Blanokrídlovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Blanokrídlovce
Cerceris arenaria 800.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Hymenoptera
Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Blanokrídlovce (Hymenoptera) je rad holometabolného hmyzu.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Blanokrídlovce sú rozsiahla skupina obyčajne štíhleho hmyzu s drobným telom (patrí k nim najmenší hmyz vôbec, s dĺžkou tela iba 0,2 mm), viaceré skupiny sú na druhej strane stredne veľké i veľké.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Na hrudi sú 2 páry blanitých krídel s dosť hustou žilnatinou (Symphyta), u Apocrita je žilnatina jednoduchšia, u drobných foriem môže redukovať na jedinú žilku. Zadné krídla sú vždy aspoň o trochu menšie ako predné, a majú aj jednoduchšiu žilnatinu. Krídla sú u našich druhov len málokedy pigmentované. V podrade Apocrita je pomerne častá aptéria (obyčajne u samíc), v tom prípade je však podľa celkového vzhľadu jasné, že ide o blanokrídlovce.

Na hlave sú obyčajne dosť dlhé tykadlá, veľké zložené oči a takmer vždy 3 ocelli. Ústne orgány sú hryzavé, len u včiel hryzavo-lízavé, ale ani vtedy hryzadlá nezakrpateli a slúžia na hryzenie.

Na mohutnú hruď prisadá bruško buď skoro celou šírkou (Symphyta), alebo je na začiatku "osovito" zúžené (Apocrita). Hruď Apocrita vzniká zrastom troch hrudných somitov s prvým somitom bruškovým (epinotum), pričom tzv. stopku (petiolus) tvorí redukovaný a zúžený druhý (a zriedka i tretí) bruškový somit. Na konci bruška je obyčajne znášadlo (môže byť viditeľné stále, alebo len pri kladení vajíčok), u žihadlových blanokrídlovcov je premenené na žihadlo.

Vývojové štádiá[upraviť | upraviť zdroj]

Vývin je typická holometabolia s 3-5 instarmi, u xylofágnych Symphyta však môže byť počet instarov vyšší, najmä za potravne nepriaznivých podmienok.

Larvy sú apódne, tzv. beznôžky, u Symphyta však oligopódne až polypódne, nazývané pahúsenice. Vývin niektorých parazitických blanokrídlovcov má rysy hypermetabolie (napr. u čeľadi Platygasteridae), pričom veľmi podivný prvý larválny instar pripomína nauplius, alebo u druhu Platygaster herricki dokonca prvé vývinové štádium Pentastomida.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Z asi 250 000 doteraz známych blanokrídlovcov žije v strednej Európe vyše 10 000 druhov. V našej faune poznáme zatiaľ iba približne vyše 6 000 druhov. Mnohé skupiny sú však veľmi málo preskúmané, takže toto číslo bude v skutočnosti vyššie. Výskum blanokrídlovcov veľmi sťažuje obtiažna určiteľnosť väčšiny taxónov, navyše u parazitov (parazitoidov) treba byť súčasne aj odborníkom v identifikácii hostiteľov: chrobákov, motýľov a ďalších radov hmyzu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]