Borovica tuhá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Borovica tuhá
Pitch Pine at Pinnacle Rock 2.jpg
Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Rastliny Plantae,Vegetabilia
Podríša (subregnum) Cievnaté Tracheobionta
Vývojová línia Cievnaté Tracheophyta
Vývojová vetva Semenné Spermatophyta
Skupina Nahosemenné Gymnospermae
Oddelenie Nahosemenné Pinophyta
Trieda (classis) Ihličnany Pinopsida
Čeľaď (familia) Borovicovité Pinaceae[1]
Rod (genus) Borovica Pinus
Druh (species) Borovica tuhá Pinus rigida
Vedecký názov
Pinus rigida

Borovica tuhá (Pinus rigida) je severoamerická borovica s tromi ihlicami vo zväzku, ktorá k nám bola vo väčšej miere sadená na prelome 19. a 20. storočia (spoločne s borovicou vejmutovkou a borovicou Banksovou) ako zamýšľaná náhrada za borovicu sosnovú, ktorej výsadby v tej dobe veľmi trpeli sypavkou.

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Šiška borovice tuhej

Borovica tuhá je menší strom s výškou 15-28 metrov, väčšinou s krivými kmeňmi s vetvami vodorovne rozloženými. Koruna plochá, nepravidelná a široká. Kôra rozpraskaná a z miest bývalých preslenov často vyrážajú malé zväzky ihlíc a vetvičky na kmeňoch a silných vetvách, čo je pre nich charakteristické. Letokruhy má svetlo zelené až oranžovohnedé. Puky vajcovité, ostro prišpicatené, 6-14 mm dlhé, hnedožlté a živičnaté. Ihlice vždy po 3 vo zväzku, 7-14 cm dlhé, skrútené, tmavo zelené, s prieduchmi. Šišky po 3 až 5, skoro prisadnuté, žltohnedé až popolavé, symetrické, štítok kosoštvorcový, pupok s malým ostňom. Semená 4 x 3 mm, s veľkým krídlom.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Vo východnej časti Severnej Ameriky; na juhovýchode USA v štátoch Georgia, Kentucky a Maine s presahom do juhovýchodnej Kanady do provincii Ontário a Quebec. Táto borovica zaberá celý rad biotopov od suchých cez kyslé piesočnaté vrchoviny až po močaristé nížiny, a dokáže prežiť vo veľmi zlých podmienkach, je primárnou drevinou oblasti Pine Barrens.[2] Na Slovensku do konca 19. storočia vysadzovaná pokusne v lesných priestoroch, ale neosvedčila sa. Dodnes sa občas nachádza v parkoch a okrasných výsadbách vhodná ako osamotený jedinec.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

V Amerike je zdrojom dreva (palivo a drevené uhlie), na Slovensku ako parková drevina.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. P. F. Stevens. PINACEAE [online]. Angiosperm Phylogeny Website. Dostupné online.
  2. Moore, Gerry; Kershner, Bruce; Craig Tufts; Daniel Mathews; Gil Nelson; Spellenberg, Richard; Thieret, John W.; Terry Purinton; Block, Andrew. National Wildlife Federation Field Guide to Trees of North America. New York : Sterling, 2008. ISBN 1-4027-3875-7. S. 756.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]