Bahájska viera

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové centrum v Hajfe, Izrael

Bahájska viera (iné názvy: bahaizmus, bahá’izmus, bahá’i, zriedkavo baháizmus) je jedno z najmladších nezávislých náboženstiev na svete.

Jej zakladateľom je Bahá’u’lláh (1817-1892), bahájmi považovaný za posledného z radu Božích Prejavov, ktorý siaha do čias starších než zachované záznamy až po Abraháma, Mojžiša, Budhu, Zoroastra, Krista a Mohameda. Všetky Prejavy Božie prichádzajú podľa tejto viery na svet ako učitelia, aby ľudstvo viedli. Ich učenie obsahuje dve hlavné časti:

  • učenie o duchovných otázkach - o morálnom zmysle života, o potrebe milovať všetkých ľudí, o úcte k rodičom, o konaní dobrých skutkov a o pomoci druhým a pod.
  • učenie týkajúce sa spoločenských problémov - toto učenie Prejavy Božie vždy prispôsobujú podmienkam a okolnostiam danej doby. Ide o spoločenské zákony, ktoré upravujú vzťahy medzi jednotlivcami navzájom (napr. sobáš a rozvod) či medzi jednotlivcom a spoločnosťou (trestné právo).

Ústrednou myšlienkou Bahá’u’lláhovho posolstva v oblasti spoločenského učenia je to, že ľudstvo má jeden spoločný pôvod a že nadišiel čas, aby sa spojilo do jedného celosvetového globálneho spoločenstva. „Boh“, hovorí Bahá’u’lláh, „uviedol do pohybu historické sily, ktoré rúcajú tradičné bariéry rasami, triedami, ľuďmi rôznych vyznaní a rôznych národov, a ktoré zanedlho vytvoria svetovú civilizáciu“. Hlavnou úlohou, ktorá teraz podľa bahájskej viery ľudstvo čaká, je prijať myšlienku jednoty celého sveta a podporiť proces zjednocovania. Táto myšlienka podľa nej v sebe obsahuje potrebu ocenenia rozmanitosti jednotlivých kultúr či rás, a preto sa baháji nesnažia o uniformitu, ale vnímanie rôznorodosti na svete ako prvku, ktorý môže byť obohatením pre celé ľudstvo.

Bahájska viera je registrovanou náboženskou spoločnosťou na Slovensku.[1]

Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike patrí medzi registrované cirkvi a náboženské spoločnosti[2].

V Slovenskej republike uviedlo počas Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011[3] ako náboženské vyznanie Bahájske spoločenstvo 1065 respondentov[4]

Základy Bahá’u’lláhovho učenia[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám v Indii

Bahá’u’lláh učil, že existuje jeden Boh spoločný všetkým náboženstvám a že postupné odhaľovanie jeho vôle ľudstvu, je hlavnou civilizačnou silou dejín. Tento proces sa podľa jeho názoru uskutočňuje prostredníctvom Božích Prejavov, ktorých ľudstvo vníma ako zakladateľov jednotlivých náboženských systémov, ale ktorých spoločným cieľom je vzdelávať ľudstvo: "Boh posiela Svojich Prorokov z dvoch dôvodov. Prvým zámerom je oslobodiť deti ľudí z temnoty nevedomosti a doviesť ich ku svetlu pravého porozumenia. Druhým je zabezpečiť pre ľudstvo mier a pokoj a poskytnúť na ich ustanovenie všetky prostriedky."
Ľudstvo v priebehu histórie prechádzalo rozličnými štádiami kolektívneho vývoja: od rodín, kmeňov cez mestské štáty až po národné a mnohonárodnostné štáty. Dnes stojí ľudstvo podľa bahájskej viery na prahu dospelosti. A práve to mu umožňuje, aby prešlo do ďalšieho štádia: k zjednoteniu celého sveta. Takáto jednota bude potom základom pre celosvetový mier. Bahá´u´lláh hovorí, že ľudstvo je možné prirovnať k ľudskému telu, pričom rozličné národy sú ako jeho rozličné orgány, ktoré sa od seba líšia, ale pritom sú všetky nevyhnutné pre správne fungovanie celku. Ľudstvo má teraz dospieť na takú úroveň duchovnej vyspelosti, keď bude nešťastie v niektorej časti sveta vnímať ako svoje vlastné, a bude sa danej časti snažiť všemožne pomôcť.

