Barbora Laucká-Vítová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Barbora Laucká-Vítová
slovenská publicistka a spisovateľka
Barbora Laucká-Vítová
Narodenie24. august 1955 (68 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Barbora Laucká-Vítová (* 24. august 1955, Bratislava) je slovenská publicistka a spisovateľka. autorka literatúry faktu a knižiek pre deti.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo prežila v Bratislave. Pri životnom smerovaní ju ovplyvnila mama známa novinárka Eva Laucká. Ako štrnásťročná vyhrala celoslovenskú literárnu súťaž na tému maliar Martin Benka. Preto sa po štúdiu na Strednej všeobecnovzdelávacej škole na Vazovovej 38 – neskôr gymnázium A. Markuša v Bratislave, rozhodla pre štúdium žurnalistiky na Katedre žurnalistiky FFUK v Bratislave, ktoré skončila v roku 1977. Po troch rokoch si doplnila vzdelanie a získala titul Phdr.

Od roku 1977 do roku 1989 pracovala v denníku Práca, neskôr v denníkoch SME – príloha TV OKO, Večerník, v mesačníku Rodina, týždenníku Markíza, v komerčných prílohách Hospodárskych novín a nakoniec žurnalistickej kariéry sa venovala lokálnym médiám – tvorila mesačníky Karlovešťan a Dunajská hrádza. V súčasnosti žije v Bratislave, kde vychovala dve deti, a má dve vnúčatá, píše pre portál Viva senior.sk a venuje sa písaniu literatúry.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Ako prvá slovenská žurnalistka bola po revolúcii služobne v Izraeli, odkiaľ napísala svoje najlepšie reportáže do denníka Práca v roku 1991. Po roku 1989 sa publicisticky začala venovať najmä spoločenským udalostiam. V mnohých slovenských printových médiách založila spoločenskú rubriku. Pre český týždenník Story Haliny Pawlowskej v 90. rokoch pripravovala články zo slovenskej spoločnosti. Ako prvá redaktorka z „hmloviny východu“, ktorá sa dobre vedela dohovoriť po nemecky, začala profesionálne navštevovať viedenský Opernball a z porovnania tejto najprestížnejšej spoločenskej udalosti na svete so spoločenskými podujatiami na Slovensku, najmä s Plesom v opere, napísala svoju prvotinu Noci v lakovkách[1] (2008). Potom, čo prestala pracovať v médiách, sa začala intenzívnejšie venovať písaniu kníh – konkrétne literatúre faktu a tvorbe pre deti.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra faktu[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2008 – Noci v lakovkách (dvaja medzi smotánkou)[2]
  • 2013 - Braňo Hronec – Život na klávesách
  • 2014 – Čínska skrinka – Príbeh jednej rodiny z bratislavskej vilovej štvrte
  • 2017 – Všetci moji Hurbanovci – Podľa spomienok pravnučky Jozefa Miloslava Hurbana Táne Srnánkovej – Hurbanovej[3]
  • 2019 – Môj starký – knižka podľa rozprávania autorkinho manžela Stana Víta
  • 2021 – Hlásateľky - Nora Beňačková, Ada Straková

Literatúra pre deti a mládež[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2017 Karkulkove rozprávky – sranda z našej rodiny[4]

Beletria[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2023 Keď na teba myslím, usmievam sa - poviedky, ktoré inšpirovalo priateľstvo[5]

Charita[upraviť | upraviť zdroj]

Zaslúžila sa o založenie svetového ženského klubu Soroptimist International (SI) na Slovensku. Bola jeho prvá viceprezidentka v období 1995 – 1999. (prezidentka Dr. Alžbeta Capková). Prezidentkou SI clubu Bratislava bola v rokoch 2006 – 2010.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. LIC - Noci v lakovkách [online]. LIC. Dostupné online.
  2. LIC - Noci v lakovkách [online]. LIC. Dostupné online.
  3. LIC - Všetci moji Hurbanovci [online]. LIC. Dostupné online.
  4. LIC - Karkulkove rozprávky [online]. LIC. Dostupné online.
  5. LIC - Keď na teba myslím, usmievam sa [online]. LIC. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]