Bitka pri Tannenbergu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bitka pri Tannenbergu
Súčasť prvej svetovej vojny
Russian prisoners tannenberg.jpg
Zajatí ruskí vojaci.
Dátum 23. august2. september 1914
Miesto Olsztyn, Východné Prusko
Výsledok Zdrvujúce víťazstvo Nemeckej ríše
Protivníci
Flag of Russia (bordered).svg Cárske Rusko Flag of the German Empire.svg Nemecko
Velitelia
Flag of Russia (bordered).svg Alexander Samsonov
Flag of Russia (bordered).svg Paul von Rennenkampf
Flag of the German Empire.svg Paul von Hindenburg
Flag of the German Empire.svg Erich Ludendorff
Sila
Prvá armáda: 210 000 mužov
Druhá armáda: 206 000 mužov
166 000 mužov
Straty
50 000 mŕtvych a zranených
92 000 zajatých
5 000 mŕtvych
8 000 zranených

Bitka pri Tannenbergu bolo ozbrojené stretnutie ruskej a nemeckej armády, ktoré sa odohralo počas prvej svetovej vojny od 23. augusta do 2. septembra 1914 v blízkosti dediny Tannenberg, ležiacou vo Východnom Prusku (dnes Olsztyn na území Poľska). Bojovala v nej ruská 1. a 2. armáda proti nemeckej 8. armáde. Bitka mala za následok takmer úplné zničenie jednotiek oboch ruských armád, čo výrazne posunulo rovnováhu na stranu nemeckých vojsk. Takýto stav na fronte zotrval až do jari 1915. Nemci v bitke uskutočnili niekoľko významných presunov celých zborov vlakmi, čím dokázali vzdorovať menším počtom jednotiek nepriateľskej presile.

Nemeckí nacionalisti zideologizovali tzv. druhú bitku pri Tannenbergu ako pomstu za porážku rádu nemeckých rytierov spojenými poľskými, ruskými a litovskými vojskami, ktorú údajne na tom istom mieste utrpeli v roku 1410 (tzv. bitka pri Grunwalde). V skutočnosti sa druhá bitka odohrala pri Frogenau, vyše 30 kilometrov od Tannenbergu. Keď si odmyslíme politicky motivované machinácie, musíme konštatovať, že obaja hlavní architekti bitky, pruskí generáli Paul von Hindenburg a Erich Ludendorff, preukázali neobyčajné vojvodcovské kvality.

V úvodnej fáze prvej svetovej vojny bol Ludendorff zodpovedný za dobytie pevnosti Liege v Belgicku. Úlohu splnil s pozoruhodnou sebaistotou. Schlieffenov plán však nepočítal s možnosťou, že Rusi nebudú čakať na porážku Francúzska a Spojeného kráľovstva, ale napadnú Nemecko od východu. Na západnom fronte Nemci ľahko postupovali, postup Rusov na východnom fronte však vyvolal paniku v Prusku a jeho vydesení obyvatelia utekali na západ. Zdalo sa, že ak sa nepodarí nepriateľa zastaviť, utečenci čoskoro zaplavia Berlín.

V auguste 1914 prekročili dve ruské armády rieku Neman s 800 000 mužmi a 1700 delami so zámerom odrezať nemecké vojská pri Konigsburgu (Kráľovci, dnešnom Kaliningrade), a prehradiť ústupové cesty k Visle. Rusi mali proti brániacej sa nemeckej 8. armáde obrovskú početnú prevahu. Nemci mali iba 210 000 vojakov a 600 diel, čo dávalo Rusom veľkú šancu na úspech. Nemci sa preto rozhodli ruskú prvú armádu Paula von Rennenkampfa útočiacu od severovýchodu iba cloniť a vyslať 8. armádu proti 35 divíziám ruskej 2. armády generála Samsonova.

27.augusta 1914 nemecký prvý zbor rozdrvil ľavé krídlo ruskej druhej armády. Ludendorff sa ihneď chopil šance na obkľúčenie nepriateľa, ktorá sa mu naskytla. Prikázal svojim generálom- Francoisovi, aby útočil smerom na Willenberg a Mackensenovi, aby postupoval na opačnom krídle. V tom čase sa už bojisko rozprestieralo na niekoľkých desiatkach kilometrov štvorcových lesov, jazier a močarísk. Nastalo spojenie Mackensenovej a Francoisovej armády v tyle ruského stredu. Obkľúčenie Samsonovovej armády bolo dokončené. Rusi v panike odhadzovali zbrane, z pasce však nebolo úniku. V bitke zahynulo 50 000 ruských vojakov a viac ako 90 000 sa dostalo do zajatia. Zachránilo sa iba 10 000. Samsonova našli neskôr mŕtveho, s najväčšou pravdepodobnosťou zomrel vlastnou rukou.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Macdonogh, Giles. Veľké bitky. Londýn: Quercus Publishing, 2010. s. 180-185