Claus von Stauffenberg

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Claus von Stauffenberg
Claus von Stauffenberg
nemecký dôstojník, strojca neúspešného atentátu na Hitlera

Narodenie 15. november 1907
Jettingen, Bavorsko
Úmrtie 21. júl 1944 (36 rokov)
Berlín, Nemecko

Claus Philipp Maria Justinian Schenk gróf von Stauffenberg (* 15. november 1907, Jettingen, Bavorsko – † 21. júl 1944, Berlín) bol nemecký dôstojník generálneho štábu, strojca neúspešného atentátu na Hitlera.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Claus Philipp Maria Justinian Schenk, gróf von Stauffenberg, sa narodil v prominentnej katolíckej šľachtickej rodine v Švábsku, v južnom Nemecku. Rovnako ako jeho bratia aj Claus sa zaujímal o literatúru, bol vzdelaný a hodlal vstúpiť do armády. V roku 1926 vstúpil do 17. jazdeckého pluku v Bambergu, ktorý patril jeho rodine. Roku 1929 bol ako najlepší žiak z ročníka povýšený na poručíka. Neskôr pokračoval v štúdiu na vojenskej akadémii v Berlíne-Moabite. Po nástupe nacistov v roku 1933 podporoval Hitlera lebo veril, že on dostane krajinu z krízy a z područia Versaillskej zmluvy. Ako jeden z mála bol podporovateľom tzv. pohyblivého boja, ktorý sa zásadne líšil od praktík zákopov v 1. svetovej vojne.

Po skončení štúdia bol pridelený k 1. ľahkej divízii Wehrmachtu pod vedením Ericha Hoepnera. Jednotka Clausa von Stauffenberga sa zúčastnila obsadenia Sudet ako aj bojov proti Poľsku. Jeho jednotka, v ktorej slúžil ako náčelník štábu, bola reorganizovaná na 6. pancierovú divíziu a zasiahla do bojov s Francúzskom. Počas Čudnej vojny bol však prevelený na veliteľstvo armády. Zúčastnil sa útoku na Sovietsky zväz a tu badať jeho prvé náznaky pochybností kompetentnosti Hitlera. Tie sa prehĺbili po katastrofálnej porážke u Stalingradu. Následne bol generálom Zeitzlerom, na návrch von Mansteina, prevelený do Afriky k 10. pancierovej divízii v rámci nemeckého Afrikakorpsu. 7. apríla 1943 napadli jeho vozidlo spojenecké stíhacie bombardéry. Pri útoku bol ťažko ranený. Prišiel o ľavé oko, pravú ruku a malíček a prstenník na ľavej ruke. Zo zranenia sa v nemocnici zotavoval 3 mesiace. Keďže nebol schopný aktívnej služby požiadal o pridelenie k veleniu záložnej armády, kde sa stretol s generálom Friedrichom Olbrichtom, jedným z hlavných predstaviteľov protinacistického odporu.

V auguste 1943 sa Claus von Stauffenberg stretol s ďalším predstaviteľom protinacistického odporu v armáde, generálmajorom Henningom von Tresckowom. Von Stauffenberg bol pre hnutie odporu veľmi dôležitý, pretože mal prístup na nemecký hlavný štáb a ako jeden z mála odbojárov sa tak mohol dostať priamo do kontaktu s Adolfom Hitlerom.

Preto 20. júla 1944 doniesol do Vlčieho hniezda blízko Rastenburgu vo Východnom Prusku (dnes Kętrzyn, Poľsko) aktovku s časovanou bombou, ktorá mala vybuchnúť v priebehu vojenskej porady, na ktorej mal byť prítomný aj Hitler. Stauffenberg z miestnosti tesne pred výbuchom odišiel a ihneď podal telefonicky signál svojim spolupracovníkom aby zaistili ostatných nacistických pohlavárov v Berlíne. Aktovku s bombu, oprel o masívnu nohu stola a vzápätí si odišiel údajne zatelefonovať. Stauffenbergov odchod pobúril náčelníka štábu Wilhelma Keitela čakajúceho na správu, ktorú mal práve čítať. Náčelník štábu generála Heusingera, plukovník Heinz Brandt, sa v tú chvíľu snažil nakloniť k veľkej vojenskej mape na stole, v čom mu však bránila von Stauffenbergova aktovka a nohou ju posunul hlbšie pod stôl čím pravdepodobne zachránil Hitlerov život, lebo masívny stôl stlmil výbuch, a Hitler vyviazol iba so zraneniami. O tom, že Hitler stále žije, sa dozvedel až na ceste lietadlom Heinkel He 111 do Berlína. Lietadlo mali pôvodne zostreliť už vo vzduchu nemecké stíhačky, ale tento rozkaz sa dostal do rúk ďalšiemu zo sprisahancov Friedrichovi Georgiovi na štábe letectva, ktorý zabezpečil aby lietadlá nakoniec nevzlietli. Nič sa však nezmenilo na tom, že po príchode do Berlína von Stauffenberga čakalo zatknutie. Spiklencov však stíhalo jedno nešťastie za druhým (nemalé zásluhy na tom mal generál záložnej armády Fromm). Fromm v snahe zamiesť svoje styky so spiklencami pod stôl narýchlo zvolal vojenský súd a pučistov odsúdil na smrť. Sám však žil len o niekoľko mesiacov viac, v roku 1945 bol odsúdený a popravený.

Clausa von Stauffenberga zastrelila spolu s ďalšími členmi sprisahania, generálom Olbrichtom, Wernerom von Haeften a Albrechtom von Quirnheimom, popravná čata na dvore veliteľstva armády v Bendlerblocku v Berlíne.

Filmové spracovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Táto akcia sa stala aj námetom pre film Valkýra, ktorý zrežíroval režisér Bryan Singer.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]