Bóra (vietor)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Bóra je severovýchodný až severný vietor, vyskytujúci sa hlavne v Jadranskom mori, Grécku a Turecku. Prináša prevažne ochladenie a zrážky, vanie od pobrežia a prejavuje sa nestabilnými a extrémne silnými poryvmi búrlivého vetru. Jeho meno vzniklo podľa gréckeho boha vetru Boreasa z gréckej mytológie. Je známy ako nebezpečný vietor hlavne kvôli svojmu rýchlemu príchodu a jeho vysokej intenzite - jeho rýchlosť je niekedy viac ako 42 m/s, v nárazoch môže dosahovať až 56 m/s.

Poznáme dva typy Bóry:

  • čistá Bóra - vzniká počas jasného a kľudného dňa
  • temná Bóra - v oblasti hôr sa začnú tvoriť oblaky a vietor so sebou prináša aj dážď

Vznik Bóry[upraviť | upraviť zdroj]

Ideálnym miestom pre vznik silných vetrov ako napríklad bóry je východné pobrežie Jadranu, tiahnúce sa od Albánska až po Rijeku. Bóra najčastejšie vzniká v zime, keď sa nad pevninou nachádza tlaková výš, zatiaľ čo nad Jadranom sa pri teplejšom vzduchu nachádza tlaková níž. Veľký tlakový rozdiel spôsobuje, že vietor vanie z oblasti s vyšším tlakom do oblastí s nižším tlakom. Vzduch nad pevninou sa pri tlakovej výši ochladzuje oveľa rýchlejšie než vlhký morský vzduch. Ochladzovaním vzduch hustne a vietor silnie. Bóra najčastejšie silnie v noci.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]