Borovica tuhá
| Borovica tuhá | ||
|---|---|---|
 |
||
| Vedecká klasifikácia | ||
| Doména | Eukaryoty | |
| Ríša (regnum) | Rastliny Plantae,Vegetabilia | |
| Podríša (subregnum) | Cievnaté Tracheobionta | |
| Vývojová línia | Cievnaté Tracheophyta | |
| Vývojová vetva | Semenné Spermatophyta | |
| Skupina | Nahosemenné Gymnospermae | |
| Oddelenie | Nahosemenné Pinophyta | |
| Trieda (classis) | Ihličnany Pinopsida | |
| Čeľaď (familia) | Borovicovité Pinaceae[1] | |
| Rod (genus) | Borovica Pinus | |
| Druh (species) | Borovica tuhá Pinus rigida | |
| Vedecký názov | ||
| Pinus rigida | ||
|
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
|
||
Borovica tuhá (Pinus rigida) je severoamerická borovica s tromi ihlicami vo zväzku, ktorá k nám bola vo väčšej miere sadená na prelome 19. a 20. storočia (spoločne s borovicou vejmutovkou a borovicou Banksovou) ako zamýšľaná náhrada za borovicu sosnovú, ktorej výsadby v tej dobe veľmi trpeli sypavkou.
Obsah |
Vzhľad [upraviť]
Borovica tuhá je menší strom s výškou 15-28 metrov, väčšinou s krivými kmeňmi s vetvami vodorovne rozloženými. Koruna plochá, nepravidelná a široká. Kôra rozpraskaná a z miest bývalých preslenov často vyrážajú malé zväzky ihlíc a vetvičky na kmeňoch a silných vetvách, čo je pre nich charakteristické. Letokruhy má svetlo zelené až oranžovohnedé. Puky vajcovité, ostro prišpicatené, 6-14 mm dlhé, hnedožlté a živičnaté. Ihlice vždy po 3 vo zväzku, 7-14 cm dlhé, skrútené, tmavo zelené, s prieduchmi. Šišky po 3 až 5, skoro prisadnuté, žltohnedé až popolavé, symetrické, štítok kosoštvorcový, pupok s malým ostňom. Semená 4 x 3 mm, s veľkým krídlom.
Výskyt [upraviť]
Vo východnej časti Severnej Ameriky; na juhovýchode USA v štátoch Georgia, Kentucky a Maine s presahom do juhovýchodnej Kanady do provincii Ontário a Quebec. Táto borovica zaberá celý rad biotopov od suchých cez kyslé piesočnaté vrchoviny až po močaristé nížiny, a dokáže prežiť vo veľmi zlých podmienkach, je primárnou drevinou oblasti Pine Barrens.[2] Na Slovensku do konca 19. storočia vysadzovaná pokusne v lesných priestoroch, ale neosvedčila sa. Dodnes sa občas nachádza v parkoch a okrasných výsadbách vhodná ako osamotený jedinec.
Využitie [upraviť]
V Amerike je zdrojom dreva (palivo a drevené uhlie), na Slovensku ako parková drevina.
Referencie [upraviť]
- ↑ P. F. Stevens. PINACEAE [online]. Angiosperm Phylogeny Website. Dostupné online.
- ↑ Moore, Gerry; Kershner, Bruce; Craig Tufts; Daniel Mathews; Gil Nelson; Spellenberg, Richard; Thieret, John W.; Terry Purinton; Block, Andrew. National Wildlife Federation Field Guide to Trees of North America. New York : Sterling, 2008. ISBN 1-4027-3875-7. S. 756.
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Borovica tuhá
Wikidruhy ponúka informácie na tému Borovica tuhá
