Borovica stočená

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Borovica stočená
Pinus contorta contorta2.jpg

Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Rastliny Plantae,Vegetabilia
Podríša (subregnum) Zelené Viridiplantae, Chlorobionta
Vývojová línia Cievnaté Tracheophyta
Vývojová vetva Semenné Spermatophyta
Skupina Nahosemenné Gymnospermae
Oddelenie Borovicorasty Pinophyta
Trieda (classis) Ihličnany Pinopsida
Čeľaď (familia) Borovicovité Pinaceae
Rod (genus) Borovica Pinus
Vedecký názov
Pinus contorta
Douglas ex Loudon, 1838

Borovica stočená (Pinus contorta) je severoamerický druh dvojihličnanovej borovice. Svoj názov dostala podľa ihlíc, väčšinou kosákovito pokrútených, dosť husto obrastajucích vetvičky. Je veľmi variabilná a ako typický „pionier“ obsadzuje lávové polia a plochy po požiaroch. Je veľmi svetlomilná, avšak v ostatných nárokoch veľmi skromná. Spočiatku rastie veľmi rýchlo, skoro však svoj rast končí a začína plodiť. V strednej Európe sa bežne vyskytujú všetky poddruhy.

Synonymá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pinus murrayana Balf.
  • Pinus Bolanderi Parlatore
  • Pinus muricata Bolander

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Borka tenká a hladká, v dospelosti tmavo červenohnedá, rozpraskávajúce sa do šupín. Letorasty zelené, lysé, behom jedného roka vytvára často 2 lôžka. Pupene pozdĺžne vajcovité, 12 mm, červenohnedé. Šišky serotínne (otvárajú sa obvykle mnoho rokov po dozretí napr. pri požiari), krátko stopkaté, jednotlivé alebo po niekoľkých pohromade, značne asymetrické, 2 – 6 × 2 – 3 cm, so štítkami kosoštvorcovými, s malým pupkom a ostrými tenkými hrotmi. Semená veľmi drobné, černasto hnedé.

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Tento druh je veľmi variabilný, o čo, svedčia 3 veľmi rozdielne poddruhy. V jeho celkovom spektre môžeme nájsť populácie s charakterom klimaxovým, rastúce v zmesiach s inými druhmi, aj veľmi výrazne „pionierske“ populácie, neznášajúce konkurenciu.

Vertikálne rozšírenie je prakticky od morskej hladiny až do nadmorskej výšky 3 600 m n. m.

Na prekrytí jej areálu s areálom borovice Banksovej dochádza ku kríženiu oboch druhov (Pinus xmurraybanksiana Righter & Stockwell, 1949).

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Táto borovica je hospodársky veľmi významným druhom. Drevo sa používa ako stavebný materiál (stĺpy apod.), alebo ako surovina pre výrobu celulózy.

V sadovníckej tvorbe sa využíva na vysádby devastovaných plôch a taktiž ako doplnková drevina väčších parkových úprav.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Skôr používali indiáni tyče na stavbu indiánskych stanov (tee-pee) práve z tejto borovice a odtiaľ je jej americký názov: lodgepole pine (tyčová borovica).

V sukcesii tejto borovice hrajú veľkú rolu požiare, po ktorých sa stáva na spáleniskách dominujúcou drevinou. Pre niektoré lokality, kde je žiadúca prirodzená sukcesia (napr. národné parky), sú požiare umelo zakladané (tzv. riadené požiare).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Borovice pokroucená na českej Wikipédii.