Baranja

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mapa dnešnej Baranje
Mapa uhorskej župy Baranya z roku 1891

Baranja (maď. Baranya, chorv. Baranja, srb. Барања, Baranja, nem. Branau) je historické územie, ktoré sa rozprestiera z väčšej časti v Maďarsku a z menšej časti v severovýchodnom Chorvátsku. Má trojuholníkovitý tvar, pričom z juhu ju ohraničuje rieka Dráva a z východu zase Dunaj. Maďarská časť je takmer identická so súčasnou maďarskou župou Baranya (Baranská župa). Chorvátska časť Baranje je administratívnou súčasťou Osijecko-baranjskej župy, tvorí jej severovýchodnú časť. Najvýznamnejším mestom regiónu je Päťkostolie (maď. Pécs), ktoré bolo sídlom uhorskej Baranskej župy a je aj sídlom dnešnej maďarskej župy toho mena.

V 11. storočí sa Baranja stala jedným z prvých uhorských komitátov, pričom zahŕňala aj územia na juh od Drávy. Po obsadení územia Osmanmi v 16. storočí bola Baranja súčasťou Moháčskeho sandžaku. Po vyhnaní Turkov na konci 17. storočia bola obnovená Baranská župa. Podľa Trianonskej zmluvy bola Baranja rozdelená medzi Maďarsko a Kráľovstvo SHS.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Baranya (region) na anglickej Wikipédii.