Auxín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Auxín je rastlinný hormón.

Názov „auxín“ pochádza z gréčtiny, kde auxein znamená predlžovať sa, rásť. Názov získal kvôli svojej schopnosti urýchľovať rast ošetrených častí rastlín hlavne mladých častí stoniek a koleoptýl. Bol prvým objaveným rastlinným hormónom.

Auxíny z chemického hľadiska[upraviť | upraviť zdroj]

Základným prirodzeným auxínom je kyselina indolyl-3-octová (IAA - z anglického Indole Acetic Acid). Je pravdepodobne v rastlinách najčastejšie zastúpená. Ďalšie auxíny objavené v rastlinách sú napr. kyselina 4-chlórindolyloctová, kyselina fenyloctová (PAA) alebo kyselina indolyl-3-maslová (IBA). Okrem týchto prirodzených látok boli pripravené aj syntetické zlúčeniny, ktoré majú podobnú chemickú štruktúru aj podobný účinok v rastlinách ako prirodzené auxíny, napr. kyselina naftyloctová (NAA) vyznačujúca sa lepšou trvanlivosťou, alebo kyselina 2,4 dichlórfenoxyoctová (2,4-D).

Prehľad štruktúry auxínov[upraviť | upraviť zdroj]

IAA; IBA; NAA

Antiauxíny[upraviť | upraviť zdroj]

Syntetické zlúčeniny s podobnou štruktúrou ako auxíny, ale bez fyziologického účinku nazývame antiauxíny. Požívajú sa na zablokovanie účinku auxínov, keďže sa naviažu namiesto nich na ich väzbové miesta a tým ich vyradia z činnosti. Cieľové bunky prestanú byť citlivé na auxíny.

Transport auxínov[upraviť | upraviť zdroj]

Auxín sa môže transportovať pasívne (v cievnych zväzkoch) ale aj aktívne, smerom od vrcholu nadol z jednej bunky do druhej (existujú špecifické prenášače na auxín). Nazývame to polárny transport auxínu.

Pôsobenie auxínov[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina indolyloctová bola objavená na v 30. rokoch 20. storočia na základe svojej funkcie nazývanej fototropizmus (čo je , zjednodušene povedané, rast rastlín za svetlom). Dnes je známe, že fototropizmus spôsobuje bielkovina fototropín (zo skupiny kináz), ktorá je citlivá na svetlo. Po osvetlení fototropín vyvoláva bočný (laterálny) presun auxínu na zatienenú stranu, kde auxín vyvoláva väčší rast. Takýmto spôsobom dôjde k ohybu stonky.

Podobnú funkciu má auxín pri gravitropizme, čo je ohyb koreňov v smere gravitácie. Koreňová špička vníma gravitáciu pomocou špecializovaných buniek - statocytov. Tie obsahujú plastidy naplnené škrobom (statolity), ktorých polohu dokáže bunka vnímať. Vplyvom zmeny polohy statolitov dochádza k bočnému presunu auxínov (podobne ako pri fototropizme) a tým sa vyvoláva otáčanie koreňov.

Auxín spôsobuje tiež takzvanú apikálnu dominanciu, čo je prednostný rast vrcholových púčikov, pričom nižšie púčiky na stonke (alebo konároch stromov) sú inhibované. Je to umožnené tým, že najvyššie koncentrácie auxínu sú na vrcholoch stoniek kde sa auxín syntetizuje. Odtiaľ sa jednosmerne transportuje smerom nadol. Ak vrchol stonky odrežeme, auxín prestane prúdiť a nižšie postavené púčiky začnú rásť. Tento poznatok sa uplatňuje v záhradníckej praxi napr. pri každoročnom reze jabloní.

Medzi ďalšie účinky auxínov patrí predlžovanie stoniek a koleoptýl, kde podporuje hlavne objemový rast buniek.

V podzemnej časti rastlín auxín podporuje zakladanie bočných koreňov. Takisto napomáha tvorbe adventívnych koreňov napr. na stonke, čo sa využíva pri zakoreňovaní odrezkov. Komerčne dostupné prípravky obsahujú väčšinou kyselinu naftyloctovú (NAA).

Auxín taktiež spomaľuje opadávanie listov a stimuluje rast plodov.