Džungársko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Džungarsko a Tarimská panva (Taklamakan) sú oddelené pohorím Ťanšan

Džungársko (často nesprávne Džungarsko; mongolsky: Зүүнгар, Züüngar, ujgursky Jongghar, جوڭغار, v tradičnej čínštine 準噶爾 (Zhǔngá'ěr), v zjednodušenej čínštine 准噶尔, rusky Джунгария, Džungarija) je geografická oblasť na severe Číny približne odpovedajúca severnej polovici dnešnej provincie Sin-ťiang. Zaberá plochu o rozlohe 777 000 km² a zasahuje aj do západného Mongolska a východného Kazachstanu. V oblasti žijú predovšetkým Kazaši, Ujguri, Kirgizi a Chanovia.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Džungársko pochádza z mongolského slova Зүүнгар (Züüngar). "Züün" znamená ľavý a "gar" ruka, ako sa označovali Mongoli žijúci na strane po "ľavej ruke", keď sa Mongolská ríša rozdelila na východnú a západnú časť.

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Džungársko pokrýva polopúštna step, známa ako Džungárska panva. Vegetačný pokryv tvoria hlavne kry Anabasis brevifolia. Na okrajoch panvy rastú vyššie kry - Haloxylon ammodendron, Ephedra przewalskii. Pozdĺž potokov tečúcich z pohorí Ťanšan a Altaj rastie topoľ rôznolistý (Populus diversifolia), Nitraria roborovsky, Nitraria sibirica, Achnatherum splendens, tamarišky (Tamarix sibirimosissima) a vŕba (Salix ledebouriana).

Na severovýchode časť Džungárskej panvy leží v národnom parku Gobi, kde žije ázijský somár kulan (Equus hemionus), ťava dvojhrbá (Camelus ferus) a antilopa gazela (Gazella subgutturosa).

Džungársko bolo jedným z posledných domovov koňa Przewalského.