Brančské bradlá
| Brančské bradlá | |
| geomorfologická časť Myjavskej pahorkatiny | |
.jpg) Hradný vrch Branč
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Trenčiansky, Trnavský |
| Okresy | Myjava, Senica |
| Časť | Myjavskej pahorkatiny |
| Hranice | Myjavská pahorkatina, Žalostinská vrchovina |
| Rieky | Myjava, Debernícky potok |
| Súradnice | 48°43′37″S 17°29′42″V / 48,727°S 17,495°V |
| Najvyšší bod | Branč |
| - výška | 473 m n. m. |
| Najnižší bod | severozápadný okraj územia |
| - poloha | údolie Myjavy |
| - výška | cca 250 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Brančské bradlá sú geomorfologická časť Myjavskej pahorkatiny.[1] Zaberajú plošne neveľké územie na severo-západnom okraji krajinného celku, západne od Myjavy a najvyšší vrch Branč dosahuje 475 m n. m.[2]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Územie zaberá severozápadný okraj Myjavskej pahorkatiny a je jej jedinou samostatnou časťou. Pahorkatina obklopuje Brančské bradlá zo severovýchodu, východu, juhu i západu a len severozápadný okraj lemuje údolie Myjavy. To vytvára prírodnú hranicu Žalostinskej vrchoviny, geomorfologického podcelku Bielych Karpát.[1]
Brančské bradlá patria do povodia Myjavy, ktoré je súčasťou povodia Moravy. Rieka lemuje severný okraj územia a odvádzajú do nej nadbytočnú vodu všetky potoky tejto oblasti Myjavskej pahorkatiny.[2]
Ochrana územia[upraviť | upraviť zdroj]
Táto časť Myjavskej pahorkatiny leží na vonkajšom, južnom okraji Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Na okraji územia leží jediná osobitne chránená lokalita, prírodná pamiatka Rieka Myjava.[2]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Myjavská pahorkatina je z turistického hľadiska v tieni susedných Bielych Karpát s dominantnou Veľkou Javorinou (970 m n. m.). Masív Brančských bradiel, vystupujúci z inak pomerne plochého územia pahorkatiny, poskytuje menej náročné výstupy s výhľadmi do okolia. Medzi najatraktívnejšie lokality patrí hradný vrch Branč, s výškou 475 m n. m. najvyšší bod časti.[2]
Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]
- po
modrej značke zo Sobotišťa (napojenie na 
červenú Záhorácku magistrálu) cez Podzámok (s odbočením na hrad Branč) do Turej Lúky - po
zelenej značke z rázcestia Podbranč do Brezovej pod Bradlom (napojenie na červenú Cestu hrdinov SNP a Štefánikovu magistrálu) - po
žltej značke z lokality Horná Dolina do rázcestia v Podzámku[2]
Vybrané vrchy[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-11]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-09]. Dostupné online.