Bahájska viera šíri nasledujúce zásady ako podľa nej nevyhnutné prostriedky na dosiahnutie jednoty a mieru na svete:

  • zbaviť sa všetkých foriem predsudkov
  • zaistiť rovnoprávnosť žien a mužov
  • uznať, že náboženská pravda je relatívna vzhľadom na stav ľudského poznania
  • odstrániť extrémne prípady chudoby a bohatstva
  • zabezpečiť vzdelanie pre všetkých
  • zodpovednosť každého jedinca za nezávislé hľadanie pravdy
  • rovnocennosť všetkých rás, kultúr a národov a docenenie krásy ich rozmanitosti
  • poznať, že pravdivé náboženstvo je v súlade s rozumom a vedeckými poznatkami
  • prijať jednotný svetový pomocný jazyk a písmo

Z histórie bahájskej viery[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1844, ktorý je začiatkom bahájskeho letopočtu, vyhlásil Siyyid ´Alí Muhammad známy pod menom Báb (1819 - 1850), že sa ľudia majú pripraviť na príchod Prisľúbeného všetkých vekov, Posla Božieho, o ktorom hovoria posvätné knihy všetkých náboženstiev. S jeho príchodom tieto proroctvá spájali príchod večného mieru a Kráľovstva Božieho na zemi. Báb učil, že tento príchod je veľmi blízko a samotné Jeho meno - Báb - znamenalo Brána, čiže Ten, ktorý má pripraviť cestu pre niekoho omnoho významnejšieho ako On sám. Zároveň vo Svojich spisoch poskytol novú interpretáciu známych konceptov ako "zmŕtvychvstanie", "súdny deň" či "Pečať prorokov". Jeho učenie zaznamenané v mnohých zväzkov kníh, z ktorých najznámejšia je Bayán, predstavovalo zásadnú náboženskú a spoločenskú reformu vtedajšej perzskej spoločnosti. Získal si desaťtisíce prívržencov, ale zároveň sa proti jeho neortodoxným názorom zdvihla aj vlna odporu, ktorá vyvrcholila Bábovou popravou v roku dňa 9. júna 1850 v perzskom meste Tabríz.

V roku 1863 oznámil perzský šľachtic menom Bahá’u’lláh (1817 - 1892), že je údajne tým Prisľúbeným, o ktorom hovoril Báb a že s jeho príchodom sa naplnili proroctvá svätých kníh minulosti. V dôsledku svojho učenia bol vyhostený z Perzie do Osmanskej ríše, najskôr do Konštantinopolu a Adrianopolu a neskôr do väzenskej kolónie v palestínskej Akke, kde v roku 1892 zosnul. Počas celej doby svojho vyhnanstva Bahá’u’lláh zaznamenával svoje učenie o jednote ľudstva a o krokoch, ktoré musia podľa jeho názoru jednotlivci i vlády zeme podniknúť na to, aby mohol byť ustanovený svetový mier. Za týmto účelom napísal sériu listov, ktoré adresoval vládcom vtedajšieho sveta ako napríklad anglickej kráľovnej Viktórii, Napoleonovi III., ruskému cárov Alexandrovi II. či pápežovi Piovi IX. Spolu je jeho učenie obsiahnuté vo viac ako 100 zväzkoch kníh, z ktorých niektoré, ako napríklad Kitáb-i-Aqdas (Najsvätejšia kniha) či Skryté slová boli preložené aj do slovenčiny. Bahá’u’lláhove diela, ktorých autorstvo je potvrdené historickým výskumom, sa zaoberajú odvekými morálnymi a etickými aspektami života človeka a tvrdia, že zmyslom života je "spoznávať a uctievať Boha" ako aj "nadobúdať cnosti", aby sa človek mohol pripraviť na život po smrti. Taktiež je v jeho učení aj sociálny a spoločenský rozmer, ktorý sa týka praktických otázok života jednotlivcov ako aj celej planéty - od tvrdenia, že ekonomické problémy sveta majú duchovné riešenie až po otázky ekológie, vzdelávania a kolektívnej bezpečnosti. Okrem toho jeho diela obsahujú stovky modlitieb, ktoré baháji používajú pri osobnej modlitbe ako aj pri spoločných duchovných stretnutiach.

