Cimabue

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Cimabue: Madonna in Maestà, Florencia, Galleria degli Uffizi

Cimabue, vlastným menom Cenni di Peppo (* okolo 1240 – † okolo 1302), bol taliansky maliar, prvý veľký majster florentskej školy. Dante považoval Cimabua za najvýznamnejšieho talianskeho maliara pred Giottom, s ktorým sa zaslúžili o obrodu talianskeho umenia v stredoveku.

Podľa životopisca talianskych renesančných umelcov a architektov Giorgia Vasariho pochádzal Cimabue z urodzenej rodiny. Ako chlapec navštevoval školu pri dominikánskom kostole Santa Maria Novella, kde vtedy pracovali byzantskí maliari. Cimabue utiekal zo školy a celé dny ich pozoroval pri práci, preto otec aj maliari usúdili, že by sa mal učiť maľovať. Je to však zrejme len legenda, pretože stavba kostola bola zahájená v čase, kedy Cimabue bol už slávnym florentským maliarom. Byzantských umelcov zrejme videl pracovať v Baptisteriu San Giovanni.

Vo svojich kompozíciách Cimabue zachoval rysy príznačné pre byzantskú školu. Z jeho diela sa však nezachovalo mnoho:

Fresky v hornom kostole baziliky sv. sv. Františka v Assisi – najznámnejšia je zrejme Tróniaca Madona so štyrmi anjelmi a sv. Františkom.

Hierarchickosť figúr tohto výjavu má zrejme blízko k byzantskej tradícii, ale oduševnenosť tvárí je už novým rysom. Známa podoba sv. Františka ovplyvnila mnohé ďalšie podobizne tohoto svätca. Typicky chudá vyziabnutá tvár najviac zodpovedá popisu Františkovej fyziognómie v životopise od Tomassa di Cellano. Na rozdiel od svojho najväčšieho a vraj aj najobľúbenejšieho žiaka Giotta sa však Cimabue nepúšťal do rozsiahlych cyklov nových príbehov.

Tróniaca madona so štyrmi anjelmi a sv. Františkom, horný kostol, Assisi

Pri práci v bazilike v Assisi sa Cimabue stretol s rímskym maliarom Pietrom Cavallinim, ktorý sa podieľal aj na výzdobe tunajšieho chrámu. Cavallini ho informoval o technikách stredovekého rímskeho maliarstva a ovplyvnil jeho tvorbu.

Jedným z najznámejších Cimabuových diel je doskový obraz Maestá – Tróniaca Madona, namaľovaná okolo roku 1280 pre veľký oltár florentského kostola Santa Trinita (dnes umiestnený v galérii Uffizi vo Florencii). Schéma obrazu ešte vykazuje vplyv byzantského maliarstva, je tu však už použitá perspektíva.

Známy je aj Cimabuov krucifix z kostola Santa Croce vo Florencii, ktorý bol nenávratne poškodený roku 1966 pri povodniach.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pijoan, José, Dějiny umění 5, Odeon, Praha 1979
  • Corrainová Lucia, Giotto a středověké umění. Životy a díla středověkých umělců, Svojtka a Vašut 1996

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]