Claudette Colbert

Claudette Colbert
	v roku 1950
Celé meno	Émilie Claudette Chauchoin
Narodenie	13. september 1903; Saint-Mandé, Francúzsko
Úmrtie	30. júl 1996 (92 rokov); Speightstown, Barbados
Povolanie	herečka
Roky pôsobenia	1925 – 1987
Manžel	Norman Foster (1928 - r. 1935); Joel Pressman (1935 – 1968; jeho smrť)
	Filmový portál; Divadelný portál; Biografický portál

Claudette Colbert (vl. menom Émilie Claudette Chauchoin, * 13. september 1903, Saint-Mandé, Francúzsko – † 30. júl 1996, Speightstown, Barbados) bola americká herečka, ktorá získala v roku 1934 filmové ocenenie Academy Awards, za jej herecký výkon, vo filme Stalo sa, v jednu noc (1934). Mnohé z jej prvých filmov boli komerčnými úspechmi a jej herecké výkony boli obdivované. Jej hlavné úlohy boli jednoduché a rôznorodé, čo zvýrazňovalo jej hereckú všestrannosť. V roku 1999 americký filmový inštitút vymenoval Colbertovú za 12. najväčšiu ženskú hviezdu klasickej hollywoodskej kinematografie. Patrila k najlepšie plateným herečkám 30. a 40. rokov, minulého storočia.

Detstvo a mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Émilie Claudette Chauchoin sa narodila v roku 1903 v Saint-Mandé vo Francúzsku. Aj keď bola pokrstená ako „Émilie“, volali ju „Lily“ podľa herečky Lillie Langtry. Rodina Colbertovej matky, sa narodila na Normanských ostrovoch, vďaka čomu hovorila plynule anglicky.

V roku 1906, emigrovala celá jej rodina na Manhattan, s cieľom, nájsť si viac pracovných príležitostí. V roku 1912, sa oficiálne stali naturalizovanými občanmi USA.

Colbertová hovorila plynule anglicky a francúszky. Ako pätnásťročná, debutovala na javisku v Provincetown Playhouse v divadelnej inscenácii The Widow's Veil. Jej snom bolo, stať sa maliarkou alebo módnou návrhárkou. Neskôr, sa začala venovať herectvu, zmenila si meno na Claudette Colbert, pričom Colbert, je ženské priezvisko jej starej mamy.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1924 divadelný producent Al Woods, bol ohromený schopnosťou Colbertovej, hovoriť s americkým aj britským prízvukom a obsadil ju do divadelnej inscenácie Fredericka Lonsdaleho, The Fake, ale nahradila ju Frieda Inescort. Neskôr, však podpísala päťročnú zmluvy s Alom Woodsom a Colbertová hrávala v rokoch 1925 až 1929 na Broadwayi.

Jej najväčšou prednosťou, bol jej rečový prejav, preto aj v roku 1928 Colbertová podpísala zmluvu s Paramount Pictures, ktorých zaujala jej elegancia a hlas. O rok neskôr, sa objavila vo filme The Lady Lies, ktorý získal kasový úspech. Za svoj herecký výkon, vo filme Manslaughter z roku 1930, získala uznanie filmových kritikov.

V roku 1932 ju Cecil B. DeMille obsadil ako femme Fatale v historickom filme V znamení kríža, po boku Fredrica Marcha a Charlesa Laughtona. Film bol jedným z jej najväčších kasových úspechov. V roku 1933, bola zaradená ako 13. najúspešnejšia hviezda roka. O rok neskôr, jej bola ponúknutá rola, vo filme Stalo sa jednej noci. Colbertová sa spočiatku zdráhala hral vo filme, ale štúdio ponúklo, že za účinkovanie, jej zaplatí 50 000 dolárov a garantované natáčanie sa uskutoční do štyroch týždňov, aby si mohla vziať plánovanú dovolenku. Za tento film získala ocenenie Academy Awards, pre najlepšiu herečku. V rovnakom roku, hrala aj vo filme Kleopatra, po boku Warrena Williama a Henryho Wilcoxona. Jej fotografia, ako Kleopatry, bola najvýnosnejším obrázkom toho roku v Spojených štátoch. V rovnakom roku, hrala aj vo filme Imitation of Life, ktorý sa stal znovu, kasovým úspechom. Všetci tri filmy boli v budúcom roku nominované na Academy Awards, v kategórii za najlepší film. Colbertová je jedinou herečkou, ktorá doteraz hrala v troch filmoch nominovaných na najlepší film v tom istom roku.

V roku 1935 získala svoju druhú nomináciu na Academy Awards, za jej herecký výkon vo filme Private Worlds. O rok neskôr, sa stala najlepšie platenou herečkou v Hollywoode. V roku 1938, bol jej plat odhadovaný na 426 924 dolárov. Zarábala 150 000 dolárov za film. V rokoch 1937 a 1938 bola uvedená ako 14. a šiesta (v uvedenom poradí) najlepšie zarábajúca žena v USA.

V rokoch 1935 až 1954 začala vystupovať v populárnom rozhlasovom programe Lux Radio Theatre na CBS a jej hlas, bolo počuť, v 22 epizódach. V rokoch 1939 až 1952 sa zúčastnila aj 13 epizód rozhlasového herectva, The Screen Guild Theater.

