účinkovala. V osemdesiatych rokoch prešla do Artista Records, kde vydala singel „United Together“, vrátane albumov Aretha a Love All The Hurt Away. Nasledujúce skladby z pera Luthera Vandrossa ,„Jump to It“ a „Get It Right“ len potvrdili jej kvality.[9]

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Aretha Franklin
  2. Last.fm Prístup: 09.05.2010
  3. Čiefová, K.: Prvé dámy džezu. MIAU magazín. máj 2008, s. 35
  4. Rock and Roll Hall of Fame Museum - Induction Year: 1987, Induction Category: Performer, Aretha Franklin (vocals, piano; born March 25, 1942)
  5. a b c Aretha-franklin.com/bio.htm Prístup: 09.05.2010
  6. Time.com Prístup: 10.05.201
  7. Music.ninemsn.com.au Prístup: 05.05.2010
  8. Čiefová, K.: Prvé dámy džezu. MIAU magazín. máj 2008, s. 36-37
  9. Soulwalking.co.uk Prístup: 05.05.2010

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]