Po Bahá’u’lláhovom úmrtí viedol bahájske spoločenstvo jeho najstarší syn 'Abdu'l-Bahá (1844-1921), ktorého Bahá’u’lláh ustanovil za "Stred Zmluvy" a vysvetľovateľa jeho spisov. Po ňom mal rovnakú úlohu ´Abdu´l-Bahov vnuk Shoghi Effendi (1896 - 1957) - od jeho úmrtia spravuje záležitosti bahájskeho spoločenstva volený administratívny orgán Svetový dom spravodlivosti.

Svetový dom spravodlivosti[upraviť | upraviť zdroj]

Svetový dom spravodlivosti bol po prvýkrát zvolený v roku 1963, pričom Bahá’u’lláh zakotvil jeho ustanovenie vo svojej knihe zákonov nazvanej Kitáb-i-Aqdas (Najsvätejšia kniha). Ide o legislatívny orgán bahájskeho spoločenstva. Skladá sa z 9 členov, volených na 5-ročné obdobie všetkými členmi národných duchovných rád - administratívnych inštitúcií bahájskeho sveta, ktoré sú najvyšším správnym orgánom v každej krajine. V bahájskom spoločenstve volené orgány riadia organizačné záležitosti spoločenstva, pretože v bahájskej viere niet kňazov či duchovných.

Svetový dom spravodlivosti dohliada na administratívne záležitosti svetového bahájskeho spoločenstva. Taktiež má funkciu správcu a opatrovníka posvätných miest a ostatného majetku Svätej zeme. Bahá’u’lláh mu dal právomoc vydávať zákony, týkajúce sa všetkých oblastí, ktoré nie sú špecificky zahrnuté v spisoch viery.

Sídlo Svetového domu spravodlivosti sa nachádza v izraelskej Haife, kde sú na hore Karmel zároveň aj sväté miesta bahájskej viery - Svätyňa Bába a okolité terasovité záhrady.

Svetové bahájske spoločenstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti má bahájske spoločenstvo okolo 6 miliónov členov, ktorí žijú v 166 nezávislých krajinách a 48 územiach.

Bahájska viera nemá duchovenstvo. Stúpenci bahájskej viery sú presvedčení, že ľudstvo vstúpilo do obdobia svojej zrelosti a každý jednotlivec je zodpovedný sám za svoj vzťah k Bohu, každý má nezávisle hľadať náboženskú pravdu, sám má čítať sväté spisy a Božie zjavenie.

Rovnaký princíp platí aj v kolektívnom živote spoločenstva. Zvolené rady, ktoré sa nazývajú duchovnými radami, spravujú záležitosti bahájskej viery na miestnej a národnej úrovni. Volebné právo majú všetci dospelí veriaci. Voľby prebiehajú tajným hlasovaním bez nominácií či kandidatúr.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Použité zdroje[upraviť | upraviť zdroj]


  1. Ministerstvo kultúry SR, registrované cirkvi a náboženské spoločnosti http://www.culture.gov.sk/registrovane-cirkvi-a-nabozenske-spolocnosti-f9.html
  2. Ministerstvo Kultúry Slovenskej Republiky : Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike. http://www.mksr.sk/vdoc/249/bahajske-spolocenstvo-v-slovenskej-republike-1d.html
  3. =  Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, http://www.scitanie2011.sk/neprehliadnite/vysledky-sodb-2011 =
  4. Výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, Tab. 14 Obyvateľstvo SR podľa náboženského vyznania  – sčítanie 2011, 2001, 1991, http://www.scitanie2011.sk/wp-content/uploads/Tab.-141.pdf
  • informácie z letáku „Viera Bahá'í“ vydaný Medzinárodným bahájskym spoločenstvom.