Počas natáčania filmu Biela légia z roku 1943, došlo k roztržke medzi Colbertovou a jej kolegyňou, Paulette Goddard, ktorá uprednostnila inú kolegyňu, Veronicu Lake, pred Colbertovou. Colbertová cítila, že Goddardová sa k nej správala ako k "starej dáme". O rok neskôr, stvárnila matku herečkám Jennifer Jones a Shirley Temple. Colbertová spočiatku odmietala rolu vo filme, ale režisér, ju nakoniec presvedčil. Film zarobil takmer 5 miliónov dolárov a bol tretím naj-zárobkovejším filmom roka. Filmový kritik James Agee ocenil aspekty filmu, ale najmä herecký výkon Colbertovej. Za svoj herecký výkon, získala tiež svoju ďalšiu nomináciu na Academy Awards.

Veľký úspech zaznamenala po boku Freda MacMurrayho v komédii Vajíčko a ja z roku 1947. Film bol druhým najvýnosnejším filmom roka. V roku 1949 umiestnená ako 22. najlepšie platená herečka. V rovnakom roku, bola Colbertová zvažovaná a nakoniec aj vybratá, do roly Margo Channing vo filme Všetko o Eve. Krátko po začatí natáčania, si však vážne poranila chrbát, čo ju prinútilo opustiť natáčania a bola nahradená herečkou Bette Davis. Davisová za svoj herecký výkon získala nomináciu na Academy Awards.

V roku 1956 Colbertová hosťovala na 28. slávnostnom odovzdávaní Academy Awards. V roku 1958 sa vrátila na Broadway v divadelnej inscenácii The Marriage-Go-Round, za ktorý bola nominovaná na divadelné ocenenie Tony Award, pre najlepšiu herečku. V roku 1961, si zahrala vo filme Parrish, kde stvárňovala vedľajšiu úlohu. Film bol komerčným úspechom, ale Colbertovej sa dostalo málo pozornosti zo strany filmových kritikov a preto, nariadila svojmu agentovi, aby ukončil akékoľvek ďalšie pokusy ju obsadzovať do filmov. Neskôr, sa začala venovať len divadelnej práci. V roku 1987, stvárnila vedľajšiu úlohu v televíznom miniseriáli Dve pani Grenvillové, po boku Ann-Margret, Siân Phillips, Sama Wanamakera a Stephen Collinsa. Televízny miniseriál, zaznamenal úspech v sledovanosti a Colbertová získala Zlatý glóbus a bola nominovaná na ocenenie Emmy.

Moderní filmový kritici poukázali na to, že Colbertová mal jedinečný súbor predností – jej okrúhlu jablkovú tvár, veľké oči, kučeravé vlasy, štíhle telo, elegantný hlas, aristokratické správanie, uvoľnené vystupovanie, temperamentnosť, inteligentný štýl, komediálnosť a dámsky zvodný šarm – to ju odlišuje od ostatných herečiek 30. rokov.

Súkromný život[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1928 bola vydatá za herca a režiséra Normanom Fosterom. Ich manželstvo zostalo dlhé roky v tajnosti, kým žili každý vo svojom dome. V tom čase, žila Colbertová v Los Angeles so svojou matkou, ktorá nemala Fostera rada a neželala si, aby bol v ich dome. Rozviedli v roku 1935. V decembri 1935 sa vydala za Dr. Joelom Pressmanom, ktorý bol profesorom a vedúcim oddelenia chirurgie hlavy a krku na UCLA Medical School. Ich manželstvo trvalo 33 rokov, až do Pressmanovej predčasnej smrti na rakovinu pečene v roku 1968.

Hoci od polovice 50. rokov prakticky nenatáčala filmy, Colbertová bol stále dostatočne finančne solventná, aby si udržal luxusný životný štýl. Vlastnila dom v Palm Springs a prenajala si chatu v Cap Ferrat v juhovýchodnom Francúzsku. V roku 1963 Colbertová predala svoju rezidenciu v Holmby Hills a spoločne s manželom, si prenajali malý dom v Beverly Hills.

Na začiatku 60. rokov, minulého storočia, Colbertová kúpila dom na Barbadose, pričom jej susedkou, bola jej kamarátka Verna Hull. Ich priateľstvo skončilo kvôli hádke, v roku 1968. Colbertová bola celoživotnou republikánkou.

Úmrtie[upraviť | upraviť zdroj]

Colbertová utrpela sériu malých cievnych mozgových príhod, počas posledných troch rokov svojho života. Zomrela v roku 1996 vo svojom dome, v Speightstown na Barbadose, kde mala gazdinú a dvoch kuchárov. Jej telesné pozostatky boli prevezené do New Yorku na kremáciu. Jej popol je uložený na cintoríne spolu s jej matkou a druhým manželom v oblasti Saint Peter na Barbadose.

Colbertová nikdy nemala deti. Väčšinu svojho majetku, ktorý sa odhaduje na 3,5 milióna dolárov vrátane svojho bytu na Manhattane a Bellerive, prenechala dlhoročnej priateľke Helen O'Haganovej, riaditeľke korporátnych vzťahov na Saks Fifth Avenue na dôchodku. Zanechala tiež 150 000 dolárov jej neteri Coco Lewis, rovnako venovala viac ako 100 000 dolárov, Univerzite UCLA na pamiatku jej druhého manžela a 75 000 dolárov, venovala svojej gazdinej Marie Corbinovej.